Schopnosť vytvárania dobrých vzťahov medzi spolužiakmi v triede je jednou z podmienok ich dobrého vzdelávania, motivácie a tiež je to výborná prevencia proti šikanovaniu. Keď sa vyskytnú konflitky, je potrebné ich riešiť. Ideálne je však konfliktom predchádzať. A môžete to urobiť aj zábavnou formou pomocou hier.
Téma konfliktov je čoraz aktuálnejšia, a to práve kvôli mnohým výskytom konfliktných situácií v dnešnom živote. Veľa ľudí sa dnes už nebojí prejaviť a často aj neopodstatnene presadzuje svoje práva. Na jednej strane ide o výhodu, lebo vzájomné konfrontácie, udržiavané v rozumnej miere rozvíjajú osobnosť, jeho schopnosť obhájiť sa a komunikovať. Na druhej strane konflikty, ktoré sa konštruktívne neriešia, majú deštruktívny charakter. Denne prežíváme situácie, kedy sa stretávame s odlišnými názormi, postojmi, hodnotami, nesympatiou voči niekomu, kto nám bráni dosiahnuť to, čo chceme. Ak nás nikto nenaučil zručnostiam, ktoré pomáhajú efektívnejšie prekonať bariéry, ktoré v konfliktoch medzi ľuďmi vznikajú, používame len to, čo sme videli u druhých a tí druhí nás to nemuseli naučiť správne.
Pri získaní určitých vedomostí, je potrebné žiaka naučiť ich využívať a hlavne premeniť ich na zručnosti, čo znamená správne. Zručnosti vznikajú na základe vedomostí. Sú podmienené do určitej miery vrodenými predpokladmi, ale dosahujú sa hlavne precvičovaním pri reálnych situáciach. V školských podmienkach sa dajú precvičovať aj pomocou hier a rôznych tvorivých aktivít. Vo svojej práci so žiakmi môžete využiť aj niektoré z nasledujúcich hier a aktivít.
Zamyslenie sa nad pojmom konflikt
Postup:
1.Žiaci si sadnú do kruhu.
2. Postupne každý žiak povie svoje meno a na jeho začiatočné písmeno vytvorí slovo alebo vetu, ktorá sa týmto písmenom začína. Toto slovo musí súvisieť so slovom konflikt.
3. Učiteľ tieto slová/vety zapisuje a potom spoločne diskutujú o tom, ako súvisia s konfliktami a čo sa dá z nich naučiť.
Ako používať JA VÝROK
Cieľom tejto aktivity je naučiť žiakov, aby v konfliktných situáciách nezareagovali agresívne, ale nekonfliktným spôsobom prejavili svoj nesúhlas.
Postup:
1. Vytvorte skupiny žiakov.
2. Rozdajte im postrihané situácie zo zoznamu. Do jednej skupiny - jednu až dve situácie.
3. Ku každej situácií žiaci jednou vetou napíšu, čo by druhému povedali alebo urobili.
4. Potom postupne, v každej skupine prečítajú svoju situáciu a povedia, ako zvyknú zareagovať.
5. Na tabuľu zapisujte jednotlivé reakcie.
6. Po rozdiskutovaní jednotlivých reakcií, vysvetlí učiteľ, ako vyzerá JA VÝROK. Popíše im ho, vysvetlí, prečo obsahuje jednotlivé časti.
7. V druhej časti hry, požiadajte žiakov, aby na svoju situáciu už zareagovali JA VÝROKOM. Nechajte ich , aby v skupinkách sformulovali JA VÝROK vhodný do ich situácie. Po tomto kroku, zástupcovia jednotlivých skupín, opíšu jednotlivé situácie a ich JA VÝROKY, ktoré si vytvorili.
Ja smiem, ale ty nie !
Cieľom tejto hry je rozvoj schopnosti spolupracovať medzi žiakmi v triede, ktorá je predpokladom ich budúcej zručnosti spolupracovať v pracovných tímoch v bezkonfliktných situáciách.
Postup:
1.Žiaci sa rozdelia do skupín. Každá z nich sa ďalej rozdelí na dve časti. Obe skupiny by mali byť približne rovnako početné. Jedna skupina hráčov niečo chce, druhá im to chce zakázať.
2. Skupiny majú asi 20 minút na prípravu scenára. Keď sa pripravia, predvedú tp, čo si pripravili.
3. Učiteľ počas práce v skupine žiakov pozoruje, všíma si hlavne, ako prebieha diskusia o predmete sporu. Všíma si tiež, či žiaci presadzujú svoje záujmy vecne alebo emocionálne.
Uvedomovanie si pocitov pri konflikte
Cieľom aktivity je ujasniť si vzájomné pocity, prejavy agresivity, uvedomiť si možnosť nevedomého vyvolania konfliktnej situácie.
Postup:
1. Dvaja účastníci stoja proti sebe, majú dlane opreté proti sebe. Na pokyn vedúceho skupiny sa snažia vytlačiť z východiskovej pozície.
2. „Boj" je možné kedykoľvek prerušiť.
3. Učiteľ pozoruje, prečo je hra prerušená. Uvedomuje si, či je to kvôli agresivite, rezignácii, pocitu z prehry a podobne.
4. Potom so žiakmi diskutuje a dáva im tieto otázky: Ako sa cíti porazený a ako víťaz? Ako sa správa víťaz a ako sa správa porazený? Ktoré pocity sa u vás najviac prejavili? Prečo vznikli? Cítite niekde v tele tieto pocity?
Tlak a protitlak
Hra má žiakov naučiť ako vyhovieť prianiam druhého, bez toho, že sa vzdáme svojho.
Postup:
1.Skupina žiakov sa mlčky prechádza po miestnosti. Každý si zvolí partnera, takže vzniknú dve rovnako početné rady.
2.Žiaci zdvihnú ruky a každá dvojica reaguje tlakom a protitlakom tým, že sa pohojdáva dopredu alebo dozadu.
3.Učiteľ pozoruje, ako žiaci reagujú. Bojujú alebo sa nechajú odtlačiť? Kto sa cíti ako víťaz a kto ako porazený?
4. V závere učiteľ diskutuje so žiakmi, ako a čo cítili. Čo v nich táto situácia tlaku a protitlaku vyvolávala na emočnej úrovni, čo v mentálnom vnímaní a podobne.
Láska a hnev
V tejto aktivite zameriavame pozornosť žiakov na to, že k tej istej osobe sa môžu správať aj pozitívne, aj negatívne, môžu prejavovať negatívne aj pozitívne pocity.
Učteľ povie žiakom:
„Posaďte sa do kruhu a zavrite oči. Porozmýšľajte nad tým, na ktorého spolužiaka (spolužiačku) sa v triede občas hneváte. Predstavujte si, že k dotyčnej osobe podídete a poviete jej v mysli, čo vás nehnevalo. Potom choďte v mysli k tej istej osobe a povedzte jej, čo sa vám na nej páči a čo na nej obdivujete.
Hnevám sa, keď...
Žiaci si sadnú do kruhu na zem tak, aby si nohami mohli posúvať loptu. Hra sa začína tým, že žiak, pri ktorom je lopta, znázorní situáciu, pri ktorej dokáže byť nahnevaný. Potom odkopne loptu niekomu inému, ktorý tiež znázorní určitú situáciu. Keď sa všetci žiaci vystriedajú, môžu odpovedať na nasledujúce otázky:
Čo robíš, keď sa hneváš?
Ktoré spôsoby správania považuješ za správne a ktoré nie?
Existuje niekto, komu o svojom hneve môžeš porozprávať?
Potom sa žiaci môžu vzájomne porozprávať o tom, čo zažili vo svojej fantázii. Učiteľ dáva pozor hlavne na to, aby dokázali povedať, čo sa im na osobe, s ktorou mávajú problém, páči. Tiež dávajte pozor na to, aby žiaci nevyslovovali všeobecné konštatovania, napríklad, že niekto je blbec alebo hlupák. Snažte sa ich usmerniť tak, aby konkrétne povedali, čo im na druhom vadí. Napríklad: „Hnevá ma, že mi čmáraš po zošite. Hnevá ma, že mi zhadzuješ na zem vetrovku v šatni.“
Tým, že žiaci hnev konkrétne pomenujú, väčšinou si všimnú, že neodmietajú celú osobu, ale len určitý spôsob správania tejto osoby.
Zmierenie
Niekedy je ťažké priznať si chybu a inokedy je ťažké odpustiť tým, ktorí nám ublížili. Pri tejto aktivite si žiaci môžu precvičovať, ako po hádke alebo pri nedorozumení sa udobriť.
Učiteľ povie žiakom:
„Sadnite si a zavrite oči. Predstavte si niekoho, kto je pre vás dôležitý, ale v poslednej dobe ste sa pohádali. Predstavte si tvár tohto človeka a náladu, ktorá sa ukrýva v jeho mimike. Predstavujte si, ako si tento človek k vám sadne a potom mu v mysli povedzte, prečo máte tohto človeka radi alebo čo na ňom obdivujete. Povedzte mu, že hádka bola pre vás bolestná a opíšte mu svoje pocity, ktoré ste vtedy prežívali. Môžete sa aj toho človeka opýtať, ako sa cítil pri hádke. Potom povedzte, že vám je to ľúto a že sa chcete s ním udobriť.“
Aktivita môže pokračovať i tak, že žiaci ospravedlnenie reálne vyslovia. A napríklad pred Vianocami si môžu priniesť aj malý darček pre toho žiaka, ktorému sa chcú ospravedlniť.
Obháj svoje práva
V nasledovných situáciách si žiaci precvičia správne reakcie. Navrhujú pasívnu, agresívnu a asertívnu odpoveď.
- Je prestávka a beháš po školskom ihrisku. Príde spolužiak a povie ti, že smieš chodiť len po ľavej strane ihriska.
- Ideš do obchodu, prezeráš si tovar, lebo chceš kúpiť dar pre priateľa. Príde predavač a posiela ťa preč s odôvodnením, že ak nekupuješ, nemáš tam čo hľadať.
- Niekto si od teba požičal nejaký predmet. Je ti trápne mu to pripomínať, ale ho potrebuješ. Budeš ho urgovať? Ako?
- Kupuješ zmrzlinu a vrátia ti menej, ako je správne.
- Stojíš v rade na obed a niekto sa postaví pred teba.
- Doma sa striedate s ostatnými súrodencami pri umývaní riadu. Sestra tvrdí, že ty si na rade, hoci to nie je pravda.
- Pozeráš zaujímavý televízny film, keď príde otec a prepne na iný kanál, lebo chce pozerať správy.
Nasledujú scénky učiteľ hodnotí spolu so žiakmi.
Protokol hnevu a zlosti
Mnohé deti ľahko ovládne zlosť bez toho, aby vlastne vedeli prečo a bez toho, aby si to samy priali. Niektoré deti svoj hnev potlačia, iné naopak reagujú neprimerane prudko. Aby sme sami seba lepšie poznali a naučili sa kontrolovať svoj hnev, pomôže nám k tomu „protokol hnevu a zlosti“, ktorý si každý deň budeme viesť.
Ukážeme si to na nasledovnom príklade:
- Čo ma dnes nahnevalo?
- Ako som reagoval? (Ignoroval som to, plakal som, utiekol som, kričal som, mlátil som do všetkého okolo seba, kopol som do stoličky, vybil som si zlosť na niekom nezúčastnenom, hľadal som pomoc u dospelých, čakám na najbližšiu príležitosť k pomste ... )
- Ako chcem reagovať najbližšie?
- Znovu si predstavujem tú situáciu a nacvičujem reakcie, ktoré som si zapísal v predchádzajúcom bode. Napríklad poviem pred zrkadlom: „Nie, to nechcem.“ Učím sa zhlboka dýchať, alebo nacvičujem nejakú pozitívnu „samomluvu“...
Protokoly hnevu a zlosti by mali byť zavedené v celej skupine. Je potrebné vopred prediskutovať, čo sú a čo nie sú reakcie pomáhajúce proti hnevu. Pedagóg by mal venovať čas rozhovoru s každým jednotlivým dieťaťom nad jeho protokolom, povzbudiť ho k vytrvalosti a poradiť mu.
Mierová šatka
Mierová šatka predstavuje dobrú stratégiu riešenia konfliktov pomocou diskusie a vyjednávania. Existencia mierovej šatky je pre deti signálom, že majú skončiť napríklad s bitkou, či krikom a namiesto toho sa majú rozprávať.
Môžete si so žiakmi sadnúť do kruhu a spoločne odpovedajte napríklad na tieto otázky:
Kvôli čomu sa najčastejšie v triede hádate?
Ako sa cítite, keď sa s niekým hádate?
Čo sa môže stať v triede, keď v nej existuje veľa hádok?
Potom môže učiteľom povedať žiakom toto:
„Priniesol (priniesla) som pre nás všetkých túto šatku, ktorá bude pre nás predstavovať symbol mieru. Keď dôjde k hádke, protivníci sa môžu posadiť na miesto, kde sa bude nachádzať šatka. Tu sa môžu porozprávať, vysvetliť si dôvody, kvôli ktorým sa pohádali a problém spoločne riešiť.“
Mierovú šatku si žiaci môžu urobiť aj tak, že na látku napíšu všetky svoje mená. Môžu si ju vyzdobiť aj rôznymi obrázkami alebo symbolmi špecifickými pre ich triedu.Táto spoločná práca je dôležitá, lebo dáva žiakom pocit spolupatričnosti. Túto šatku potom používajte len na tento jeden jediný účel. Keď si žiaci na rituál so šatkou zvyknú, budú ho používať aj bez pomoci alebo bez prítomnosti učiteľa v triede. Mierová šatka dáva žiakom vnútornú istotu a pokoj a dokáže ich motivovať k tomu, aby problém riešili. Ak si žiaci na prácu s mierovou šatkou zvyknú, zredukuje sa v triede množstvo vulgarizmov, bitiek, ale aj psychického násilia.
Modelujeme svoj hnev
Hnev sa dá aj umelecky stvárniť. Žiaci môžu z hliny alebo nejakej modelovacej hmoty urobiť nejaké nebezpečné zviera alebo nejaký pichľavý predmet. Keď sú dielka hotové, žiaci chodia po miestnosti a vzájomne si prehliadajú svoje výtvory. Potom môžu vyjadriť svoj dojem. Tvorcovia môžu k svojim dielkam vyjadriť svoje stanovisko a objasniť svoj zámer. Nakoniec žiaci spoločne premýšľajú o tom, čo by sa muselo stať, aby tvary mali jemnejšie tvary.
Chceme si porozumieť?
Žiaci, ktorí sa pohádali, sa postavia sa k sebe chrbtami. V tejto pozícii si navzájom hovoria, prečo si myslia, že došlo k neporozumeniu. Povedia, prečo sa na seba hnevajú. Ak svoje správanie oľutovali a chcú sa ospravedlniť, povedia to. Keď sú žiaci trpezliví a vedia sa navzájom počúvať, čo hovoria, vedia lepšie porozumieť správaniu svojich spolužiakov a ich pocitom. Keď im dá učiteľ znamenie, obidvaja žiaci sa rozhodnú, či sa chcú rozísť alebo sa chcú otočiť a vzájomne sa objať alebo si podať ruku.
Masky pocitov
Výraz tváre vždy odráža nejaký negatívny pocit, ako je zlosť, zúrivosť, hnev, sklamanie. Ak nastala v triede situácia, že sa niekto takto cíti, niektorý z týchto pocitov namaľuje na papierový tanier. Takto učiteľ hneď zistí, ako sa dieťa cíti. Žiaci sa takto učia nielen vyjadrovať svoje vlastné pocity, ale učia sa tiež vnímať pocity iných žiakov. Vďaka tejto aktivite sa učia aj navzájom sa chápať.
Horúca loptička
Žiaci, ktorí sa pohádali, sa postavia oproti sebe, aby si mohli hádzať loptičku. Pred každým hodom žiak povie, čo ho nahnevalo. Môže tiež povedať, ako si praje, aby sa spolužiak k nemu správal v budúcnosti. Žiak, ktorý loptičku chytí, povie tiež svoj názor. Hra pokračuje dovtedy, kým si nepovedia všetko, čo si povedať chceli. Hádzanie loptou odďaľuje reakciu a necháva priestor na uvažovanie. Zároveň je hra zameraná na vlastné pocity, takže sa žiaci nesmú napríklad urážať alebo kritizovať.
Zdroje a odporúčaná literatúra:Šimanovský, Z.: Hry pro zvládání agresivity a neklidu.Klaus W. Vopel: Skupinové hry pro životNeuman, J.; Zapletal, M. Hry do kapsyHipš J.,Ondrušek D., Potočková D.: Výchova k tolerancii hrouR. Portmannová: Jak zacházet s agresivitou. 150 her pro zvládnutí zlosti a agresivityA. Erkert: Hry pro usměrňovaní agresivity
