Prečo by ste sa nemali hnevať na svojich rodičov?

Aby sme dokázali vnímať svet svojich starnúcich rodičov, musíme rozumieť tomu, čo sa s nimi deje, musíme pochopiť, akým spôsobom sa nás snažili vychovať a mali by sme tiež vnímať to, čo nemáme sami v sebe ešte stále spracované. Ak sa nám podarí nájsť odpovede na tieto otázky, máme veľkú šancu prežívať krásne medzigeneračné vzťahy v rodine.

Každý človek počas života prežíva chvíle, keď v sebe cíti nejakú krivdu, bolesť, nespravodlivosť, vnútorné zranenie. Má chuť rodičom všeličo vyčítať, že to mohli urobiť úplne ináč. Možno máte pocit, že vás zradili alebo urobili niečo, čo poškodilo váš život. V takejto chvíli je dôležité pochopiť fakt, že vás vychovávali tak, ako v danej chvíli vedeli. Oni to v určitom období svojho života ináč nevedeli. Robili, čo mohli a čo v tej dobe považovali za správne a to najlepšie pre vás. Možno ešte neboli zrelí na rodičovstvo a musíte si uvedomiť aj to, že pred pár rokmi nebolo k dispozícii toľko informácií o výchove detí  ako v tejto dobe. Dobré je uvedomiť si, že nič z toho, z čoho máte pocit, že vám ublížilo, nerobili zámerne. Oni vás skutočne nevedeli vychovávať ináč. Nemali k dispozícii informácie, financie a schopnosti, ktoré ste pravdepodobne od nich očakávali. Vy by ste to urobili určite ináč. Oni to však urobili tak, ako to vtedy považovali za najsprávnejšie. Uvedomenie tejto skutočnosti pomáha odblokovať rôzne traumy z detstva a vytvára možnosť utvoriť nový pohľad na rodičov, vďaka ktorému sa môžu zlepšiť i vzťahy v celej rodine.

Na čo by sme si mali zvyknúť pri rodičoch, ktorí starnú?

Starší ľudia sú pomalší, nevládzu toľko chodiť, robiť, majú všelijaké choroby, vráskavie im koža, zabúdajú. Starší ľudia môžu byť podráždenejší, ak im narušíte ich pokoj a zabehané každodenné koľaje. Môžu sa u nich prejaviť aj výpadky pamäti. Zabúdajú, kde položili veci alebo si nezoberú svoje lieky. Pri normálnom zabúdaní si o chvíľu človek spomenie, kam tie okuliare dal, prejavom začínajúcej demencie by mohlo byť, ak sú výpadky pamäti častejšie a človek danú vec nevie nájsť alebo si na danú skutočnosť nespomenie. Starší ľudia môžu začať strácať záujem o svoje okolie, o koníčky, ktoré predtým mali. Váš doteraz aktívny rodič zrazu častejšie posedáva, bez záujmu, nečíta, nesleduje TV, nepočúva hudbu, neozve sa priateľovi, nezaujíma sa o dianie v rodine. Toto môžu byť pre vás ako pre deti prvé signály, že by ste sa na svojho rodiča mali začať pozerať  aj inými očami ako doteraz. Niekedy toto uvedomenie si a pripustenie reality môže byť smutné, ale je to bežný jav. Ale práve tento realistický pohľad vám môže  pomôcť lepšie pochopiť svojich rodičov a budete s nimi vedieť lepšie fungovať.

Uzdravte svoje zranené dieťa, ktoré nosíte v sebe

Niekedy sa nevieme zmieriť s tým, ako sa naši rodičia správajú a ako na nejaké skutočnosti reagujú. Často sa za pocitmi a názormi, ktoré nás hnevajú, skrývajú staré zranenia z detstva či puberty, ktoré sme nemali priestor spracovať. Prežité sklamanie či ublíženie sa tak vracia pri nevinnej poznámke a vytvára novú priepasť medzi nami a rodičmi. Či už je to spravodlivé alebo nie, ľudia, ktorí nemajú dobré vzťahy s rodičmi, nebývajú bez problémov ani vo svojom vlastnom dospelom živote. Neprítomnosť prijateľného modelu správania, vnútorné konflikty, nízka sebadôvera, závislosť na tom, čo si myslia ostatní, to je len niekoľko problémov, ktoré si prenáša do života tzv. „zranené dieťa“, ktoré sa s problémami z detstva nevysporiadalo ešte ani v dospelosti. Teraputi sa zhodujú v tom, že kým sa človek nezbaví svojej ublíženosť a neprestane večne niekomu niečo dokazovať, jeho životné problémy sa budú len opakovať. A preto je veľmi dôležité, aby sme našich rodičov prijali takých, akí sú a odpustili im všetko, kvôli čomu sa cítime zranení.

Ako odpustiť rodičom?

Čo robiť, aby ste dokázali odpustiť rodičom? Niekedy sa to veľmi ťažko dá urobiť jednoduchým spôsobom, a to hlavne vtedy, ak ste prežili ťažké detstvo. Možno vám v tom však pomôže to, ak sa zamyslíte nad nasledujúcimi skutočnosťami. Väčšinou rodičia svojim deťom naozaj neprajú nič zlé, snažili sa ich vychovávať tak, ako najlepšie vedeli a ak aj určité chyby urobili, urobili ich preto, lebo veci nevedeli riešiť iným spôsobom. Skúste si predstaviť, na čo približne pri vašej výchove mysleli vaši rodičia. Dôležité je tiež uvedomiť si, v akej dobe žili, aké informácie o výchove mali k dispozícii a podobne.

1. Rodičia si priali, aby ste v živote uspeli. Preto na vás niekedy boli tvrdí, možno až príliš nároční. Asi sa vám to nepáčilo, ale keď sa objektívne pozriete na svoj ďalší život, musíte uznať, že vaše úspechy sa dostavili aj vďaka tejto výchove. Rodičia sú niekedy veľmi tvrdí a prísni z vlastného strachu. Boja sa o dieťa, či uspeje v tvrdej konkurencii a či si vôbec nájde miesto v živote. Z tohto dôvodu veľmi veľa rodičov prísne trestá svoje deti za zlé známky. Myslia si, že práve známky sú odrazovým mostíkom k tomu, že si nájdu prácu, ktorá ich uživí. Zabúdajú však na to, že len známky nestačia. Dôležité sú aj určité povahové vlastnosti. A to hlavne vytrvalosť, cieľavedomosť, pracovitosť. Veľa inteligentných a múdrych ľudí  nedokončilo školu len preto, lebo boli leniví, neverili svojim silám, podcenili význam vzdelania a vsugerovali si, že sa presadia aj bez školy. Niektoré stredné a vysoké školy napríklad nemusia byť až také kvalitné a možno nenaučia to, čo si mladý človek  vysníva, ale netreba zabúdať aj na to, že hlavne vysoká škola ponúka obrovské množstvo kontaktov, vďaka ktorým si potom môže nájsť prácu. Treba si naozaj uvedomiť, že rodičov ženie k prísnosti hlavne vlastný strach o dieťa. A ten strach sa bude len stupňovať a práve preto sa požiadavky na deti budú stále viac a viac zvyšovať.

2. Ideálni rodičia neexistujú. Mnohým deťom, ktoré nemajú s rodičmi práve najlepšie vzťahy, sa zdajú byť rodičia iných detí lepší. Príčina tejto domnienky tkvie v tom, že nevnímajú reálne situáciu v cudzej rodine. Keď sú u nej na návšteve, tak nemôžu vnímať komplexne realitu. Vnímajú len určitý časový úsek. Lenže v každej rodine, a to aj v tej, ktorá sa nám javí ako tá najlepšia na svete, majú občas svoje problémy. A možno keby ste o nich vedeli, pochopili by ste, že práve vaši rodičia sú oveľa lepší, len si to možno neuvedomujete.

3. Rodičia darujú deťom život. Rodičia dali každému veľký dar. Je to dar života. Deti by mali zostať svojim rodičom vďačné za tento dar celý svoj život. To, že ste sa  dokázali postaviť na vlastné nohy, že sa vám darí a ste šťastní, za toto všetko vďačíte aj svojim rodičom.

4. Umenie milovať deti a spôsob výchovy sa  väčšinou odovzdáva z pokolenia na pokolenie. Možno máte pocit, že vás rodičia nemilovali alebo vás milovali málo. Samozrejme, môžete mať tieto pocity. Zo smútku vás však môže vyslobodiť aj poznanie, že vaši rodičia od svojich rodičov dostali istý program, ktorý nevedeli nahradiť nejakým iný, svojím vlastným. Jednoducho, robili len to, čo videli u svojich rodičov. Okrem toho je potrebné si uvedomiť, že rodičovská láska môže mať rôzne prejavy. Niekto to preháňa so starostlivosťou, niekto sa snaží  k sebe dieťa čo najviac pripútať, iný sa snaží mu dať čo najviac slobody a poskytnúť mu  možnosť učiť sa na vlastných chybách. Niekto kupuje veľa darčekov, niekto to preháňa s varením a pečení jedál či koláčov na želanie, niekto neustále svoje dieťa objíma, ďalší ho môže zahŕňať množstvom luxusných zážitkov a výletov. Problém nastáva vtedy, keď dieťa túži po niečom inom, čo mu rodič dáva. Z tohto vznikajú všetky nedorozumenia.

Môžete využiť aj vizualizačnú techniku

K eliminácii negatívnych citov voči rodičom bola vyvinutá špeciálna technika, ktorá má názov „Odovzdanie citov rodičom". Je založená na preniknutí do svojich vlastných hlbín duše, na komunikáciu s podvedomím a na uplatnenie vizualizácie. Vďaka tejto technike máte šancu sa zbaviť starých krívd, očistíte sa, naberiete sily a vrátite  sa do sveta s lepším naladením.

POSTUP:

1. Zatvorte oči, pohodlne sa usaďte, zhlboka sa nadýchnite a vydýchnite, maximálne sa uvoľnite a nechajte myšlienky len tak plynúť.

2. Predstavte si, že idete dlhou chodbou. Na konci chodby je miestnosť, do ktorej vojdete.

3. V miestnosti vidíte svojich rodičov. Vnímajte sami seba a svoje pocity, ktoré sa vo vás objavia v súvislosti s rodičmi. Ak je to možné,  vyhnite sa pocitom ľútosti. Bude lepšie, keď namiesto ľútosti budete prejavovať účasť.

4. Predstavujte si mamu i otca a smerujte najprv k jednému a potom k druhému. Svoje myšlienky si predstavujte ako prúd vzduchu.

5. V myšlienkach pozorujte, ako bude prebiehať zmena. Keď sa budete zbavovať  starých výčitiek, bude prúd  vzduchu  pravdepodobne pripomínať  niečo čierne. Čím viac sa budete očisťovať, prúd vzduchu bude pravdepodobne svetlejší. Keď sa zbavíte starých krívd, uvidíte, že farba sa zmení, prúd bude čistejší a iskrivejší.

6. V myšlienkach  odovzdajte rodičom cit vďačnosti za to, že vám dali život. Možno, že im budete chcieť povedať niečo veľmi dôležité a láskavé. Ak to budete tak cítiť, v predstavách im to povedzte.

7. Vyjdite z miestnosti. Pri odchode sa k rodičom otočte chrbtom, aby ste od nich mohli prijať spätný prúd pozitívnych citov. Nasávajte silu, ktorú vám dáva váš rod.

8. Poďakujte svojmu podvedomiu za pomoc. Je vhodné, keď pri slovách vďačnosti  si položíte ruku na hruď a pohladíte sa.

Ak sa už nechcete na svojich rodičov hnevať, musíte im odpustiť a prijať realitu takú, aká v skutočnosti je. K odpusteniu je potrebné sa dopracovať a dá sa urobiť v momente, keď svojich rodičov pochopíte v úprimnej ľudskej rovine. Na odpustenie musíte byť pripravení. Keď sa vám podarí rodičom odpustiť, dávate tým sami sebe šancu na to, aby ste vy sami duchovne povyrástli  a vaša duša sa mohla rozvíjať ďalej. Práve odpustenie pomáha pri formovaní lepších vzájomných vzťahov, ktoré sa po odpustení vždy zmenia smerom k lepšiemu.