Články: Pre študentov
O projekte

 

Vety, ktoré žiakov brzdia v procese učenia

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Existujú úžasní učitelia, ktorí dokážu vytvoriť lásku k predmetu aj u tých žiakov, ktorí nemajú nadpriemerné schopnosti. Títo učitelia majú obrovský dar v tom, že dokážu v žiakoch vyvolať vieru vo vlastné schopnosti a dávajú im nádej, že sú úspešní. / Foto: Bigstock

Zdanlivo na prvý pohľad neškodné výroky môžu u žiakov zvýšiť úzkosť a môžu uveriť tomu, že sú neschopní. Na ktoré vety by sme si mali dávať pozor? Ktoré výroky by sme na vyučovaní nemali vôbec používať?

 

Niekedy žiaci nemajú radi nejaký predmet len preto, že v nich učitelia vyvolávajú pocit, že sú na tom s vedomosťami zle a že neexistujú cesty, ako to zlepšiť. Na druhej strane existujú úžasní učitelia, ktorí dokážu vytvoriť lásku k predmetu aj u tých žiakov, ktorí nemajú nadpriemerné schopnosti. Títo učitelia majú obrovský dar v tom, že dokážu v žiakoch vyvolať vieru vo vlastné schopnosti a dávajú im nádej, že môžu byť úspešnými.

 

V dnešnom článku sa zameriame na tie vety, ktoré by sme na vyučovaní radšej nemali používať, pretože žiakov brzdia v snahe učivu nielen porozumieť, ale ho aj milovať.

 

1. JE TO TAKÉ ĽAHKÉ!

Mnoho žiakov má od prvého ročníka pocit, že sa s nejakým vyučovacím predmetom veľmi neskmarátili a že pre nich nie je vôbec jednoduchý. Keď takýto žiak sedí v triede a učiteľ povie, že idú napríklad  počítať veľmi ľahký príklad, takýto žiak sa môže cítiť veľmi neisto. Povie si sám sebe, že musí byť veľmi hlúpy, keď on postupu nerozumie a príklad nevie vypočítať. Nazývaním niečoho, že je ľahké, brzdíme vzdelávanie tých žiakov, ktorí príklad vnímajú ako ťažký a vytvárame v triede atmosféru, v ktorej sa žiaci boja opýtať učiteľa na niečo, čomu vôbec nerozumejú. Cítia sa vystrašene a nepohodlne. Je im nepríjemné  sa pýtať aj preto, lebo sa boja výsmechu od spolužiakov. Veď predsa učiteľ povedal, že je to také ľahké. Učitelia by mali postupovať tak, aby bol v triede vytvorený priestor aj na robenie chýb a žiaci by sa mali zamilovať do riešenia problémov. Najhoršie je, keď učiteľ vytvorí na hodinách atmosféru, v rámci ktorej žiaci majú pocit, že učivu nerozumejú, zaostávajú za spolužiakmi, a to aj napriek tomu, že učivo je tak veľmi ľahké. Tieto pocity majú na žiakov veľmi zlé účinky a úplne ich demotivujú.

 

2. SI TAKÝ ŠIKOVNÝ!

Pochvala je veľmi dôležitá, ale nie je pochvala ako pochvala. Správna pochvala by nemala byť pochvalou za inteligenciu, ale za konkrétnu snahu, konkrétne naučené postupy a kroky. Prvá spomínaná pochvala súvisí s podporou fixného myslenia. Podstata fixného myslenia spočíva v tom, že schopnosť uspieť je vrodená. Buď sa zrodíme pre úspech, alebo nie. Ovplyvniť to nemôžeme. Rastové myslenie je vybudované na presvedčení, že schopnosť uspieť sa rozvíja v čase a môžeme na úspechu pracovať. Fixnému a rastovému mysleniu by mali rozumieť aj žiaci. Učiteľ by im mal vysvetliť, že môžeme mať dva pohľady na úspešných ľudí. Môžeme si myslieť, že uspeli preto, lebo sa narodili ako géniovia a boli na to predurčení alebo si môžeme myslieť, že učenie a cieľovedomá práca ich k úspechu priviedli. V súčasnosti vedci upozorňujú na to, že je potrebné preferovať druhý pohľad. Vtedy  je  jednoduchšie pochopiť, že deti je lepšie chváliť hlavne za to, čo sa dokážu naučiť a nie za to, čo už prirodzene vedia alebo aké sú.  Keď žiaci vidia, že môžu na sebe pracovať, že nič nie je nemenné alebo génami dané, tak majú väčšiu chuť pracovať a vzdelávať sa. Ak učiteľ chváli za fixné myslenie, ďalší žiaci v triede strácajú nádej, lebo získavajú presvedčenie, že na niečo proste nemajú talent a prestávajú sa snažiť. Posilňuje sa v nich negatívny postoj k predmetu. Pomyslia si, že existujú inteligentnejší spolužiaci, ktorí sa už s talentom na niečo narodili a že oni, keď tento dar nedostali, tak nemajú šancu uspieť a prestávajú sa snažiť. A tak namiesto chválenia za inteligenciu, talent a nadanie chváľte žiakov za tvrdú prácu, odhodlanie, pozornosť k detailom, komunikačné schopnosti, schopnosť pracovať s ostatnými, používanie odborných slov a odvahu riskovať. 

 

 3. MALI BY STE TO UŽ VEDIEŤ!

Veľa učiteľov používa aj vetu: „Už ste to dávno mali vedieť!“ Stáva sa to hlavne na začiatku nového školského roka, keď učiteľ začína učiť v novej triede, v ktorej predtým učil niekto iný. Čoraz ťažšie sa bude dať nejaké učivo preberať v konkrétnom ročníku. Je to vlastne spôsobené aj dnešnou dobou, kde sa prehĺbili rozdiely medzi žiakmi. Nie každý má totiž počas korona krízy rovnaký prístup k vzdelávaniu a nie každý perfektne zvláda situácie v online priestore. Učitelia si budú musieť zvyknúť na to, že k mnohým veciam sa budú musieť vracať aj vo vyšších ročníkoch, hoci učivo mali mať žiaci zvládnuté už v tom nižšom. Keď učiteľ povie, že žiaci to už mali vedieť, vyvoláva v nich pocit, že sú hlúpi, neschopní, majú pocit viny niekedy aj za niečo, za čo niekedy ani nemôžu.

 

Niekedy stačia naozaj maličkosti a môžeme žiakov ovplyvniť na celý život. To, ako rozprávame, aké vety používame, môže mať veľký vplyv nielen na to, či si obľúbia predmet, ktorý učíme, ale môže to mať vplyv aj na výber ich budúceho povolania.


Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi, Lepšie školstvo
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.