Stan Tatkin, psychológ, terapeut, vedec a autor knihy We Do: Saying Yes to a Relationship of Depth, True Connection and Enduring Love, uskutočňuje terapie s klientmi nevšedným spôsobom. Pri hádkach ich natáča a na ich základe uskutočňuje analýzu. Vďaka tomuto výskumu zistil, že ľudský mozog inklinuje k tomu, aby sme sa so svojimi najbližšími hádali. Prečo je to tak?
Rozčúlenie, ktoré vedie k hádke, zatemňuje myseľ. Stan Tatkin tvrdí, že aj keď sme si istí, čo partner urobil zle, nemáme v takejto chvíli stopercentnú pravdu. Prečo? Pretože to, ako zaznamenávame skúsenosť, závisí od momentálneho stavu našej mysle. A ak sme vo chvíli, keď sme sa hádali, boli nervózni, unavení alebo podráždení, je viac ako pravdopodobné, že sme aj z maličkosti urobili veľký problém. Niečo, čo by sme si za iných okolností ani nevšimli, máme tendenciu nafúknuť do obrovských rozmerov. Keď sú ľudia rozrušení, veľa energie sa odčerpáva na rýchle pohyby, rozprávanie a gestikuláciu. Mozog potom nie je dostatočne zásobovaní kyslíkom a glukózou. Z tohto dôvodu Stan Tatkin radí, aby sme sa nesnažili v stave rozčúlenia hľadať pravdu, lebo pravdepodobne nebude u nikoho.
Keď sme rozrušení, nemôžeme byť objektívni
Pri strese mozog nefunguje v plnej miere a normálnou rýchlosťou. Takýto stav skresľuje vnímanie, ktoré potom nemôže byť objektívne. Podľa Stana Tatkina v mozgu existuje sieť štruktúr, ktoré spolu komunikujú, aby opravili „chyby v systéme“. A práve na toto potrebujú dostatok času a energie. Keď sú ľudia rozrušení, energia sa minie na už spomínané pohyby a komunikáciu, no a ľudia nedokážu racionálne uvažovať. A práve preto je potrebné sa najprv upokojiť, poskytnúť mozgu priestor na zotavenie a až neskôr riešiť veci v pokojnejšej situácii.
Príčinou hádky môže byť aj nejasná reč
Mozog rád vety skracuje. Ľudia premýšľajú, ale neuvedomujú si, že druhí ľudia nevidia ich myšlienkové pochody. A tak niekedy nehovoria tak jasne, ako to myslia. Hovoria skratkovito. Okolie im však nemusí rozumieť. A aj toto môže byť príčinou hádok a nedorozumenia. Čiže nemusí to byť spôsobené len tým, že si myslíme, že nás partner nepočúva, ako sa často domnievame. Príčinou môže byť aj to, že sa vyjadrujeme nezrozumiteľne. K nezrozumiteľnosti nemusí dochádzať len v stave podráždenia, ale aj v pokoji.
Reálny rozhovor je vždy lepší ako virtuálny
Niekedy je naozaj veľmi ťažké partnerovi vysvetliť, čo máme na mysli. Keď komunikujeme priamo z očí do očí a niečomu nerozumieme, môžeme sa hneď opýtať na nejasnosti a môžeme aj hneď dostať odpoveď. Keď sa rozprávame s druhým človekom v reálnom čase a v rovnakom priestore, náš mozog je evolučne nastavený na komunikáciu tvárou k tvári.Toto je tá najefektívnejšia cesta. Problém sa môže vyhrotiť napríklad aj kvôli tomu, keď si píšeme na sociálnych sieťach, nevidíme na seba, nevnímame svoje emócie, nevidíme si do očí. Toto je podľa psychológa v súčasnosti najčastejším zdrojom zlej interpretácie toho, čo chceme povedať. Naše vety môžu byť nesprávne pochopené. Pri virtuálnej komunikácii je naša sebakontrola znížená a ľahko môžeme povedať aj tie informácie, ktoré by sme ináč nepovedali. Nemáme bezprostrednú možnosť sledovať reakcie druhých, nie sme v dostatočne blízkom kontakte, aby sme si uvedomili, ako naše slová na ľudí pôsobia. Výmena správ o pocitoch sa môže nechcene zveličiť alebo podceniť. Keď napríklad hovoríme o negatívnych emóciách, osobný kontakt, slová, gestá alebo mimika ich môžu upokojiť. Virtuálna komunikácia takto vôbec fungovať nemusí.
Hľadajme kompromisy
Existujú však aj také hádky, ktoré nie sú spôsobené chybami v komunikácii, ale nesúladom v názoroch. V názorových hádkach podľa Stana Tatkina mozog pracuje produktívne. Pri tomto type hádok sa dá zariadiť, aby sa nezmenili na hysterické, divoké a nekontrolované. Odporúča hneď na začiatku si s partnerom ujasniť, o akom probléme sa budeme rozprávať, čo je naším cieľom. Možno zistíme, že nám ide o rovnaký cieľ, len máme možno odlišné predstavy, ako to dosiahnuť. Je potrebné si uvedomiť, že práve tieto predstavy potrebujeme prediskutovať a že k argumentom toho druhého budeme pristupovať s otvorenou mysľou. Takto sa obaja partneri zapájajú do spoločného úsilia a nemusia skĺznuť do zápasu o najlepší argument. Vďaka takémuto prístupu môžu byť skôr spokojné obidve strany.
