V škole je potrebné okrem iného rozvíjať aj pozorovanie a vnímanie žiakov. Môžete to urobiť aj prostredníctvom nasledujúcich hier.
Pozorovanie by sa dalo všeobecne definovať ako zmyslové vnímanie okolitého sveta. Vedecké pozorovanie sa na rozdiel od „laického“ sa dá definovať ako technika zberu informácií založená na zámernom, systematickom a organizovanom sledovaní aspektov, fenoménov, ktoré sú objektom skúmania. Vnímanie je psychický poznávací proces, pri ktorom sa utvárajú vnemy pri odzrkadľovaní objektov, javov a procesov vonkajšieho sveta a vnútorného sveta vo vedomí prostredníctvom zmyslových orgánov. O vnímaní hovoríme aj vtedy, keď nejde o zámerný a cielený proces. Týmto procesom je vhodné venovať sa aj v škole, a to napríklad i prostredníctvom hier. Môžete učiť žiakov vnímať rôzne vlastnosti určitého predmetu alebo aj viacerých predmetov spolu. Dôležité je tiež zamerať sa na pozorovanie správania ľudí a tiež pozorovanie ich mimiky a gestikulácie. Dobré je, keď sa žiaci dokážu zamerať aj na vlastné pocity a telesné stavy. Pokrok v sebahodnotení a sebavnímaní je založený na tom, že okrem sebapozorovania dokáže žiak súčasne vnímať a pozorovať aj reakcie druhých. To je dôležité kvôli tomu, aby sa mohol primerane začleniť do kolektívu. Žiakom to tiež pomáha v lepšom odhadovaní reality. Pozrime sa teraz na niekoľko hier, ktoré im môžu pomôcť pri rozvíjaní spomínaných procesov.
Hra Pozorovanie člena skupiny
Cieľom tejto hry je to, aby si žiaci uvedomili súvislosť medzi profesiou a subjektívnym vnímaním. Každý žiak si zvolí povolanie. Potom učiteľ pustí správy a úlohou žiakov je napísať, ako asi správy vnímajú osoby v profesii, ktorú sú vybrali. Keď svoje záznamy napíšu, postupne ich prečítajú a neskôr nasleduje diskusia. Učiteľ si všíma, ktorému žiakovi sa podarilo najlepšie vžiť do úlohy pozorovateľa.
Hra Detektor lži
Žiaci stoja v polkruhu okolo stoličky, na ktorej sedí jeden žiak. Počas dvoch minút mu môžu dávať akékoľvek otázky. Žiak, ktorý sedí na stoličke odpovedá nepravdivo. Keď sa vystriedajú všetci žiaci, žiak, ktorý bol v strede, porozpráva o svojich pocitoch. Potom ostatní žiaci porozprávajú, ako vnímali žiaka. Ako sa správal? Bol pokojný alebo nervózny? Odpovedal súvisle alebo s prestávkami? Diskusia sa potom môže zamerať aj na ostatných spolužiakov. Kto zo spolužiakov dával nevhodné otázky? Kto bol priateľský a kto agresívny?
Hra na opis
Žiaci sa rozprávajú alebo sa hrajú nejakú hru. V tejto fáze ešte nepoznajú zadanie úlohy. Potom si sadnú tak, aby navzájom na seba nevideli a každý napíše opis jedného žiaka, ktorý mu najviac rezonuje v pamäti. V diskusii sa potom rozprávajú o tom, ktorý žiak bol najviac opisovaný a prečo. Čo si spolužiaci najviac všímali? Len opisovali alebo aj hodnotili?
Hra Opis osoby
Jeden žiak ide za dvere. Ostatní žiaci napíšu opis žiaka. Všímajú si jeho oči, vlasy, oblečenie a podobne. Potom sa žiak vráti a žiaci čítajú svoje opisy. Nasleduje diskusia. Žiaci sa môžu zamyslieť nad tým, prečo niektorí žiaci robili opis detailne a iní nie. Aké to má dôvody?
Hra Odhad rukou
Učiteľ rozdelí žiakov na dve skupiny. Skupina A ukáže svoje ruky, skupina B si ich prehliada. Potom sa členovia skupiny B otočia, členovia skupiny A sa premiešajú a každý z nich sa postaví za niekoho zo skupiny B a ukáže zozadu svoje ruky. Členovia skupiny B musia hádať, koho ruky majú pred očami. V hre sa pokračuje tak, že sa striedajú úlohy skupín a zvolení hráči.
Hra Odhad očí
Hráči sa rozdelia do dvoch skupín. Jedna skupina sa postaví tak, aby im bolo vidno iba oči. Žiaci z druhej skupiny sa pokúšajú uhádnuť podľa očí, o koho ide. Potom si úlohy vymenia. Hádať sa môže kolektívne alebo háda každý za seba.
Hra Čo sa zmenilo?
Žiaci vytvoria dva rady, ktoré stoja oproti. V priebehu dvoch minút každý žiak pozoruje toho, kto stojí oproti nemu. Potom sa rady otočia tak, aby sa už nevideli. Každý na sebe zmení tri veci. Potom sa opäť otočia naspäť a snažia sa tieto tri veci identifikovať.
Hra Kto chýba?
Žiaci stoja v kruhu otočení chrbtom k stredu a majú zavreté oči. Učiteľ potom zmení ich polohu tak, aby nikto nevedel, kde kto stojí. Jedného žiaka usadí uprostred a zakryje ho dekou. Na signál učiteľa sa všetci otočia. Kto si prvý všimne, kto je pod dekou?
Hra Na kukučky
Jeden žiak ide za dvere.Ostatní žiaci si dajú hlavy na lavice tak, aby im nebolo vidno ústa. Potom učiteľ určí, ktorý žiak bude kukučka. Ten so zmeneným hlasom zakuká a žiak, ktorý príde spoza dverí do triedy, má tri pokusy na to, aby uhádol, kto zakukal. Postupne sa striedajú aj ďalší žiaci.
Hra Šepkanie
Žiaci sedia v kruhu. Jeden žiak stojí uprostred so zaviazanými očami. Učiteľ ho párkrát otočí, aby stratil orientáciu. Potom žiak ukáže ľubovoľným smerom. Žiak, na ktorého ukáže, musí zašepkať vetu. Hráč so zaviazanými očami musí uhádnuť meno žiaka, ktorý vetu zašepkal. Keď sa mu to nepodarí, ukáže iným smerom a vetu povie ďalší žiak. V hre pokračuje dovtedy, kým niekoho spozná. Spozaný žiak si s ním potom vymení rolu.
Hra Tichá pošta
Prvý v poradí zašepká do ucha druhému v poradí jednoduchú vetu. Ten ju pošle ďalej a tak sa postupuje ďalej. Na záver povie posledný nahlas, čo práve počul − je to obyčajne veľmi odlišné od pôvodnej vety. Čím viac žiakov je v kruhu, tým je väčšia šanca, že veta bude skomolená. Táto jednoduchá hra ukazuje žiakom, ako jednoducho vznikajú nedorozumenia (aj medzi dospelými) a aké dôležité je dobre počúvať.
Hra Reťaz
Niekoľko žiakov ide za dvere. Jeden zo žiakov, ktorý zostal v triede, začne rozprávať príbeh. O chvíľu príde do triedy jeden zo žiakov, ktorí sú za dverami. Tomuto žiakovi ešte raz povie žiak príbeh. Neskôr príde ďalší zo žiakov, ktorí sú za dverami a ten istý príbeh mu vyrozpráva ten žiak, ktorý prišiel do triedy ako prvý. Postupne prichádzajú do triedy ďalší žiaci. Vždy predchádzajúci v poradí hovorí ten istý príbeh ďalšiemu žiakovi. Nakoniec sa posledná verzia porovná s pôvodnou. Takto sa žiaci učia, ako vznikajú dezinformácie.
Hra Pantomíma
Niekoľko žiakov ide za dvere. Tí, ktorí zostali v triede, sa dohodnú, aký dej budú znázorňovať pantomimicky. Napríklad prebaľovanie dieťaťa, u zubára, v obchode a podobne. Potom príde jeden žiak do triedy a žiaci mu scénu zahrajú.Túto scénu potom on musí zahrať ďalšiemu v poradí, ktorý príde spoza dverí. Postupne prídu všetci. Scénu hrá vždy žiak, ktorý prišiel predtým spoza dverí. Na záver ešte raz žiaci zahrajú pôvodnú verziu. Neskôr v diskusii žiaci povedia, kto sa najviac priblížil pôvodnej pantomíme a kto si zo žiakov najviac vymýšľal a vzdialil sa od reality.
