Najčastejšie zdroje napätých vzťahov medzi učiteľmi

Vzťahy na pracovisku predstavujú zložitú a jemnú pavučinu. Každý človek túži vykonávať svoju prácu v priateľskej a vľúdnej atmosfére. Učitelia v práci trávia veľké množstvo času a prácu si často nosia aj domov. Preto je mimoriadne dôležité, aby sa v práci cítili dobre, boli spokojní, vyrovnaní a úspešní. Ale opak je však často pravdou.

V  školskom prostredí sa učitelia stretávajú s množstvom ľudí, kolegami, nadriadenými, žiakmi, rodičmi. Dobré vzťahy na pracovisku, o to viac v školskom prostredí, sú veľmi dôležité, lebo práve dobré vzťahy sú základom pokojnej a tvorivej pracovnej atmosféry a dobrej triednej a školskej klímy. Dobré vzťahy medzi kolegami v škole sú dôležité z viacerých dôvodov. Ak sú dobré vzťahy:

•  je menšia fluktuácia,
•  zamestnanci pociťujú vyššiu motiváciu,
•  ľahšie sa plnia výchovno-vzdelávacie ciele školy,
•  spokojný učiteľ s dobrou náladou pôsobí upokojujúco aj na žiakov a dokáže odborne, profesionálne, ľudsky riadiť výchovno-vzdelávací proces.

Naopak zlé vzťahy medzi učiteľmi môžu:

• vážne narušovať výchovno-vzdelávací proces,
• mať vážny, negatívny dopad na osobnostný vývin žiaka,
• zhoršovať komunikáciu v škole, morálku,
• znižovať motiváciu k školskej práci so žiakmi,
• z hľadiska typu práce učiteľa môžu negatívne pôsobiť na proces vyhorenia s vážnymi dôsledkami na zdravotný a psychický stav učiteľov.
   

Ako sa môžu prejaviť zlé vzťahy medzi učiteľmi?

Ide najmä o tieto zdroje zlých vzťahov, nespokojnosti a konfliktov:

Nespokojnosť s odmeňovaním

Toto je najčastejšia príčina nespokojnosti učiteľov. Zápasia s ňou už niekoľko desaťročí.

Súperenie

K súpereniu dochádza napríklad pri získavaní kreditov v celoživotnom vzdelávaní, ktoré je zviazané aj s uvoľňovaním pracovníka zo školy, súhlasom nadriadeného pracovníka a podobne. Získavanie kreditov v celoživotnom vzdelávaní súvisí so zvyšovaním odmeňovania, postupom do vyššej platovej triedy. Zdrojom nespokojnosti sa môže stať v prípade, ak sa neumožní uchádzačovi o vzdelanie tieto kredity získať, ak niektorých zamestnancov púšťa vedenie viackrát, iných menej alebo aj z dôvodu, že nie je platené zastupovanie za tých kolegov, ktorí sa vzdelávajú.

Pocit nespravodlivosti

Môže vyplývať z preťažovania učiteľa úlohami, ktoré vníma tak, že sú mimo okruhu jeho povinností, resp. vníma ich v porovnávaní so svojimi spolupracovníkmi ako náročnejšie, početnejšie, únavnejšie a podobne. Môže ísť aj o pocit nespravodlivosti spojený napríklad s neuvoľnením na kreditový kurz v ďalšom vzdelávaní.

Vysoká záťaž

Súvisí napríklad s vysokým úväzkom učiteľa, počtom odučených hodín v týždni, prideľovaním úloh v rámci projektov, na ktorých sa podieľa škola, so zvýšeným počtom detí s problémovým správaním vo svojej triede, prípadne s viacerými žiakmi s individuálnymi vzdelávacími potrebami, ku ktorým je vyžadovaný osobitný prístup v príprave na vyučovanie.

Nízka miera motivácie

Ide tu predovšetkým o vonkajšiu motiváciu. V školskom prostredí ako v pracovnom prostredí ide o motiváciu v podobe osobného príplatku/finančného odmeňovania v istých časových úsekoch (polročné a koncoročné odmeny a podobne). Formou motivácie je aj pochvala, vnútorný pocit úspechu z vlastného pôsobenia, čo je v pedagogickej práci nie vždy uspokojované. Ďalšou motiváciou je ocenenie predovšetkým zo strany žiakov, ale i rodičov. Ak toto všetko chýba, tak je veľmi náročné motivovať učiteľov tak, aby podávali maximálny výkon. Každý z nás potrebuje ocenenie. Je to základná potreba, ktorá nás poháňa počas celého života. Maslow zaraďuje potrebu ocenenia na štvrtú úroveň svojej známej pyramídy potrieb, medzi tzv. nedostatkové potreby, ktoré si človek napĺňa získavaním úcty, vážnosti a prestíže. Keď sa zamestnancom akejkoľvek organizácie nenaplnia ich očakávania, že získajú ocenenie, úctu a istotu, automaticky rastie ich neistota, ľudia sú viac chorí a správajú sa deštruktívne. V takomto prípade pomáha len uvedomenie si, že práca učiteľa je druh poslania pre ľudí a svet. Ale dokáže to takto vnímať naozaj každý?

Neochota spolupracovať

Neochota spolupracovať môže vyplývať z osobných antipatií k niektorým kolegom, spolupracovníkom, prípadne z osobnostnej typológie učiteľa.

Neúprimnosť

Nielenže sa týmto ľuďom nedá veriť, je tiež umenie s nimi vychádzať. Takíto ľučitelia si bez problémov a bez hanby dokážu pripísať zásluhy svojho spolupracovníka, klamať do očí či vymýšľať si.

Klebetenie

Nejakému tomu šuškaniu a šíreniu rečí sa na pracovisku úplne vyhnúť nedá. Problém nastáva vtedy, ak sa niektorí učitelia viac venujú klebetám ako svojej náplni práce.

Pätolizačstvo

Dobré vzťahy s nadriadeným sú základ. Sú však učitelia, ktorí to preháňajú a zamerajú sa radšej na to, aby boli obľúbení než na výsledky svojej práce. Ak sú vo svojej činnosti úspešní  a šéf si ich vyberie za svojho obľúbenca, môže to vážne narušiť vzťahy v rámci celj zborovne. Ostatní učitelia môžu mať pocit, že ich aktivita a ťažká práca je teda zbytočná, keďže na dosiahnutie úspechu a výhod stačí len dostať sa do priazne šéfa.

Rozdielne individuálne ciele a záujmy

Tieto súvisia s individuálnymi predstavami učiteľov o ich kariérnom raste, ďalšom vzdelávaní a profesijnom pôsobení, prípadne s vyznávanými hodnotami, ktoré ovplyvňujú ich pôsobenie vo vyučovacom procese.

Nevyjasnené kompetencie

Zlé vzťahy môžu vyplývať z nevyjasnených kompetencií medzi pracovníkmi, vzájomné zasahovanie do právomocí v rámci jednotlivých pracovných povinností. Napríklad môže ísť o  starostlivosť o knižnicu, dozor na chodbách, úlohy v rámci predmetových komisií a podobne.

Nedôvera, závisť

Nedôvera a závisť môžu mať viaceré príčiny, ktoré môžu vyplývať z osobnostných vlastností učiteľa a negatívnych skúseností z práce v škole. Závisť na pracovisku predstavuje reálnu hrozbu. Ak sa začne rozmáhať, môže viesť k vzniku poriadnych problémov. Závistlivci vo svojej túžbe dosiahnuť a získať to, čo majú ich úspešní kolegovia, otrávia vzťahy na pracovisku a vytvoria tak nepríjemné prostredie, v ktorom sa ostatným zamestnancom funguje s veľkými ťažkosťami.

Nesprávne pochopenie veci

Môže byť príčinou konkrétneho konfliktu medzi pracovníkmi, kolegami, ak viazne v kolektíve komunikácia, úlohy nie sú formulované jednoznačne a jasne, prípadne sú odovzdávané sprostredkovane a dochádza ku komunikačnému šumu.

Strach z vyslovenia vlastného názoru, pretože bude učiteľ kolegami odmietnutý

Tento zdroj zlých vzťahov vychádza z nedostatočného sebavedomia človeka alebo negatívnych skúseností, nepriateľskej atmosféry na pracovisku, svedčí prípadne o utiahnutej, submisívnej osobnosti jednotlivca.

Zlé vzťahy medzi nadriadeným a podriadeným

Môžu mať rôzne následky na vzťahy medzi kolegami na pracovisku, v kabinete, v zborovni. Tieto vzťahy môžu vážne narušiť pracovnú atmosféru, viesť k tzv. kabinetnej politike, kde sa problémy neriešia otvorene. Dochádza k ohováraniu, nevyjasňovaniu príčin zlých vzťahov, nepriateľstvu, prípadne utajovaniu problémových oblastí, čo potom môže viesť k otvorenému konfliktu. Pri práci s ľuďmi je najťažšie vybalancovať tlak a ťah. Tlak to je napríklad dodržiavanie termínov, rozsah a kvalita práce. Šéf musí občas pripomenúť, že učitelia zabúdajú na nejakú prácu, ktorá im je menej príjemná, a preto sa ju snažia obchádzať. Šéf jednoducho musí pripomínať zamestnancom pravidlá alebo vracať nedokončenú prácu. Úlohou vedúceho je zvládať aj negatívne spätné väzby a dávať ľuďom pripomienky. Na druhej strane je potrebný aj ťah. Myslí sa tým podpora. Dobrý šéf vie podriadeným dobre poradiť, neboja sa za ním prísť, lebo je empatický a ústretový, rád s nimi komunikuje, vie ich pochopiť. Tieto prístupy pomáhajú budovať otvorenosť. Tlak a ťah by mali byť v rovnováhe. Šéf si volí takú taktiku, ktorá je v danej chvíli potrebná. Tí, ktorí len ľudí do niečoho tlačia alebo naopak len ich ťahajú, výsledky väčšinou nemajú dobré. Keď šéf veľmi tlačí, ľudia sa nahnevajú a nespolupracujú. Naopak veľmi ústretový šéf vo finále často robí prácu aj za podriadených a potom on sám je prepacovaný a stráca vlastnú motiváciu.

Intrigy medzi kolegami

Sú tiež  prejavom zlých vzťahov, ktoré vyúsťujú do vzájomného ubližovania, ohovárania, hádok, neznášanlivosti, potierania elementárnych foriem slušného správania (stretnutie na chodbe bez pozdravu, odmietanie plnenia spoločných úloh, vzájomné napádanie a urážanie a iné).

Pocit ohrozenia na pracovisku

Čoraz častejšie znižovanie počtu pracovných miest dráždia mnohých zamestnancov. To sú situácie, v ktorých zamestnanci môžu začať vidieť v kolegoch protivníkov – konkurentov. Pocit ohrozenia potom vedie k iracionálnej obrane, ktorá môže úplne zničiť atmosféru na pracovisku.

Do konfliktu s kolegami sa môžu dostať rôzne osobnostné typy učiteľov, môžu to byť aj usilovní, čestní a svedomití ľudia, ktorí majú tú smolu, že sa kvôli niečomu nezaradili do tzv. priemeru. Príčinou konfliktu, nevraživosti, napätia, teda zlých vzťahov, môžu byť rovnako nadpriemerné výsledky, ako aj prílišná skromnosť a utiahnutosť, nezapadnutie do kolektívu a jeho zvyklostí. Často sa do zlých vzťahov môžu dostať mimoriadne angažovaní kolegovia, ktorí sú výkonnejší ako ostatní. Pre ostatných učiteľov môžu pôsobiť provokujúco alebo vyvolávajú obavy z konkurencie. V kolektíve napríklad panuje tendencia „rovnostárstva“. Znamená to, že jednotliví členovia kolektívu ťažko znášajú rozdiely rôzneho druhu a zavádzanie novôt – napr. prijatie návrhu mladého učiteľa na zmenu v zaužívaných postupoch v prideľovaní dozoru alebo zmeny podmienok na udeľovanie osobného príplatku, odmien a podobne.