Aký je rozdiel medzi racionalitou a inteligenciou? Ako sa dá racionalita a schopnosť kritického myslenia merať? Aké sú v tomto smere najnovšie výskumy? Na tieto i ďalšie otázky sa vo svojej prednáške zameral český konzultant, podnikateľ, publicista a spisovateľ Petr Ludwig.
Racionalita súvisí predovšetkým s kritickým myslením. Najdôležitejšou črtou kritického myslenia je snaha o pochopenie akejkoľvek informácie v čo najširších súvislostiach. Kriticky mysliaci človek má myseľ vytrénovanú tak, že pri akomkoľvek tvrdení, argumente, štúdii či článku pozerá pod povrch. Skúma motívy a kvalifikáciu autorov, logickú súdržnosť prezentovaných tvrdení, dôveryhodnosť použitých dôkazov, poctivosť vo vyvodzovaní dôsledkov. Chápe, že na jednu vec sa dá pozerať z rôznych uhlov pohľadu a miesto toho, aby si z nich vybral jeden konkrétny a ostatné zavrhol, snaží sa ich pochopiť viacero.
Kritické myslenie je tiež neustála snaha o zdokonaľovanie vlastného citu pre presnosť vo vyjadrovaní. Výsledkom tejto snahy je štruktúrovaný, konzistentný a logický prejav. Kriticky mysliaci človek totiž neskúma len myslenie iných a informácie z okolitého sveta. Rovnako systematicky a pozorne skúma vlastné pohnútky, myšlienkové pochody a vznik vlastných názorov a rozhodnutí. A na základe tohto pozorovania potom upravuje svoju komunikáciu tak, aby bola jasnejšia a zrozumiteľnejšia.
Takto je načrtnutý ideálny stav pri vnímaní informácií. Ale nie u všetkých ľudí je myslenie nastavené týmto spôsobom. U mnohých prevažujú iné prvky vnímania reality. Petr Ludwig vo svojej prednáške uvádza napríklad tieto spôsoby vnímania reality.
POST-TRUTH
POST-TRUTH označuje takú situáciu, keď pri vytváraní predstavy o realite prevládajú emócie pred overenými faktami. Dnešná doba tomuto spôsobu šírenia a vnímania informácií nahráva „vďaka“ sociálnym sieťam. Zistilo sa dokonca, že články, ktoré útočia na emócie sú viac zdieľané ako tie, ktoré útočia na rozum. Často správy, ktoré nie sú ničím podložené sú viac čítané ako tie, ktoré sú podložené reálnymi faktami alebo výskumom. Prečo tieto správy ľudia šíria? Petr Ludwig hovorí, že je to hlavne preto, lebo to korešponduje s ich svetonázorom alebo podobne prežitými situáciami. Akonáhle sú u človeka vzbudené emócie, je potlačený rozum a v takejto chvíli ľudia nie sú schopní kriticky myslieť. Tí, ktorí o tomto vedia, zámerne šíria aj klamstvá, len aby zarobili na reklame. Bežný človek kvôli veľkému množstvu správ nevie niekedy odlíšiť pravdu od klamstva. A toto je problém dnešnej doby. Nepravdivé príspevky však nevytvárajú len ľudia, ale aj technológie. V súčasnosti už existujú programy v rámci umelej inteligencie, ktoré vedia vytvoriť akékoľvek správy. Umelá inteligencia si vie vygenerovať nadpis a článok tak, aby to fungovalo v priestore internetovej reklamy čo najlepšie. A preto nastáva doba, keď by sme sa mali ako spoločnosť vedieť voči tomuto brániť.
Ako rozoznať pravdivé a nepravdivé správy?
Jedným z prvých znakov je ten, že si všímame, či autori používajú, alebo nepoužívajú zdroje. Kvalitné články vždy vychádzajú z nejakých zdrojov. Potom je tiež dôležité rozvíjať si RQ (racionálny kvocient). Aký je rozdiel medzi inteligenciou a racionalitou? Niekto by možno povedal, že žiadny, ale vedci si až v posledných rokoch uvedomujú, aké rozdielne sú tieto dve kognitívne schopnosti.
Keith Stanovich a jeho výskum RQ
Prvé výskumy v oblasti RQ sa začali na začiatku 70. rokoch minulého storočia, keď psychológovia Daniel Kahneman a Amos Tversky v sérii experimentov ukázali, ako iracionálni dokážu byť aj vysoko inteligentní ľudia. Dôvodom je, že ľudia robia svoje rozhodnutia skôr na základe intuície než zdôvodňovania.
V jednom experimente dostali ľudia za úlohu prečítať si krátky popis osoby, ktorá sa volala Linda. Popis znel takto: „Linda má 31 rokov, je single, priamočiara a veľmi bystrá. Vyštudovala filozofiu. Ako študentka sa hlboko zaujímala o témy diskriminácie a sociálnej spravodlivosti a tiež sa zúčastňovala demonštrácií proti nukleárnym zbraniam.“ Následne mali rozhodnúť, ktoré z týchto dvoch tvrdení je pravdepodobnejšie:
A: Linda pracuje v banke.
B: Linda pracuje v banke a je aktívna vo feministickom hnutí.
Ak ste si zvolili možnosť B, urobilo tak aj 85 percent ľudí v experimente. Čisto logicky vzaté je však pravdepodobnejšia možnosť A, pretože v tejto možnosti musí byť splnená len jedna podmienka, kým v druhej až dve. Intuícia však ľuďom hovorila niečo iné.
Tomuto javu hovoríme klam konjunkcie – viera, že výskyt dvoch udalostí je pravdepodobnejší ako výskyt len jednej z nich. Nie je to jediný prípad zlyhania racionality. Napríklad sme tiež náchylní hodnotiť udalosti podľa toho, čo doteraz vieme.
Na konci 90. rokov však došlo vo výskume k obratu. Keith Stanovich a ďalší si všimli, že niektorí ľudia sú predsa len mimoriadne racionálni. Potvrdzovali to dokonca spätne aj dáta Kahnemana a Tverskeho. V racionalite jednoducho existujú individuálne rozdiely. Kto sú teda tí racionálni? Súvisí to nejako s inteligenciou? Stanovichov tím dal v niekoľkých experimentoch ľuďom testy, ako bol ten o Linde. A zároveň odmeral ich IQ. Korelácia bola veľmi slabá. Dokonca ľudia s vyšším IQ boli náchylnejší k spomenutému klamu konjunkcie. Stanovitch prišiel s konceptom, ktorý nazval kvocient racionality – RQ.
Dnes už dokonca existujú dôkazy, že racionalitu si môžeme, na rozdiel od inteligencie, zlepšovať tréningom. Prišiel na to psychológ Carey Morewedge, ktorý to spolu s kolegami testoval na dvoch skupinách. Jedna pozerala náučné video o rozhodovaní a druhá hrala interaktívnu počítačovú hru, ktorej cieľom bolo znížiť zaujatosť pri rozhodovaní. Výsledkom bol vysoký nárast racionality v rozhodovaní v prípade druhej skupiny, a to dokonca aj dva mesiace po tomto tréningu.
Dôležité je zistenie, že RQ sa dá trénovať
Keď chceme niečo začať trénovať, musíme vedieť, čo to má byť. Ľudia si často mýlia IQ a RQ. Pri IQ sa meria napríklad kapacita pamäti a verbálne schopnosti. Pri RQ sa zameriavame na meranie vyhodnocovania faktov, efektívne rozhodovanie a schopnosť zmeniť názor. Nič z toho, čo je súčasťou RQ, IQ testy nemerajú. Výška IQ väčšinou nemá vplyv na výšku RQ. Vo výskumoch sa dokonca zistilo, že ľudia s vysokým IQ môžu mať veľmi nízke RQ a naopak. Peter Ludwig upozorňuje, že dobrá správa je, že s IQ sa toho veľa urobiť nedá, ale s RQ áno. RQ sa dá trénovať, učiť, rozvíjať. Ideálne by bolo, keby na školách existoval jeden predmet, ktorý by sa venoval iba kritickému mysleniu. Peter Ludwig je zástancom učenia kritického myslenia na školách preto, lebo výskumy ukázali, že až 85 percent dospelých ľudí si o sebe myslí, že majú dobré kritické myslenie. A práve preto už v detskom veku je potrebné deti učiť určitej pokore voči informáciám. „Keby mali ľudia väčšiu pokoru pred informáciami a vedeli by, čo môžu spôsobiť, asi by si viac premysleli, čo vlastne budú zdieľať na internete,“ upozorňuje Peter Ludwig. Napríklad bolo zistené aj to, že na sociálnych sieťach 60 percent ľudí články vôbec nečíta a zdieľa ich len na základe nadpisu. Zaujímavý je aj Dunning - Kruger efekt, ktorý hovorí o tom, že ľudia si myslia, že keď majú aspoň trochu znalostí, tak im veľmi prudko rastie sebavedomie. Ide o kognitívny klam v mozgu, ktorý je potrebné ľuďom vysvetľovať. Ľudia, ktorým to bolo vysvetlené, začali byť trochu odolnejší a začali informácie vnímať trochu ináč.
Čo môže zvyšovať RQ?
1. Hľadať cesty, ako dostať predmet kritické myslenie do škôl.
2. Začať študovať kognitívne klamy. Kognitívne klamy vo forme krátkych videí bude postupne uverejňovať samotný Petr Ludwig.
Zatiaľ si môžete pozrieť tieto videá:
Ďalšie videá:
Kritické myšlení - Pattern Illusion
Kritické myšlení - Misconceptions (Mylné představy)
Kritické myšlení - Co je to kritické myšlení a dobroser?
Kritické myšlení - Dunning-Kruger efekt
3. Poučiť sa na príbehoch z minulosti, ktoré neboli pravdivé a spôsobili ľuďom problémy.
4. Kým sa človek pre niečo rozhodne, mal by si vyhľadať zdroje, ktoré jeho názor potvrdzujú a potom zdroje, ktoré jeho názor vyvracajú.
5. Učiť sa byť pokorný a uvedomovať si, že aj my sami podliehame klamom.
