Hovorí sa, že skvelý učiteľ sa neberie príliš vážne, rozumie, že deti majú život aj mimo školy, pomôže im, keď majú problém a v neposlednom rade nielen rozpráva, ale aj skutočne počúva. Ako vníma skvelých učiteľov profesorka psychológie na Stanfordskej univerzite Carol Dwecková?
Carol Dwecková vo svojej knihe Nastavenie mysle píše, že ľudia sa v podstate od seba odlišujú spôsobom myslenia, ktoré môže byť fixné alebo rastové. Podstata fixného myslenia spočíva v tom, že schopnosť uspieť je vrodená. Buď sa zrodíme pre úspech, alebo nie. Ovplyvniť to nemôžeme. Rastové myslenie je vybudované na presvedčení, že schopnosť uspieť sa rozvíja v čase a môžeme na úspechu pracovať. A tak môžeme mať dva pohľady na úspešných ľudí. Môžeme si myslieť, že uspeli preto, lebo sa narodili ako géniovia a boli na to predurčení alebo si môžeme myslieť, že učenie a cieľovedomá práca ich k úspechu priviedli. Ak vám je sympatickejší druhý pohľad, bude pre vás aj jednoduchšie pochopiť, že deti je lepšie chváliť hlavne za to, čo sa dokážu naučiť a nie za to, čo už prirodzene vedia alebo aké sú. Carol Dwecková je presvedčená, že učiteľ sa môže stať skvelým vtedy, keď chápe podstatu rastového myslenia nielen u seba, ale aj u svojich žiakov. Ako sa teda podľa vedkyne prajavujú skvelí učitelia?
Skvelí učitelia veria v rozvoj intelektu i talentu a proces učenia ich fascinuje
Dobrých učiteľov fascinuje samotné učenie a proces objavovania niečoho nového. Títo učitelia sa tešia z toho, ako sa žiaci počas roka menia pred ich očami. Sústreďujú sa na ich výkon a nikdy ich neporovnávajú s inými. Každého vnímajú ako jedinečnú osobnosť. Svoje nadšenie dokážu preniesť na žiakov. Dokážu motivovať napríklad aj takouto vetou: „Každý deň sa budeme učiť niečo nové. Ale musíte mi s tým pomôcť, aby som ja mohla pomôcť vám. Ak do učenia nevložíte vlastnú energiu, tak potom nič nečakajte. Úspech len tak nepríde priamo za vami. Musíte si prísť poň sami.“ Učitelia, ktorí chápu podstatu rastového myslenia, sa nesústreďujú len na nadaných žiakov. Ako výzvu vnímajú práve tých problémovejších. Vedia sa skutočne tešiť z ich výsledkov, a to ja vtedy, keď pokroky sú len maličké. Dôležité je, že sú. Teší ich, keď žiak sa pred ich očami neustále mení, rozvíja sa pozitívnym smerom. Neustále premýšľajú nad tým, ako pomôcť aj tým najslabším, ako im pomôcť rásť. Nepoužívajú vetu: „Toto dieťa nemá v sebe žiadny potenciál a ja nebudem s ním strácať čas.“ Carol Dwecková je presvedčená, že týmto tvrdením veľa učiteľov zakrýva nedostatok vlastných schopností. Učitelia s rastovým myslením sa radi sami učia, a preto sa väčšinou rozhodli učiť aj žiakov. Uvedomujú si, že keď učia iných, oni sami sa toho veľa naučia. Naopak učitelia s fixným myslením sami seba vnímajú ako hotový produkt. Ich poslaním je len odovzdávať už existujúce poznatky. Dobrý učiteľ je hlavne ten, ktorý sa neustále učí spolu so svojimi žiakmi.
Majú vysoké nároky a preferujú atmosféru podpory
Veľa pedagógov si myslí, že keď znížia nároky, pomôžu svojim žiakom dosiahnuť úspech, posilnia sebavedomie a zlepšia výsledky. Carol Dwecková však upozorňuje, že takto to vôbec nefunguje. Znižovanie nárokov totiž vedie u žiakov k pocitu, že na jednoduchú prácu a neustálu pochvalu majú nárok. Skvelí učitelia kladú vysoké nároky na všetkých žiakov a nielen na tých, ktorým sa darí. Dokážu tiež vytvoriť atmosféru náklonnosti a starostlivosti. „ Učiteľ nemusí mať rád všetkých svojich žiakov, ale musí mu na každom jednom žiakovi veľmi záležať,“ píše vo svojej knihe Carol Dwecková. Učitelia s fixným nastavením mysle vytvárajú atmosféru porovnávania a hodnotenia. Rozhodujú o tom, kto je múdry a kto hlúpy. S tými slabšími to často vzdajú bez toho, aby ich poriadne spoznali. Nechcú niesť za nich zodpovednosť. Neveria im, že sa zlepšia, a tak sa ani nesnažia. Výsledky týchto žiakov sa často ani nemenia. Toto sú však podľa Carol Dweckovej len staré stereotypy. Obľúbení a úspešní učitelia sú väčšinou veľmi srdeční, láskyplní, optimistickí a nároční. Dokážu vytvoriť atmosféru podpory a dôvery a nie hodnotenia. Chcú svojich žiakov učiť a nielen posudzovať ich talent na učenie. Dokážu prebudiť potenciál žiaka a prebudiť v ňom myslenie, ktoré mu najlepšie vyhovuje. Vnímajú ich ako ľudí a snažia sa im pomáhať. Carol Dwecková je presvedčená, že veľa vecí sa dá dosiahnuť v atmofére náklonnosti a hlbokej osobnej oddanosti voči všetkým žiakom.
„Výzva a láska však nestačia. Všetci skvelí učitelia učia žiakov spĺňať vysoké nároky. Učia ich, že do učenia musia dávať svoju energiu a mali by sa naučiť učenie milovať, lebo je to celoživotný proces. Mali by vedieť, že žiadne skratky neexistujú,“ upozorňuje Carol Dwecková. Žiaci si musia uvedomiť, že o ich úspechu nerozhoduje len talent, ale hlavne ich snaha niečo dosiahnuť. A keď na niečo energiu majú, tak dosiahnu aj nemožné.
Čo sa snažia naučiť žiakov učitelia s rastovým myslením?
1) Pomáhajú deťom pochopiť, že mozog funguje ako sval, ktorý môže rásť iba prostredníctvom tvrdej práce, odhodlania a praxou.
2) Nehovoria deťom, že sú chytré alebo nadané, pretože to znamená, že sa narodili s vedomím, že už také proste sú a toto nepodnecuje ich úsilie o rast.
3) Chvália proces. Je to úsilie, tvrdá práca a prax, ktoré umožňujú deťom dosiahnuť ich skutočný potenciál.
4) Nechvália výsledky. Výsledky testov a písomiek obmedzujú rast. Chváľte jednotlivé kroky, ktoré vedú k úspechu a chváľte deti za ochotu učiť sa. Ochota učiť sa v procese vzdelávania je dôležitejším aspektom ako známka z nejakého testu.
5) Hovoria deťom, že chyby sú súčasťou učenia. Deti sa niekedy naučia vtedy, keď urobia chybu. Povedzte im, že chyby sú súčasťou procesu učenia. Neexistuje nič krajšie ako pocit víťazstva nad problémom, s ktorým dieťa dlho bojovalo a konečne ho porazilo. Čím ťažší je problém, tým viac radosti dieťa zažíva v momente, keď niečo pochopilo alebo vyriešilo.
6) Podporujú prácu v skupinách. Deti sa učia najlepšie, keď sa ponoria do témy a diskutujú o nej so svojimi rovesníkmi.
7) Povzbudzujú deti v učení. Vysvetľujte deťom, prečo je dôležité niečo sa naučiť a na čo vedomosť využijú v budúcnosti.
