Každý rodič chce pre svoje deti len to najlepšie. Niektoré výchovné postupy však nie sú najlepšie a narobia viac škody ako úžitku. Niekedy rodičia dokážu dieťa aj sklamať. Čo robiť, aby k tomu nedochádzalo?
Nielen dospelí ľudia, ale aj deti často prežívajú sklamanie. Napríklad kamarátka sa nerozdelí so sladkosťami, nepozve na oslavu narodenín, vyzradí tajomstvo... Najťažšie sa však znášajú sklamania, ktoré spôsobujú rodičia. Takéto sklamanie zraňuje hlboko a niekedy na celý život. Preto je ľahšie odpustiť kamarátke ako mame a otcovi. Deti sú často sklamané preto, lebo ich rodičia považujú ešte za malé a mnohé veci im nevysvetlia. Nevedia nájsť vhodné slová alebo povedia niečo, čo povedať vôbec nemuseli.V takýchto chvíľach potom deti majú pocit sklamania. Rodičia zámerne nechcú ubližovať svojim deťom. Keď aj ublížia, buď si to neuvedomia, alebo na svoje konanie majú svoje vysvetlenie, svoju logiku, nejaký dôvod. Problém môže prameniť aj z toho, že možno nevedia nejakú situáciu vyhodnotiť, zvážiť jej dôsledky a konajú na základe svojich presvedčení, ktoré však nemusia byť správne.
Na čo si teda dávať pozor, aby sme deťom zbytočne neubližovali?
1. Nikdy neprezraďte to, s čím sa vám dieťa zverilo
Týka sa to hlavne takých citlivých tém, ako je prvá láska, zrada priateľky, informácie o spolužiakoch a podobne. Najhoriše, čo môžete povedať je napríklad táto veta: „Ešte si ani topánky nevieš vyčistiť a ty mi tu hovoríš o prvej láske!“ Tajomstvá sa prezrádzať nemajú a to ani vtedy nie, keď to tajomstvo vám povie malé dieťa.
2. Neposmievajte sa dieťaťu a nebuďte nadmieru kritickí
Žartovanie na adresu detí a poukazovanie na ich neúspechy či nedostatky negatívne ovplyvňuje ich sebadôveru a sebaúctu. Keď si rodičia robia z detí nemiestne žarty a bavia sa na ich účet, často si neuvedomujú, ako ich tým môžu zraniť. Neraz stačí jedna nevhodná poznámka na to, aby sa u adolescentov rozvinuli poruchy príjmu potravy či iné sebadeštruktívne správanie. Nikdy sa neposmievajte svojim deťom pre ich správanie a postoje. Niektorí rodičia to so svojou netrpezlivosťou preháňajú. V snahe posunúť svojho potomka čím skôr dopredu, sú kritickí. Riešia všetko, čo dieťa urobí a často prehliadajú snahu a ochotu, ktoré predchádzali pádom. Zvýšená negativita znižuje motiváciu detí a sebadôveru potrebnú na to, aby chceli vyskúšať niečo nové. Všetci predsa robíme chyby, no dôležité je nevzdať sa a skúšať veci dovtedy, kým sa úspech dostaví.
3. Snažte sa stáť na strane dieťaťa
Môže sa vám stať, že niekto bude kritizovať vaše dieťa v jeho prítomnosti. Keď je to aj pravdivá informácia, v takomto prípade je lepšie zachovať zdržanlivosť a nevyjadrovať sa k tomu. Mala by platiť zásada, že pred cudzími ľuďmi dieťa iba chválime alebo mlčíme. Mama a otec by mali stáť na strane dieťaťa aj vtedy, keď urobí niečo zlé. Potom doma by v pokoji mali nevhodnú situáciu prebrať ešte raz a vyvodiť určité závery. A ak je to potrebné, doma by mali dieťa potrestať a nie niekde na ulici. A to je jedno, či kritizuje dieťa učiteľka, susedka alebo kamarátka. Nie je vhodné privádzať svoje dieťa do nepríjemnej situácie niekde na ulici pred inými ľuďmi. Toto vie deti veľmi raniť a nidky na to nezabúdajú.
4. Neobviňujte dieťa
Sú rodičia, ktorí svojim deťom vyčítajú, že sa k nim nevhodne správajú. Na druhej strane, ak rodičia so svojimi deťmi zle zaobchádzali, nemôžu byť ani veľmi prekvapení. Deti za to ani nemôžu, hoci rodičia tvrdia niečo iné. Deti kopírujú správanie svojich rodičov. Výčitkami a obviňovaním môže rodič dieťaťu vážne ublížiť. Ak dieťa uverí tomu, že je zlé a zle sa k svojim rodičom správa, dostaví sa uňho pocit bezcennosti a cíti s sklamané.
5. Neporovnávajte svoje dieťa s inými deťmi
Dnes už všetci dobre vieme, že každý človek je jedinečný. A platí to aj o deťoch. Ak synov spolužiak vyhrá olympiádu, tak je dobré spolužiaka pochváliť, ale nikdy k tomu nedodajte niečo v tom zmysle, že vaše dieťa by to nikdy nedokázalo. To by ho zranilo. Vaše dieťa je zase dobré v niečom inom. Nepoužite napríklad túto vetu: „Vidíš, tvoj spolužiak vyhral matematickú olympiádu. A čo ty? Ty iba sedíš pri počítači!“
6. Nehádajte sa v prítomnosti dieťaťa
Vedci z Východoanglickej university dokázali, že hádky rodičov majú negatívny vplyv na rast mozgu dieťaťa. A nielen to. Hádky negatívne vplývajú aj na rozvoj sociálnych väzieb a emocionality. Malé deti nasávajú takmer všetko z prostredia, v ktorom žijú. Ak vyrastajú v prostredí, ktoré je presiaknuté konfliktami, nenaučia sa dostatočne kontrolovať svoje emocionálne prejavy a správne riešiť konflikty. Z tohto dôvodu je naozaj veľmi potrebné, aby deti vyrastali v harmonickom prostredí. Možno však postačí, aby ste si spomenuli, čo ste prežívali vy sami, keď sa rodičia hádali. A pochopíte, že obdarovať niečím podobným syna alebo dcéru sa považuje za zradu.
7. Sľuby sa snažte splniť
Sľuby sa majú plniť, pretože dieťa na ich splnenie čaká. Dieťa rodičom veľmi verí. Porušiť túto vieru je pre neho veľkým sklamaním.
8. Nežiadajte od detí zmenu, ktorú nie je možné dosiahnuť
Ak žiadate od detí nereálne veci, cítia odmietnutie. Je dobré nežiadať od detí zmeny v tých oblastiach, ktoré nedokážu ovplyvniť. Nezabudnite, že pre deti majú obrovský význam vzory. Ak chcete u nich docieliť zmenu, najúčinnejším spôsobom bude predviesť im ju, nie o nej iba hovoriť. Nevorte deťom iba to, že sú dobré, ale povedzte im, čo konkrétne bolo dobré. Napríklad si všímajte ich presnosť, sústredenosť, efektivitu, láskavosť, čestnosť. Použite slovo „pretože“ a uveďte dôkaz. Keď skontrolujete svojej dcére úlohu, môžete jej povedať: „Vieš výborne písať. Si tvorivá. Záver tvojho príbehu ma veľmi pobavil, nečakala som, že sa skončí práve takto.“
9. Nepoužívajte dvojaký meter
Dvojaký meter rodinným vzťahom neprospieva. Deti neznášajú, keď im rodičia skáču do reči, pokiaľ vedia, že majú zakázané preušovať pri rozprávaní rodičov. Napríklad aj z tohto dôvodu majú pocit, že sú menej dôležité a môžu cítiť sklamanie. Aby ste sa vyhli dvojakému metru, môžete vyskúšať nasledujúce tipy:
Naučte všetkých členov rodiny, ako prerušovať iných s úctou
Dotknite sa ramena danej osoby a počkajte. Keď sa na vás pozrie, budete vedieť, že je pripravená vás počúvať. Spočiatku to býva náročné, ale postupne sa všetci naučia, že je to účinný spôsob, ako si získať niečiu pozornosť, keď sa momentálne venuje čomusi inému.
Zastavte sa skôr, než by ste niekoho omylom znevážili
Rodičia sa musia krotiť hlavne v tom, keď očakávajú, že deti niečo urobia hneď. Ani dospelí nemajú radi, keď ich niekto preruší z činnosti, ktorú robia. Ani deti to nemajú rady. Najlepšie je 5 minút dopredu povedať deťom, čo od nich budete chcieť. Napríklad: „O 5 minút pôjdeš do postele. O 5 minút budeme večerať.“
10. Dovoľte deťom vyjadriť svoje pocity a názory
Človek musí o emóciách a túžbach rozprávať a nie dusiť ich v sebe a potláčať. Otvorená komunikácia s druhými pomáha predchádzať rôznym duševným chorobám. Obmedzovanie emócií a myšlienok poškodzuje celkové zdravie detí a ich duševnú rovnováhu a sebadôveru. Vyjadrovanie emócií pomôže deťom naučiť sa byť ľudskými, starostlivými, empatickými, milujúcimi a budú vedieť lepšie ovládať svoje negatívne pocity. Potláčané emócie vedú k osamelosti, úzkostlivosti a depresii. Naučte svoje deti jasne a zreteľne vyjadrovať pocity. Ak im to dospelí neumožnia a budú ich viesť k tomu, aby potláčali svoje emócie, riskujú, že ich potomkovia nebudú schopní vytvárať hlboké a blízke vzťahy a budú sa možno cítiť aj sklamaní. Správny rodič by mal svoje dieťa viesť k tomu, aby o svojich pocitoch hovorilo a nebálo sa ich prejaviť.
Keď dieťa žije v prostredí, v ktorom vládne dôvera, spolupráca, tolerancia a vernosť, bude sa aj ono v dospelosti snažiť o vytvorenie podobného vzťahu. V priateľskom a harmonickom prostredí sú deti šťastné a necítia sklamanie.
Zdroj: Jill Savageová,Kathy Kochová: Milujte svoje deti také, aké sú
