Myšlienkové mapy sú prirodzeným odzrkadlením toho, ako myseľ pracuje. Spája informácie okolo jednej hlavnej myšlienky a vytvára prepojenia. Je dobré, keď ich učitelia používajú aj v škole so svojimi žiakmi.
Náš mozog nepracuje lineárne. Ak si predstavíte ako vyzerajú neuróny, tak podobným spôsobom, hoci oveľa zložitejším, prijíma náš mozog informácie. Informáciu, ktorú mozog získa z rôznych podnetov, spája do kombinácií a asociácií. Často sa nám situácie spájajú s vôňou alebo hudbou, ba dokonca s farbami. Ide o asociácie, ktoré mozog vytvára a my si to ani neuvedomujeme. Informácie žiakom často predkladáme pomocou písaného alebo nadiktovaného textu. Koľkokrát si však deti čítajú svoje poznámky, toľkokrát sa ich mozog snaží pretransformovať do podoby, ktorú je schopný chápať a vďaka tomu si zapamätať. Neraz však zlyhá a žiaci sa stratia v množstve informácií. Ich mozog nevytvorí spojenia kľúčových pojmov a vzťahov medzi nimi. Je to práve preto, že mozog nepracuje lineárne. Myšlienkové mapy sú väčšinou diagramy, ktoré vyjadrujú podstatné vzťahy medzi pojmami vo forme tvrdení. Tvrdenia sú v nich reprezentované stručne charakterizovanými spojeniami pojmov, ktoré popisujú informáciu o vzťahoch a popisujú prepojenosť pojmov. Myšlienková mapa znázorňuje štruktúru, hierarchiu a vzájomné vzťahy medzi pojmami. Je to nástroj, ktorý zvyšuje efektivitu učenia a podporujú kreativitu. Sú veľmi úsporné pri vyjadrení aj veľmi zložitého obsahu, pomáhajú pri zapamätávaní, umožňujú náhľad na tú istú vec z viacerých uhlov, dovoľujú vidieť komplexné vzťahy medzi myšlienkami. Pomáhajú vidieť aj paradoxy a protiklady, čo motivuje žiakov k tomu, aby si dávali nové otázky. Základom je určenie centrálnej myšlienky, od ktorej vedú hlavné a vedľajšie vetvy, medzi ktorými sa postupne vytvárajú určité vzťahy. V mape používame rôzne farby, skratky, diagramy, symboly, obrázky, rovnice...
Myšlienkové mapy nie sú len pojmy v krúžkoch spojené čiarami
Mozog a nervová sústava je sieť a naše myslenie túto sieť využíva. Každý človek myslí lúčovito, akoby sa v tejto sieti pohyboval. Každý smer (lúč) myšlienky vedie k nejakému obrazu v pamäti. Nepamätáme si len slovo, ale obraz s týmto slovom spojený. Napríklad, keď máme slovo strom, určite si predstavíme zelenú farbu, vôňu leta alebo opadaného lístia, vietor, ktorý pohybuje konármi a podobne. Vybavíme si vždy skôr obraz než slovo. Myšlienkové mapy napodobňujú myšlienkové procesy v mozgu. Z týchto základných funkcií pamäti vychádza metóda myšlienkových máp, ktorú je možné použiť rôznymi spôsobmi, od zapisovania si poznámok, tímového myslenia, nástroja sebaanalýzy až po oblasť podpory tvorivého myslenia.
Tony Buzan vo svojej knihe Myšlienkové mapy píše, že vďaka myšlienkovým mapám môžeme nachádzať súvislosti, ktoré sme doteraz nepostrehli. Stačí poznať pár pravidiel a dodržiavať ich.
Pravidlá, ktoré pomáhajú pri tvorbe myšlienkových máp
1. Nekreslite slová len do kruhov, ale kreslite ich akoby na konáre stromu. Je to pre oko príťažlivejšie, prirodzenejšie a zrozumiteľnejšie.
2. Píšte na jeden konár vždy len jedno kľúčové slovo a nie celé vety alebo viac slov. Vďaka tomu vám napadne oveľa viac asociácií.
3. Dbajte na hierarchiu slov, prehľadnosť a systém. Ťažko sa vyznáte v chaose. Spomeňte si, ako ľahko sa vyznáte v knižnici, kde sú police označené písmenami abecedy. Ak máte napr. slovo AUTO, dajte do úrovne nad auto slovo STROJE. Vďaka tomu môžete rozvíjať asociácie aj inými smermi - bager, motorka, kombajn a podobne. Pojmy smerujúce najbližšie k hlavnému slovu kreslite na najhrubšie konáre, s pribúdajúcou vzdialenosťou od hlavného pojmu kreslite konáre tenšie. Tým zvýšite vizuálnu prioritu slov, ktoré sú hierarchicky najvyššie. Pomôže vám to sa ľahko zorientovať sa.
4. Maľujte obrázky. Začnite uprostred hlavným obrázkom, ktorý zachytáva hlavný predmet pozornosti a kreslite ďalšie ku každému slovu. Vo chvíli, keď máte myšlienkovú mapu viac rozvinutú, je veľmi ťažké sa v nej orientovať už len z toho dôvodu, že nie všetko, čo ste napísali, si aj budete pamätať. Tým, že použijete obrázky, docielite, že oveľa ľahšie absorbujete za krátku chvíľu celú mapu.
5. Nevadí, že z rôznych konárov dôjdete k rovnakému slovu. Nesnažte sa ich zlučovať alebo odstraňovať. Len tie slová zvýraznite. Napríklad tučným písmom, podčiarknutím, rôznymi farbami, aby ho bolo viac vidieť. To, že ste k nemu prišli z viacerých smerov, znamená, že toto slovo má väčšiu váhu.
6. Využívajte samovoľné dopĺňanie. Keď povieme 1, 2, 3 ... väčšina z nás samovoľne doplní 4. Tejto tendencii, akémusi nutkanie či vrodenému pudu sa hovorí samovoľné dopĺňanie. U myšlienkových máp sa využíva tak, že aj keď vám hneď žiadna asociácia nenapadne, nakreslite prázdny konár. Potom budete mať nutkanie ju vyplniť. Toto vám môže pomôcť vo chvíli, keď nebudete vedieť, ako začať. Samovoľné dopĺňanie vám pomôže dôkladne preskúmať každú myšlienku, ktorá vás zaujíma.
Prečo je dobré používať myšlienkové mapy?
Myšlienkové mapy nie sú zázračný nástroj, ktorý za vás všetko vymyslí, nedajú vám automaticky výsledok, ale dajú vám nadhľad nad tým, čo máte v hlave. Umožnia vám odkryť asociácie, ktoré vám bežne nenapadnú a pomáhajú vám myslieť z trochu iného uhla. Myšlienkové mapy používajú tisícky ľudí na celom svete. Celkove môžeme povedať, že nám pomáhajú:
- Využívať všetky schopnosti mozgovej kôry, a to prácu so slovami, obrazmi, číslami, logikou, rytmom, farbou a priestorom a podobne.
- Myslieť jasne, kreatívne a originálne.
- Riešiť problémy a rozhodovať sa bez väčších chýb.
- Plánovať, presviedčať, vyjednávať.
- Zapamätať si čokoľvek chcete.
- Pomáhajú vám usporiadať a ovládať svoj život.
Zdroj: Tony Buzzan: Myšlienkové mapy
