Tým, že synovia pozorujú svojich otcov, učia sa vnímať a pracovať so svojimi pocitmi. Aj vďaka dobrému pôsobeniu otcov na synov, môžu zo synov vyrásť úžasní muži a džentlmeni.
Deti sa od otcov neučia len na základe toho, čo povedia, ale predovšetkým si všímajú ich spôsob správania. Vďaka správaniu a reakciám v rôznych situáciách spoznávajú druhy pocitov a učia sa vnímať aj svoje vlastné pocity. Síce to veľmi nehovoria, ale majú napríklad radi, keď otec dáva ich matke najavo svoju lásku, páči sa im, keď je k nej milý a úprimne s ňou komunikuje. Najdôležitejšie však je, aby videli, ako sa prejavuje úcta k žene. Otcovia by sa mali vyhýbať urážkam, ponižovaniu, v správnej chvíli by sa mali vedieť ozvať a povedať svoje argumenty. Synovia by mali vidieť, že žena sa nesmie urážať, že muž má vedieť argumentovať pokojne. Má tiež vedieť aktívne načúvať a docieliť i to, aby on sám bol aktívne počúvaný. Nemal by sa nikdy nechať ponižovať.
Tým, že synovia otcov pozorujú, učia sa zaobchádzať aj s vlastnými pocitmi
Synovia sa učia, ako zaobchádzať so svojimi pocitmi tým, že pozorujú svojich otcov a tiež iných mužov vo svojom okolí. Potrebujú vedieť, že človek prejavuje všetky štyri základné pocity: smútok, hnev, radosť či obavy. Ak muži prejavujú svoje pocity, je potrebné pri tom zachovať určitú vyváženosť. Deti potrebujú vidieť, že otcovia prejavujú emócie, ale pretože otcovia predstavujú tých, ktorí si so všetkým vedia poradiť, necítia sa bezpečne, ak vidia, že emócie otca premohli. A dôležité je tiež používať slová. O svojich pocitoch by mali otcovia veľa rozprávať. Vďaka opísaniu emócií im deti lepšie porozumejú. Vždy je lepšie povedať synovi, že ste mali o neho strach, ako mlčky trieskať dverami. Chlapci hľadajú spôsob, ako svoje pocity vyjadrovať navonok svojím správaním a potrebujú vidieť, aby im niekto ukázal, ako sa to robí. A otcovia sú na to tí najideálnejší ľudia.
Ako učiť syna sebaovládaniu?
Veľa otcov len tak naoko so svojimi synmi zápasí. Hlavne matky často nechápu, prečo k tomu dochádza a snažia sa situáciu upokojiť. Psychológ Paul Whyte však hovorí: „Chlapci pri týchto bitkách a zápasoch dostávajú základnú lekciu potrebnú pre všetkých mužov, ktorá ich učí, ako sa zabávať, robiť hluk, ba dokonca nahnevať sa, ale zároveň vedieť, kedy prestať.“ Pre mužov, ktorí musia žiť s testosterónom, je to veľmi dôležité, pretože sa musia učiť ovládať svoje telo. Vďaka zápasom s otcom sa chlapec učí sebaovládaniu. Musí však poznať pravidlá. Musí vedieť, kedy prestať a ako sebe alebo niekomu inému neublížiť. Práve táto skutočnosť je najdôležitejšia. V dospelosti je muž obvykle silnejší ako jeho partnerka, a preto sa musí vedieť ovládať, a to hlavne vtedy, keď je nahnevaný, frustrovaný alebo unavený. Skutočný muž sa pozná aj podľa toho, že dokáže ovládať seba a svoje správanie. A začína sa to učiť, keď so svojím otcom zápasí v obývačke na podlahe.
Úcta k ženám
Keď má chlapec približne 14 rokov, pravdepodobne je už vyšší ako jeho matka. A práve táto skutočnosť ho vedie k pokušeniu myslieť si, že ho už nemôže k ničomu donútiť. A práve v tomto období sa možno pokúsi matku oklamať, kričať na ňu, odvrávať a podobne. Ak dôjde k tejto situácii, otec by mal byť ten, kto syna poučí, ako sa vhodne správať. Dôležité je tiež, že syn vidí, že otec podporuje matku. On si veľmi dobre v tejto chvíli uvedomuje, že rodičia sa ho spoločnými silami a jednotne snažia dobre vychovať, a preto sa otec postavil na stranu matky. Toto sa však deje len vtedy, keď otec vie, čo má robiť a ako má na dieťa pôsobiť. Existuje totiž aj skupina mužov, ktorí v rodine nepôsobia ako dospelí muži. Podkopávajú autoritu matke, zastávajú si v nevhodnej chvíli deti, rozmaznávajú ich, nedokážu pri výchove pôsobiť jednotne. Samozrejme, partneri môžu mať rôzny názor na výchovu, ale toto by si mali prediskutovať osamote bez detí. Pred deťmi by mali pôsobiť jednotne. Základom pri výchove je, aby sa rodičia vedeli dohodnúť na tom, aké dieťa chcú vychovať a čo má byť cieľom a hlavnou víziou ich výchovy. Mali by mať jasno v tom, akého človeka chcú s dieťaťa vychovať a aké hodnoty chcú v ňom podporovať. Je naozaj dôležité nielen si niečo myslieť, ale aj rozprávať sa o tom. Eešte pred narodením dieťaťa alebo hneď po jeho narodení by sa mali spolu rozprávať o výchove, a to čo najčastejšie, aby sa tieto rozhovory stali prirodzenou súčasťou bežného života. Keď sa takto rozprávajú, tak majú potom jasnejšiu predstavu o tom, kam pri výchove smerujú. Realita je však taká, že manželia len navzájom niečo predpokladajú a myslia si, že ten druhý tuší, čo sa má pri výchove diať. Často dlhé roky žijú v určitých predpokladoch a očakávaniach a svoje požiadavky nevyslovujú nahlas. Častá komunikácia je aj výbornou prevenciou pred nedorozumeniami a hádkami, ku ktorým pri výchove detí môže dôjsť. Ženy veľmi túžia mať po svojom boku mužov, s ktorými sa dá komunikovať, dohodnúť sa a ktorí im pomáhajú. Ak žena má takéhoto muža, väčšinou si ho veľmi váži. A syn, samozrejme, si toto všetko všíma a keď vyrastie, túži sa stať takým manželom a otcom, akým je jeho otec.
Ak sa s vaším manželstvom stane čokoľvek, zostaňte v živote svojich synov
Rozvod je krutá rana aj pre deti. Stáva sa, že nietkorí otcovia sú takí ranení, že sa na dlhú dobu odmlčia. Iní musia dlhé mesiace bojovať o svoje deti. Našťastie čoraz viac otcov aj po rozvode zostáva v kontakte so svojimi deťmi a stará sa v primeranej miere o ne. Je veľmi dobré, keď aj po rozvode dokážu byť k bývalej partnerke zdvorilí a milí aj keď ich to niekedy stojí nemalé úsilie. Kvôli výchove detí a ich emocionálnemu dozrievaniu je to však potrebné.
Prečo sú otcovia pre synov takí dôležití?
Austrálsky klinický psychológ Steve Biddulph na základe svojej dlhoročnej práce a mnohých výskumov zistil, že chlapci, ktorí trpia nedostatočnou otcovskou starostlivosťou, sa prejavujú týmto spôsobom:
1. Majú agresívny štýl komunikácie.
2. Prejavujú prehnané mužské správanie a záujmy (zbrane, svaly, rýchle autá, smrť).
3. Majú opovrhujúci postoj k ženám.
4. Prejavuje sa u nich pasívne postávanie, podráždené odvrávanie alebo snaha byť za každú cenu „cool“.
Ak má chlapec veľmi slabý alebo žiadny vzťah s otcom, tak naozaj nevie, ako sa má správať. Nevie použiť správne slová, nerozumie sám sebe a nevie zaobchádzať so svojimi pocitmi. Taktiež väčšinou nevie riešiť problémy s chladnou hlavou, rozprávať sa s dievčatami uvoľnene a bez pohŕdania ani vysloviť uznanie, prejaviť smútok, ospravedlniť sa a podobne. Chlapec, ktorý však nachádza adekvátnu podporu u rodičov, rodinných príslušníkov a najlepšie u otca, je schopný sa aj s problémovými situáciami lepšie vyrovnať, pretože nemá pocit, že by bol spochybňovaný vo svojej mužskosti. Ale chlapec, ktorý si nie je sám sebou istý, to musí zakrývať. A tak si myslí, že najlepšou obranou je správať sa drsne a bezcitne, vyžarovať agresivitu, aby si niekto nemyslel, že má strach. Berie si slovo ako prvý a ponižuje ostatných. Takto sa cíti bezpečnejšie. Ak otec syna chváli, automaticky sa tým vylepší chlapcova predstava o sebe. Pochvala sa mu vryje do duše a jemu sa zvyšuje sebavedomie. Steve Biddulph upozorňuje na to, že: „Sebavedomie chlapcov je kľúčom k ukončeniu mnohých prejavov nenávisti, konfliktov a pohŕdania ženami.“ Podstata však spočíva v tom, že záujem musí syn cítiť od otca. Nestačí, aby ho prejavovala len matka. Ak v rodine nie je otec, pomôcť môžu aj strýkovia, dedovia alebo ďalší rodinní príslušníci.
ZDROJ: Steve Biddulph: Výchova kluků
