Krádeže sú v detskom veku pomerne častým problémom. Detské krádeže nie sú väčšinou uskutočňované za účelom získania určitých vecí. Väčšinou majú skrytý význam.
Detská krádež môže často znamenať určité volanie o pomoc alebo prostriedok, ako môže dieťa na seba upozorniť. Psychológovia na základe svojich skúseností tvrdia, že detské krádeže sú väčšinou signálom problému, ktorý môže byť ukrytý v rodine alebo v škole. Väčšinou kradnú deti, ktorým je venovaná malá pozornosť alebo keď sa v rodine udejú nejaké významné zmeny, napríklad sa narodí súrodenec. Dieťa svoju neistotu a nepokoj môže prejavovať aj týmto spôsobom. Existujú rodičia, ktorí si svoje dieťa všimnú len vtedy, keď musia riešiť nejaký veľký problém, a tak dieťa kradne, lebo vie, že si ho konečne niekto všimne. Niektorým deťom nevadí ani trest. Ich túžba po pozornosti je taká silná, že sú ochotné urobiť čokoľvek.
Deti v predškolskom veku
Dieťa v predškolskom veku si ešte dostatočne neuvedomuje, že ak zoberie hračku alebo iný predmet svojmu kamarátovi či súrodencovi bez dovolenia, je to krádež. Koná skôr impulzívne, jednoducho tú vec chce, tak si ju vezme a to najlepšie tak, aby o tom nikto nevedel. Dieťa nemusíte trestať, obzvlášť ak sa to stalo prvý raz. Snažte sa mu vysvetliť, že cudzie predmety a hračky si nemôžu len tak vziať, pretože patria niekomu inému. Tiež poukážte na to, že ak by jemu niekto bez dovolenia zobral jeho obľúbenú hračku, iste by sa mu to nepáčilo. Vysvetľujte pokojne, ale dôrazne. Deti v predškolskom veku už dokážu rozlíšiť čo je dobré a čo zlé. Cesta trpezlivého vysvetlenia je pre ne prijateľnejšia ako krik a tresty. Ukradnutú vec vráťte spolu kamarátovi a nezabudnite na ospravedlnenie. Pokiaľ sa kradnutie už neopakuje, je to dobré znamenie, že sa vaše dieťa poučilo. Ak ale naďalej berie hračky či iné predmety druhým deťom a žiadne dohováranie ani vysvetľovanie nepomáha, mali by ste pátrať po hlbšej príčine, prečo to vlastne robí. Ak si však neviete poradiť sami, skúste vyhľadať pomoc detského psychológa.
Deti počas školskej dochádzky
Aj u školákov by malo platiť, že ak sa takáto vec stane prvýkrát, mali by ste sa s dieťaťom porozprávať, vysvetliť mu, že to nie je správne. Ukradnutú vec treba vrátiť a pridať aj ospravedlnenie. Ak dieťa však doma ukradlo peniaze a stihlo ich už aj utratiť, môžete zvoliť vhodnú kompenzáciu. Dieťa by malo postupne vracať peniaze napríklad zo svojho vreckového. Pri opakovanom kradnutí je nutné pátrať po príčine. Často sa skrýva v tom, že dieťa túži mať veci, aké majú jeho kamaráti. Niekedy je zasa problém v tom, že dieťa je vychovávané príliš prísne. Aj keď sa možno niektorým rodičom zdá, že práve tvrdá disciplína je tým správnym výchovným prostriedkom, môže sa im to kruto vypomstiť. Dieťa môže krádež považovať za vhodný spôsob odplaty za tvrdú rodičovskú výchovu. No a v niektorých prípadoch je kradnutie, podobne ako u menších detí, reakciou na nedostatok rodičovskej pozornosti. Odhaliť príčinu častého kradnutia u detí v školskom veku nebýva vždy jednoduché a neraz je potrebná aj návšteva psychológa. Celkove motívy kradnutia môžeme rozdeliť do 5 oblastí:
1.Dieťa kradne pre seba, lebo chce uspokojiť svoje materiálne potreby alebo chce získať pozornosť rodičov. Takto sa prejavuje jeho volanie o pomoc. Citovo deprimované deti majú napríklad potrebu hromadiť veci. Vnímajú to ako náhradu za nedostatok emocionálneho zázemia.
2. Dieťa kradne pre to, aby takto získalo priateľov a získalo určité postavenie v rámci sociálnej skupiny, v ktorej sa pohybuje. Dieťaťu, ktoré kradne, aby získalo kamarátov, chýba akceptácia od vrstovníkov a má nedostatočné sociálne zručnosti, aby si ich získalo prijateľnejším spôsobom.
3.Dieťa kradne z toho dôvodu, že musí absolvovať akýsi „vstupný rituál“ prijatia do skupiny rovesníkov. Môže to byť aj prejav šikanovania.
4. Dieťa kradne preto, aby získalo peniaze na návykové látky.
5. Krádež môže predstavovať určitý spôsob adrenalínovej zábavy. Dieťa v tom pokračuje hlavne vtedy, ak jeho čin nebol odhalený. Ak sa na krádeže dieťaťa nepríde včas, môže sa u neho vytvoriť návyk na takéto správanie.
Pomôcť môže aj dôverná komunikácia v rodine
Aby mohli rodičia zistiť, prečo dieťa kradne, musia s ním pravidelne a dôverne komunikovať. Aj v prípade starších detí platí, že o všetkom sa treba v pokoji porozprávať. Vyhnite sa pritom vyhrážaniu, hrozbám, dramatizovaniu situácie. Ak je dieťa prichytené pri čine, je pre neho zvyčajne hanba dostatočným ponaučením. Opakované a cielené porušovanie pravidiel už rodičia musia riešiť prísnejšie. Pomoc odborníka v takomto prípade príde vhod. Je dobré poznať priateľov, spolužiakov, situáciu v triede, na krúžkoch a podobne. V súčasnosti si deti dosť závidia a porovnávajú si veci, ktoré vlastnia. Ak takáto atmosféra porovnávania v škole vládne, je dobré na to upozorniť aj triednu učiteľku. Niekedy pomôže spoločné stretnutie a komunikácia rodičov, detí a učiteľky. Tiež je dobré zamyslieť sa nad situáciou v rodine a či naozaj všetko funguje tak, ako fungovať má, či všetci členovia rodiny sú naozaj šťastní a spokojní. Rozprávajte sa nielen o známkach, záujmoch, ale hlavne o citovom prežívaní a vzťahoch svojho dieťaťa. Aj v tomto prípade pomôže otvorená komunikácia, spoločné stretnutia všetkých členov rodiny, spoločné akcie a podobne. Buďte dobrými pozorovateľmi a po dôvodoch pátrajte spoločne. Namiesto trestov sa skúste s dieťaťom dohodnúť, čo chce urobiť pre to, aby sa krádeže neopakovali a ako chce svoju skutok napraviť. Nestačí sľúbiť, že už to viac neurobí. Ak vaše dieťa nemá vreckové, zaveďte mu ho. Aj toto môžem byť dobrou prevenciou pred kradnutím. Zapojte dieťa do plánovania rodinného rozpočtu a rozprávajte sa o tom, ako sa má s peniazmi hospodáriť. Aj takto sa postupne naučí vážiť si hodnotu vecí a uvedomí si, že v živote nič nie je zadarmo a všetko niečo stojí. Aby sme nemuseli riešiť problémy s krádežami našich detí, je dôležité odmalička ich viesť k tomu, aby poznali základné morálne normy. Snažte sa deťom vysvetliť, prečo je kradnutie nesprávne a že je to čin, ktorý vedie len k samým problémom.
