Čo prinúti deti konať múdro a inokedy úplne neadekvátne? Odborníci sú presvedčení, že na to existujú dobré dôvody a zakladajú sa na tom, čo sa odohráva vo vyšších a nižších častiach detského mozgu.
D. Siegel vo svojej knihe Rozvíjajte naplno mozog svojho dieťaťa odporúča rodičom, aby si mozog dieťaťa predstavili ako dom, ktorý má prízemie a prvé poschodie.
Čo sa deje v prízemnej časti mozgu?
Do prízemia patrí mozgový kmeň a limbický systém, ktoré sú umiestnené v spodnej časti mozgu, ktorá siaha od konca krku až približne po koreň nosa. Vedci označujú tieto nižšie časti mozgu ako primitívnejšie, pretože zodpovedajú za základné funkcie, ako je napríklad dýchanie alebo žmurkanie, za vnútorné reakcie a impulzy, ako je útok a útek a za silné emócie, akú sú zlosť a strach. Takže hnev, spolu s ďalšími silnými emóciami, telesnými funkciami a inštinktmi, pramení z prízemného mozgu. Ďalšiu časť mozgu D. Siegel vo svojej knihe volá poschodovým mozgom.
Ako funguje poschodový mozog?
Poschodový mozog tvorí mozgová kôra a rôzne ďalšie časti, a to hlavne tie, ktoré sa nachádzajú priamo za čelom, vrátene tzv. strednej prefrontálnej kôry. Poschodový mozog je rozvinutejší. D. Siegel odporúča rodičom, aby si ho predstavili ako knižnicu zaliatu svetlom a plnú oken, vďaka ktorým sa dajú veci vidieť jasnejšie. Tu sa odohrávajú zložitejšie duševné procesy ako myslenie, predstavovanie a plánovanie.Kým prízemný mozog je primitívny, ten poschodový je vysoko sofistikovaný a ovláda časť toho najpodstatnejšieho uvažovania vyššieho rádu a analytického myslenia. Zodpovedá za vývoj takých vecí ako napríklad:
- dôkladné rozhodovanie a plánovanie,
- kontrola nad emóciami a nad telom,
- porozumenie sebe samému,
- empatia,
- morálka.
Ak poschodový mozog funguje správne, dieťa dokáže ovládať svoje emócie, zvažovať nálsedky, najskôr myslieť a až potom konať či uvažovať o tom, ako sa cítia ostatní. Toto všetko dieťaťu pomáha dobre fungovať v rôznych oblastiach života. Ľudský mozog funguje najlepšie, ak je medzi sebou dobre prepojený prízemný mozog s mozgom poschodovým. Cieľom rodičov by teda malo byť pomáhať posilňovať schodisko, ktoré spája horný a dolný mozog dieťaťa tak, aby obidva mohli spolupracovať ako tím. Ak tomu tak je, poschodový mozog môže sledovať činnosť na prízemí a môže pomáhať zmierňovať silné reakcie, impulzy a emócie, ktoré odtiaľ prichádzajú. Funguje to však aj opačne. Ideálne je, keď jednotlivé časti sú vzájomne koordinované a spoločne pracujú ako celok.
Majte od svojich detí primerané očakávania
Kým prízemný mozog je dobre vyvinutý už v čase narodenia, poschodový mozog úplne dozrieva medzi dvadsiatkou a tridsiatkou. Je to časť mozgu, ktorá sa naplno rozvíja ako jedna z posledných. Poschodový mozog prechádza prvých niekoľko rokov procesom masívnej výstavby a potom, v rokoch dospievania, prejde rozsiahlou prestavbou, ktorá trvá až do dospelosti. Je dôležité, aby toto rodičia pochopili, pretože to znamená, že všetky už uvedené schopnosti, spôsoby správania a vlastnosti, ktoré u detí chceme rozvinúť, sú závislé od časti ich mozgu, ktorú ešte nemajú vyvinutú. Poschodový mozog je u dieťaťa stále vo výstavbe, a preto nie je schopný plne fungovať, čo znamená, že sa nemôže prepojiť s prízemný mozgom a tým pádom trvalo pracovať na sto percent svojich možností. To vedie k tomu, že deti sa často nechajú uväzniť „na prízemí“, nepoužívajú poschodový mozog a výsledkom sú ich občasné záchvaty hnevu, chabé rozhodovanie, nedostatok empatie a porozumenia sebe samým. To je teda prvý dôvod, prečo deti často nevedia používať vyššie a nižšie časti svojho mozgu spoločne. Ich poschodový mozog sa totiž ešte stále vyvíja. Aj z tohto dôvodu je potrebné mať primerané a realistické očakávania, vďaka ktorým sa vyhnete sklamaniu alebo hnevu.
Na správanie a reakcie dieťaťa má vplyv aj amygdala
Amygdala má tvar a veľkosť mandle a je súčasťou limbickej oblasti, ktorá sídli v prízemnom mozgu. Jej úlohou je rýchlo spracovávať a vyjadrovať emócie, najmä hnev a starch. Toto malé zoskupenie šedej hmoty je akýmsi strážnym psom mozgu, ktorý zostáva stále bdelý pre chvíle, keď by sme sa mohli ocitnúť v ohrození. Len čo pocíti nebezpečenstvo, môže úplne prevziať vládu nad poschodovým mozgom. V takom okamihu začneme konať skôr, ako myslíme. Konať skôr, ako myslíme, je dobré vtedy, keď sa ocitneme v nebezpečenej situácii. Nie je však normálne takto konať v bežných situáciách. Ak človek nie je v ohrození, je lepšie, keď najskôr premýšľa a až potom koná. A toto by sme chceli aj od detí. Problém však spočíva v tom, že sa amygdala ľahko dá do činnosti a zablokuje schodisko spájajúce poschodový a prízemný mozog, ako by sa dole pod schodmi zacvakla detská bránka, takže sa nedá vyjsť po schodoch na poschodie. Nastáva teda situácia, že poschodový mozog nie je len vo výstavbe, ale aj tá časť, ktorá už funguje, začne byť v okamihoch silných emócií alebo stresu úplne neprístupná. Keď váš trojročný syn dostane záchvat hnevu, pretože v mrazničke nezostal ani jeden nanuk, jeho prízemný mozog, vrátane mozgového kmeňa a amygdaly, sa práve chopil vedenia a zablokoval detské vrátka. Do tejto časti mozgu prišla intenzívna vlna energie, kvôli ktorej je dieťa prakticky neschopné konať pokojne a rozumne. Prevažná časť zdrojov v mozgu sa nahrnula do prízemia a nechala poschodovému mozgu len málo síl. V tejto chvíli dieťa nie je schopné zamyslieť sa nad tým, čo mu hovoríte. Bude kričať ešte viac. D. Siegel odporúča v tejto chvíli presmerovať pozornosť dieťaťa na niečo iné. Môžete ho vziať do náručia a ukázať mu nejakú inú zaujímavú vec. Takto mu pomôžete otvoriť detskú bránku, aby sa schodisko opäť sprístupnilo a syn mohol zapojiť svoj poschodový mozog a začať sa upokojovať.
Existujú dva druhy hnevu
Existuje „prízemný“ a „poschodový“ hnev. Poschodový hnev vzniká vtedy, keď sa dieťa preň rozhodne. Väčšinou ide o detský herecký výkon, ktorý dieťa môže kedykoľvek zastaviť. Je schopné ovládať svoje emócie, uvažovať logicky a rozhodovať sa správne. Poschodový záchvat hnevu vyžaduje pevné pravidlá a jasnú diskusiu o vhodnom a nevhodnom správaní. Základom by malo byť pokojné vysvetlenie, prečo sa niečo dá a niečo nedá uskutočniť.Tiež je dôležité doržať všetky následky, ak sa správanie nezmení. Dieťa sa musí naučiť vnímať následky svojho neadekvátneho správania a potrebuje mať nastavené hranice. Potrebuje pochopiť, že v spoločnosti ľudí je potrebná zdvorilá komunikácia, trpezlivosť a odložené uspokojenie potrieb. Poschodové záchvaty hnevu sú zámerné, takže sa dieťa k tejto stratégii prestane vracať, keď bude vidieť, že takto nič nefunguje. Prízemný záchvat hnevu je však niečo úplne iné. Dieťa sa pri ňom rozruší tak, že nie je schopné používať svoj poschodový mozog. Napríklad batoľa sa môže tak rozčúliť, že sa mu pri umývaní hlavy dostala do očí voda, že začne veľmi kričať, vyhadzovať veci z vane a pästičkami vás chce udrieť. Toto je situácia, že moc nad dieťaťom prebrali nižšie časti mozgu a poschodový mozog vyradili z prevádzky. Jeho telo je zaplavené stresovými hormónmi, takže ani kúsok jeho vyššieho mozgu negunguje. V dôsledku toho dieťa nie je schopné ovládať svoje telo a emócie alebo myslieť, zvažovať následky, riešiť problémy alebo brať do úvahy city iných ľudí. Ak sa dieťa ocitne v tomto stave a doslova, ako keby vybuchne, rodič ho musí predovšetkým upokojiť a musí s ním nadviazať spojenie. Dá sa to docieliť láskavým dotykom a upokojujúcim tónom hlasu. Niekedy je potrebné dieťa pevne objať, pokojne ho upokojovať hlasom a zároveň ho presunúť do iného priestoru, kde si nemôže ublížiť. V takejto situácii nemá zmysel hovoriť o následkoch alebo vhodnom správaní. Dieťa, ktoré prechádza prízemným výbuchom hnevu, žiadnu z týchto informácií nedokáže spracovať. Neskôr, keď sa obnoví fungovanie poschodového mozgu, môžete začať reagovať na problém pomocou logiky a rozumu. Môžete dieťaťu povedať: „Tebe sa nepáčilo, keď ti umýval vlásky ocko takto? Myslíš, že sa dajú vlásky umyť aj ináč? Viem, že sa ti nepáči, keď ti tečie voda do očí, ale keď sa nheváš, nie je správne udierať do ocka pästičkami. Môžeš mu predsa povedať, že sa ti to nepáči a aby s tým prestal.“ Keď rodič vie odlíšť, o aký druh hnevu ide, zároveň vie, kedy ho dieťa len premyslene hnevom vydiera a kedy za svoj hnev ani nemôže a musí mu poskytnúť dávku láskavosti a súcitu, aby sa opäť zmobilizoval psochodový mozog.
V ďalšom článku si priblížime, ako čo najlepšie rozvíjať poschodový mozog dieťaťa.
ZDROJ: D. Siegel,T.Bryson: Rozvíjajte naplno mozog svojho dieťaťa
