Články: Pre študentov
O projekte

 

Carlo Cipolla: Ako sa najčastejšie prejavuje ľudská hlúposť?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Unsplash
Hlúposť nemá jasnú definíciu. Nedá sa zaškatuľkovať ani merať a často sa ťažko odhaľuje, pretože sa dokáže dobre maskovať. / Foto: Unsplash

O ľudskej hlúposti hovoril už pred 2 300 rokmi grécky filozof Aristoteles. Podľa neho bola najväčšia hlúposť diskutovať s hlúpymi. Hlúposť nemá jasnú definíciu. Nedá sa zaškatuľkovať ani merať a často sa ťažko odhaľuje, pretože sa dokáže dobre maskovať. Aj napriek tomu, že nie je na prvý pohľad viditeľná, medzi ľuďmi sa vyskytuje častejšie, ako by sme si možno mysleli.

 

Hlupáka od múdreho človeka delí predovšetkým schopnosť kriticky myslieť. Múdry človek o svojich názoroch pochybuje, pretože si nie je istý, či vie dosť na to, aby mohol svoj názor vyjadriť. Hlupák však svoje myšlienky a názory nefiltruje. Ďalšia dôležitá vec, ktorá sa spája s múdrosťou alebo hlúposťou, je to, či dokážeme prijať kritiku. Múdry človek ju využije a posunie ho to ďalej. Hlupák nie je schopný kritiku prijať, a tak zostáva na rovnakej úrovni, nepoučí sa zo svojich chýb. Hlúposťou sa zaoberá množstvo odborníkov a jedných z nich je aj profesor Carlo Cippola, ktorý  sa vo svojej knihe The Basic Laws of Human venuje s nadhľadom a humorne ľudskej hlúposti. Toto je podľa neho 5 základných zákonov, ktorými sa hlúposť riadi.

 

1. Podceňujeme, koľko hlúpych ľudí sa na svete nachádza

Cippola sa vo svojej knihe vyjadril, že prítomnosť hlúpych ľudí je známym faktom, problémom však je, že podceňujeme ich početnosť ako aj dopad ich hlúposti na spoločnosť. Mnohí ľudia podľa jeho názoru pôsobia na prvý pohľad inteligentne, ale neskôr sa často ukážu ako hlupáci a správajú sa nevhodným spôsobom. Stačí sa vybrať na prechádzku po ulici a zistíte, že nie je možné prežiť deň bez toho, aby ste takýchto ľudí stretli.

 

2. Hlúposť je nezávislá od akýchkoľvek iných osobnostných vlastností

Cippola došiel tiež k záveru, že hlúposť môže byť súčasťou človeka rovnako ako napríklad jeho niektoré vonkajšie znaky. Napríklad farba vlasov alebo očí. Nezávisí od iných vlastností, vyskytuje sa preto v približne rovnakej miere v každej spoločenskej vrstve. Hlúposť nie je závislá dokonca ani od vzdelania a získaného titulu. A nie je výsadou ľudí s nižším IQ. Aj inteligenti dokážu byť niekedy nepochopiteľne hlúpi. Hlúpy človek môže mať aj vysoké IQ, ale používa ho na zlé veci. Ľudská hlúposť nie je iba výsadou niektorej sociálnej skupiny, ale nájdeme ju všade.

 

3. Hlúpy človek spôsobuje škody bez toho, aby mal z toho prospech

Ako sme už spomínali, hlúposť nie je vecou inteligenčného kvocientu, je skôr vecou chýbajúceho racionálneho zmýšľania. Človek je tvor spoločenský a na iných sa spolieha aj preto, lebo z toho jedinec alebo skupina čerpá úžitok. Hlúpy jedinec škody však spôsobuje bez toho, aby z toho mal ktokoľvek nejaký úžitok. Ide jednoducho o nedostatok racionálneho zmýšľania a uvažovania. Do skupiny superhlúpych patria jedinci, ktorí spôsobia svojím konaním škody nielen iným, ale aj sami sebe.

 

4. Podceňujeme možný dosah hlúposti

Cippola si myslí, že bežná populácia neraz zabúda na to, aké nebezpečenstvo predstavujú hlúpi ľudia. Keďže ich správanie nie je racionálne, rozmýšľajúci, inteligentní jedinci týchto ľudí dokážu len ťažko pochopiť. Vzhľadom na chýbajúcu racionalitu nás správanie hlúpych ľudí neraz prekvapí do takej miery, že nedokážeme adekvátne reagovať. Okrem toho, chybou je myslieť si, že hlúpy človek môže ublížiť len sám sebe.

 

5. Hlúpy človek je ten najnebezpečnejší

Ľudí môžeme podľa názoru profesora  rozdeliť do 4 základných kategórií. Podľa neho sú to ľudia naivní, inteligentní, zlí a hlúpi. Prvé tri skupiny si svoj údel zvyčajne uvedomujú, hlúpy človek však netuší, že je hlúpy a ak mu to niekto povie, nie je ochotný to pripustiť. Nanešťastie, práve o to viac môže ublížiť, a to najmä v prípade, ak mu je do rúk zverená moc.

 

Najhoršie prejavy hlúposti

Vedci z Univerzity Eötvösa Loránda vyčlenili tri kategórie hlúposti, na ktoré by sme si mali dávať pozor.

 

Ignorancia a prehnané sebavedomie

Toto je najvyššia kategória hlúposti a zahŕňa ľudí, ktorí sa do vecí púšťajú bez toho, aby o nich mali potrebné poznatky či akékoľvek nevyhnutné skúsenosti.

 

Nedostatok sebakontroly

Ide o stredný stupeň hlúposti a vyznačujú sa ním ľudia, ktorí ľahko podliehajú svojim impulzom.

 

Nepozornosť

Tento stupeň hlúposti je ten najľahší a do tejto kategórie patria  jedinci, ktorí sú jednoducho nepozorní.

 

Ako sa pred hlúposťou ochrániť?

Psychológ David Dunning sa preslávil hlavne fenoménom Dunningov-Krugerov efekt. Ide o typ poznávacej chyby, na základe ktorej menej kvalifikované osoby či osoby s nízkymi schopnosťami a kompetenciami v danej oblasti výrazne nadhodnocujú svoje schopnosti a výkon v porovnaní s ostatnými. Takíto jedinci majú väčšie ťažkosti rozpoznať svoje reálne schopnosti, čo je spôsobené hlavne nedostatkom ich metakognitívnych schopností. Naopak kvalifikovaní ľudia podhodnocujú svoje schopnosti a preceňujú silu ostatných. Tento jav objavili v roku 1999 David Dunning a Justin Kruger. David Dunning sa zamýšľal aj nad tým, ako sa stať múdrejším človekom a odporúča  5 nasledujúcich spôsobov, vďaka ktorým sa podľa neho môže človek môže k väčšej múdrosti dopracovať.    

     

Spoľahnite sa aj na hodnotenie iných

Jedným zo základných Dunningových tvrdení je fakt, že človek jednoducho nie je príliš dobrý v posudzovaní vlastného intelektu a úsudku. Či je človek múdry alebo nie, len málokedy odhadne svoje schopnosti správne. Preto je dobré občas sa spoľahnúť na hodnotenie druhých. Pokiaľ ide o plnenie dôležitých úloh, nie je dobré spoliehať sa výlučne na vlastný úsudok, najlepšie urobíte, ak sa občas poradíte s kolegami, kamarátmi či s niekým iným.

 

Predstavte si najhorší scenár

Optimizmus by mal mať v našich životoch svoje miesto, nie však v prípade, ak sa snažíte urobiť dôležité rozhodnutie. Dunning odporúča zamyslieť sa nad katastrofickým scenárom pri každom rozhodnutí. Keď sa rozhodnete tak alebo onak, ako to môže dopadnúť?

 

Myslite na možnosti, nie na istoty

Chcete byť lepší v rozhodovaní sa a v predvídaní budúcnosti? Vzdajte sa čiernobieleho myslenia a uvažujte nad možnosťami. Neexistuje totiž len áno alebo nie, ale aj niekoľko možností medzi tým. Neuvažujte nad tým, čo ak sa stane A alebo B, ale myslite na to, aká je pravdepodobnosť, že sa tak stane. Bolo zistené, že ľudia robia oveľa lepšie rozhodnutia, ak sa nespoliehajú len na istoty, ale zvažujú  aj možnosti.

 

Uvedomte si rozdiel medzi faktom a názorom

Dunning hovorí, že v poslednom čase ľudia často zabúdajú na rozdiel medzi faktami a názormi. Dodáva, že ak chceme byť múdrejší, mali by sme si uvedomiť, že niektoré tvrdenia nie sú na to, aby sme o nich diskutovali, sú to jednoducho fakty bez priestoru na osobné interpretácie. Na niektoré otázky nepotrebujeme názor, potrebujeme si len vyhľadať fakty.

 

Naučte sa povedať NEVIEM

Vďaka internetu máme k dispozícii nekonečné množstvo informácií. Nájsť informácie však nestačí. K tomu, aby ste informácie hľadali, si totiž najprv musíte priznať, že niečo neviete, a to mnohým ľuďom ego jednoducho nedovolí. Každý by si však mal z času na čas pripomenúť, že človek nie je všemocný a nemôže vedieť všetko.

 

Prečítajte si tiež: Iracionálni bývajú aj vysoko inteligentní ľudia. Zmeniť chybné myslenie dokáže tréning RQ

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Kritické myslenie, Nastavenie mysle
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.