Ako sa prejavuje strach z kritiky?

Vždy sa nájde niekto, kto vás bude odsudzovať alebo kritizovať za to, čo urobíte. Žiaľ, asi sa kritike nikdy úplne nevyhnete, ale ak sa o jej prejavoch niečo viac dozviete, budete sa aspoň vedieť na ňu pripraviť a nebude vám robiť problém na ňu správne reagovať.

Ľudia, ktorí stále kritizujú, sú nespokojní sami so sebou a svetom, v ktorom žijú. Chceli by taký svet, v ktorom , aby ostatní zodpovedali ich predstavám. Myslia si, že ich mienka je najsprávnejšia. Títo ľudia neustále  vyjadrujú nároky a nespokojnosť, kritizujú seba aj ostatných. Je to tým, že sú neoblomní, tvrdí vo svojich úsudkoch, neprijímajú cudziu mienku. Chcú byť vždy a vo všetkom dokonalí a trvajú na dokonalom správaní aj iných ľudí. Pocit vlastnej dôležitosti je u nich nafúknutý do neuveriteľných rozmerov. Väčšinou sú to ľudia, ktorých v detstve tiež kritizovali pre ich nedokonalosť a týmto spôsobom chcú získať pozornosť a pochvalu. Neveria si. Rodičia do nich premietali nespokojnosť so sebou. Kritikou chcú dosiahnuť vlastne pochvalu, pretože chcú ukázať, akí sú oni dobrí. Strach z kritiky človeka pripravuje o jeho iniciatívu, ničí silu jeho imaginácie, obmedzuje jeho individualitu, oberá ho o sebadôveru a kreativitu. Rodičia kritizovaním často spôsobujú svojim deťom nenapraviteľnú škodu. Najviac nás vie raniť kritika našich najbližších. Kritika je, bola a bude. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí jednoducho kritizovať budú, a to aj napriek tomu, že vedia, koľko zla kritika do vzťahov prináša. Tak, ako existujú ľudia, ktorí vnášajú zlú energiu medzi ľudí kritikou, tak bude neustále existovať aj strach z kritiky. Je dobré príznaky strachu z kritiky poznať. Ako sa prejavuje?

Neistotou

Strach z kritiky sa môže prejavovať napríklad nervozitou, nesmelosťou v komunikácii a pri stretnutí s ľuďmi, vyhýbavými pohľadmi. Neistým hlasovým prejavom, nervozitou v prítomnosti iných ľudí, zlým držaním tela. Ľuďom, ktorí sa boja kritiky, chýba často rozhodnosť a schopnosť vyjadriť svoje názory. Väčšinou sa snažia problémom vyhnúť, málokedy sa ich snažia rázne vyriešiť. Veľmi často súhlasia s ostatnými, a to aj bez premyslenia a zváženia okolností.

Komplexom menejcennosti

Komplex menejcennosti sa vo väčšine prípadov buduje už v detstve. Chybou viacerých rodičov totiž je, že pocity a vnímanie svojho dieťaťa podceňujú. Preto ho môžu niekedy nazvať hlupákom, lenivcom a podobne. Vypočuť si niečo takéto od svojich rodičov nie je príjemné pre  nikoho. Komplex menejcennosti sa však výnimočne môže vyvinúť aj v dospelosti. Vo väčšine prípadov ho môže vyvolať náročné životné obdobie sprevádzané jedným alebo viacerými životnými neúspechmi ako napríklad rozchod, strata práce, neúspešný štart podnikania a podobne. Komplex menejcennosti sa neprejavuje len zakríknutoštou a nevýraznosťou, ale aj hlučným vystupovaním alebo používaním cudzích slov, ktorými chcú urobiť dojem na iných ľudí. Môže sa tiež prejaviť napodobňovaním iných ľudí v spôsoboch oblečenia, rozprávania a spôsobmi správania. Niekto sa zase chváli imaginárnymi úspechmi. Všetky tieto prejavy vytvárajú dojem klamlivého pocitu nadradenosti.

Extravaganciou

Možno by ste si ani nepomysleli, že jedným z prejavov strachu je aj extravagancia. Existuje množstvo ľudí, ktorí sú finančne na tom dosť zle, ale zo starchu, aby si nikto nič zlé o nich nemyslel a aby ich nekritizoval, tak si stále požičiavajú peniaze, vďaka ktorým sa snažia žiť nad pomery a kupujú si drahé, často extravagantné a značkové veci. Aspoň takto sa snažia robiť dobrý dojem a budujú si umelo vytvorené sebavedomie.

Nedostatkom iniciatívy

Strach z kritiky sa môže prejavovať aj tým, že človek nevie využiť príležitosť vo svoj prospech, má strach vyjadriť svoj názor, má nedostatok sebadôvery v súvislosti s vlastnými nápadmi, poskytuje vyhýbavé odpovede na na otázky, často klame slovami aj skutkami.

Nedostatkom ctižiadostivosti

Duševná a fyzická lenivosť, malá túžba po sebarealizácii, pomalé rozhodovanie, kritizovanie iných za ich chrbtom, ustupovanie od vlastných plánov, podozrievanie, nedostatok taktu a neochota niesť zodpovednosť za vlastné chyby. To sú ďalšie spôsoby správania, ktoré prezrádzajú, že človek má strach z kritiky.

Lepšie sú na tom tí, ktorí sa vedia z kritiky poučiť

Každý z nás sa môže rozhodnúť, či bude považovať kritiku za pozitívnu, alebo naopak, negatívnu záležitosť. Môžeme sa nechať strhnúť nepríjemnými emóciami, vnímať ich ako osobný útok, utápať sa v sebaľútosti či hodiť vinu na niekoho iného, aby sme sa zbavili nepríjemných pocitov. Je tu však aj druhá možnosť. Naučiť sa pozerať na kritiku bez ohľadu na to, akým spôsobom je podávaná, ako na nástroj, ktorý nám pomôže osobnostne rásť. Hovorí sa, že kritika nás predovšetkým posúva ďalej a motivuje nás k tomu, aby sme mohli na sebe ešte viac pracovať. Niekedy však kritika dokáže aj raniť. Je naozaj ťažké, vedieť kritiku dobre zniesť a zobrať si z nej len to pozitívne. Na to treba naozaj veľkú silu a dovahu. Ak sa niekto rozhodol kritizovať vaše činy, reagujte tak, aby ste z toho mali prospech. Ako sa to dá uskutočniť?

• Aktívne počúvajte kritizujúceho. Súvisia jeho slová s vašou realitou alebo si len lieči svoje ranené ego a chce vás ponížiť?
• Pýtajte sa na konkrétne veci a na fakty. Ak ste niečo urobili nesprávne, čo konkrétne to bolo? Ako inak ste to mali v danej chvíli urobiť?Pýtajte si radu.
• Ak má kritizujúca osoba pravdu, poďakujte jej za názor. Keď osoba, ktorá vás kritizuje, začuje slovo ďakujem namiesto odporu, bude pozitívne zmätená.
• Vyjadrite svoj vlastný názor a zamerajte  sa na objektívne informácie, nie na ospravedlňovanie sa. Týmto spôsobom kritizujúci človek uvidí, že sa snažíte pochopiť, čo sa stalo.
• Ak kritika bola oprávnená, priznajte si chybu. Prijať pravdu je veľmi ťažké, ale prijatím pravdy sa stávate silnejším človekom.

Človek sa môže ocitnúť na obidvoch stranách. Niekedy môže byť on tým, ktorý kritizuje a inokedy sa zase môže ocitnúť v pozícii kritizovaného. Nech je to už akokoľvek, dôležité je o kritike vedieť toho čo najviac, pretože práve poznanie nás môže oslobodiť a priviesť na lepšiu cestu. Zbaviť sa kritickosti znamená prebrať zodpovednosť za svoj život. Rozvíjaním pocitu vďačnosti za všetko, čo sa nám deje, učíme sa nielen vyhýbať kritike, ale celkove sa stávame lepšími ľuďmi.