Hovorí sa, že ak vás niekto nemiluje tak, ako si predstavujete, neznamená to, že vás nemiluje, ako najviac dokáže. Rovnako tiež platí, že niekedy v živote milujeme viac, inokedy menej. Tí, ktorí dokážu vydržať vo vzťahu celý život, pochopili pravidlá, ktoré charakterizujú zrelú lásku. Ktoré to sú?
Americký psychoanalytik Otto F. Kernberg je jedným z tvorcov modernej psychoanalytickej teórie osobnosti a je tiež autorom vlastnej psychoanalytickej metódy. Navrhol napríklad úplne nový prístup k terapii hraničných porúch osobnosti a prišiel s novým pohľadom na narcizmus. Potom zmenil svoje výskumné zameranie a napísal knihu venovanú láske a sexualite, ktorá má názov Normálna a patologická láska. V tejto knihe, okrem iného, opisuje aj 9 charakteristických rysov zrelej lásky. Ktoré to sú?
1. Záujem o partnerove životné plány
Úprimná podpora predstavuje jeden z najdôležitejších pilierov stabilného vzťahu a zrelej lásky. Ale práve na podporu partnera či partnerky často nemáme čas, silu a možno ani záujem. Často máme dosť problémov sami so sebou a na čo si robiť ďalšie? Niekedy je naozaj ťažké zastaviť sa a úprimne sa zaujímať o partnerove životné plány, sny a túžby. Partnera by sme mali obdivovať a pomáhať mu v každej situácii. A v tých horších dňoch by sme mu mali pripomínať jeho silné stránky a oceňovať ho za všetko dobré, čo urobil. Držať ho nad vodou. My by sme nemali byť pre neho sudcom, ktorý mu vyčíta, čo urobil zle, ale mali by sme byť jeho obhajcom, na ktorého sa môže spoľahnúť. Keď partner/partnerka vidí, že sa úprimne a bez závisti zaujímame o jeho/jej svet, láska vo vzťahu sa rozvíja stále viac a viac. Otto F. Kernberg upozorňuje na to, že nezáujem oo životné plány toho druhého pramení hlavne z toho, že mu/jej závidíme.
2. Dôvera
Ďalším znakom zrelej lásky je dôvera, ktorú charakterizuje predovšetkým obojstranná schopnosť k otvorenosti a poctivosti. Dôvera podporuje ovzdušie slobody. Vo vzťahu, kde prevláda dôvera, ani jeden z partnerov sa neobáva kritiky, odsúdenia alebo nátlaku zo strany druhého. Nikto z nich sa nebojí prejaviť svoje najhlbšie myšlienky a city, lebo vie, že budú prijaté bez odsúdenia. Dôvera sa získava postupne. Oddanosť a úcta sú základom dôvery. Kroky, ktoré vedú od nedôvery k dôvere, nesmú byť unáhlené, ale postupné. Na to, aby sa vám podarilo vytvoriť vzťah, v ktorom nechýba dôvera, treba dostatok času, úsilia i vytrvalosti. Ak sa vzájomná dôvera už niekedy dôsledkom klamstiev vytratila alebo sa vytráca, budete potrebovať trpezlivosti a námahy ešte viac.
3. Skutočné odpustenie
Vo vzťahu sa môže čokoľvek prihodiť. Stáva sa, že jeden druhého raní. V takomto prípade zostávajú dve cesty. Hnev, nenávisť alebo odpustenie. Odpustenie je slobodné rozhodnutie, ktoré prebieha predovšetkým vo vnútri jednotlivca. Nemusí byť vypovedané. Pri odpustení ani neospravedlňujeme správanie druhého, ale uznávame, že to čo bolo urobené, bolo nesprávne a nemalo by byť zopakované. Skutočné odpustenie je sila, ktorá je silnejšia ako čokoľvek iné, za čo ju chceme ukryť. Ak sa chceme zbaviť negatívnych emócií, nepomôžeme nám žiadna racionalizácia, pomocou ktorej chceme nájsť pravdu a zároveň vyslobodenie, nepomôže ani nekonečná analýza skutkov, hľadanie vysvetlení či dôkazov. Pri týchto činnostiach sa neustále pohybujeme v negatívnych emóciách. Jedine skutočné odpustenie nám dáva šancu vystúpiť z bludného kruhu. Nič iné ako odpustenie nedokáže telo zbaviť jedu. Odpustenie je dôležité pre naše vlastné duševné zdravie, ale aj ďalšie fungovanie vo vzťahu. Je to vlastne prejav lásky k sebe samému, ale aj k tomu druhému. Pokúsme sa odpustiť aj vtedy, keď sme presvedčení o tom, že druhá strana si to vôbec nezaslúži. Len vtedy existuje šanca vzťah zachrániť a pokračovať ďalej. Je to mimoriadne náročné, ale zrelí ľudia to dokázali. A život na mnohých príbehoch ukazuje, že po odpustení sa vzťah ešte viac upevnil, ba dokonca bol kvalitnejší.
4. Skromnosť a vďačnosť
Každý deň máme dôvod na vďačnosť. Vďačnosť by mala byť samozrejmou súčasťou vzťahov. Ale, bohužiaľ, nie je. Veľa ľudí si už neváži maličkosti, skromnosť im je cudzia a vyžadujú od toho druhého stále viac a viac. Takýto postoj neprospieva ani láske, ani prežívaniu radosti. Čím to asi bude? Dôvodov je určite viac, ale jeden z nich je všetkým dobre známy. Nevieme sa zastaviť, vychutnávať si prežité chvíle, často si nevážime nádherné veci a situácie. Viac sme naučení žiadať ako ďakovať. A mnohé veci už berieme ako samozrejmé. A často ani krásny vzťah nedokážeme vnímať ako veľký dar od života. Vďačný človek sa teda vyznačuje tým, že nezabúda na dobré veci vo svojom živote a váži si ich. A dokáže si vážiť aj maličkosti. Aj táto skutočnosť pomáha vzťahom prekvitať a robí nás zrelých ľudí.
5. Spoločné ideály ako základ spoločného života
Vo vzťahu by ste mali mať spoločné niečo, čo vás spája, čo môžete robiť spoločne. Je dobré mať niečo, čo vytvára spoločné zážitky, radosť a spokojnosť. Či už je to sledovanie filmov alebo nejaký šport. Ak sa stane, že dvojica nemá spoločné záujmy, pretože obľúbená činnosť partnera ho nezaujíma, tak je dôležité, aby ste ho v tejto jeho/jej obľúbenej činnosti podporovali alebo aspoň rešpektovali. Keď budete rešpektovať veci, ktoré váš partner miluje, tak mu tým prejavíte dôveru a podporu. Ešte v období vzájomného spoznávania sa, je dôležité rozprávať sa o svojich snoch a cieľoch a nevysmievať sa zo snov toho druhého. Ideálne je, keď nájdete spôsob, ako sa dajú vaše dve cesty spojiť alebo doplniť.
6. Zrelá závislosť
Otto F. Kernberg o zrelej závislosti píše, že je to schopnosť prijať pomoc bez hanby, obáv alebo pocitov viny. Taktiež, ak máte vo vzťahu tomu druhému pomôcť, urobte to s radosťou a nezištne. Dôležité je tiež spravodlivé rozdelenie úloh a povinností, ktoré vám pomôže predísť vzájomnému obviňovaniu, hľadaniu vinníka či obojstrannému rozčarovaniu.
7. Stálosť sexuálnej príťažlivosti
Zrelá láska je čistá láska bez podmienok. Táto láska hovorí: „Jednoducho ťa milujem a ani neviem prečo. Budem ťa milovať aj keď sa s tebou stane čokoľvek. Nič neohrozí našu lásku, vždy ťa budem milovať.“ Takáto láska nevyprchá ani po rokoch a nie je založená len na fyzickej príťažlivosti. Je to láska k partnerovi bez ohľadu na jeho telesné zmeny a fyzické nedostatky. Pri tomto druhu lásky sa ľudia väčšinou poznajú veľmi dobre. Poznajú aj svoje nedostatky či chyby a prijímajú sa aj s nimi.
8. Porozumenie, že ten druhý nemôže milovať presne tak, ako my milujeme jeho
Aj tento bod súvisí s láskou, ktorá existuje bez podmienok. Len táto láska nie je na nič viazaná. Jednoducho existuje, plynie v čase a v priestore. Pri tomto druhu lásky môžeme niekoho milovať aj vtedy, keď si to ničím výnimočným nezaslúžil a tiež vtedy, keď pre nás nič výnimočné neurobil. Osobu milujeme preto, lebo existuje. Pri takejto láske neriešime, že napríklad milujeme iným spôsobom, ako nás miluje ten druhý. Pri tejto láske má pre nás človek mimoriadnu hodnotu len preto, že sme ho mali šťastie stretnúť. Túto lásku prežívajú zrelé osobnosti, ktoré do vzťahu veľa dávajú a nič nevyžadujú. Práve tento druh lásky je pre človeka dôležitejší, ako si možno myslíme. Každý v kútiku duše dúfa, že takúto lásku prežije. Takáto láska mení beznádej na nádej. V takomto vzťahu neexistujú dôvody na obavy, neistotu, nátlak, závisť alebo žiarlivosť. Je taká neodolateľná, že dokáže motivovať k najlepším skutkom a dokáže naštartovať tvorivú energiu. Niekto povie, že je to vlastne Božia láska pôsobiaca v človeku. Každý človek ju má ukrytú hlboko v srdci a jej brány sa otvoria vtedy, keď po nej úprimne túži a zbaví sa zbytočnej pýchy. Práve tento druh lásky tvorí pevné základy partnerských vzťahov.
9. V prípade straty lásky vieme ju oceniť a poďakovať za ňu
Ak sa jeden z dvojice rozhodne zo vzťahu odísť, zrelý partner aj v tejto najťažšej chvíli vie oceniť toho druhého a poďakovať mu za všetko. Uvedomuje si totiž, že vzťah, ktorý spolu prežili, prežiť museli, že to tak jednoducho muselo byť a stretli sa kvôli tomu, aby sa spoločne niečomu naučili, aby si niečo uvedomili a všetko muselo byť presne tak, ako bolo. Zrelí ľudia aj z nepríjemných situáciíí dokážu vyťažiť maximum pozitívneho, lebo si uvedomujú, že každý človek, ktorého v živote stretnú, ich má niečo naučiť a neprišiel do ich života náhodou. Toto poznanie nám dovoľuje v ďalšej etape života prijať novú lásku bez pocitov viny.
ZDROJ: Otto F. Kernberg: Normální a patologická láska
