Články: Pre študentov
O projekte

 

Klinická psychologička Eva Reichelová: Videla som už veľa zázrakov, materská láska je však ten najväčší

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Rodičia by sa mali pri výchove sústreďovať na to, aký vzniká vzťah medzi nimi a dieťaťom. Tákáto výchova je dokonalá, nič nepoškodzujúca a je zároveň obrovským vkladom na normálny emočný vývin i v dospelosti. / Foto: Bigstock

PhDr. Eva Reichelová, CSc. pracuje ako klinická psychologička a venuje sa predovšetkým  práci s deťmi. V posledných rokoch sa v úzkej spolupráci s rodičmi zameriava hlavne na liečbu emočných a výchovných problémov detí. Vysvetľuje, prečo je najdôležitejšia vzťahová väzba medzi rodičmi a dieťaťom.

 

prednáške na Konferencii (ne)obyčajných rodičov v Košiciach Eva Reichelová hovorila predovšetkým o tom, že aj v dnešnej modernej spoločnosti dieťa trpí najviac vtedy, ak nemá uspokojené základné citové potreby a ak ho dospelý trpezlivo nesprevádza. Upozornila tiež na riziká výchovných prístupov, na nedostatky citového prístupu rodičov a na nebezpečie náhrady osoby rodiča akoukoľvek obrazovkou. Eva Reichelová si všimla, že v dnešnej dobe rodičia vo veľkej miere konzultujú veľké množstvo problémov s odborníkmi. Je to spôsobené hlavne tým, že je pretlak informácií a oni si z veľkého množstva zdrojov nevedia vybrať ten najsprávnejší. Existuje tiež nadbytok možností pre deti a rodičia často nevedia, s ktorou aktivitou a v akom veku je najlepšie začať. Psychologička práve tieto dve skutočnosti považuje v živote rodičov za veľmi dominantné, a preto sa snažia zistiť, kde je pravda a čo je najsprávnejšie v určitom veku s deťmi robiť.

 

Základom výchovy je vzťah medzi rodičmi a dieťaťom

„V dnešnej mediálne presýtenej dobe neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, ktorý typ výchovy je najlepší. Rodičia by sa mali pri výchove sústreďovať hlavne na to, aký vzťah vzniká medzi nimi a dieťaťom. Takáto výchova je dokonalá, nič nepoškodzujúca v duši dieťaťa a je zároveň obrovským vkladom na normálny emočný vývin v dospelosti, keď dieťa vyrastie,“ upozorňuje Eva Reichelová. Vznik bezpečnej vzťahovej väzby je základom normálnej výchovy. Rodičia však nemusia byť absolútne dokonalí, to je niekedy až na škodu. Stačí byť dosť dobrým rodičom. Psychologička radí, že je vhodné poskytovať deťom i malé frustrácie, vďaka ktorým sa postupne dokážu osamostatňovať. V dobrom vzťahu je zabezpečovaná potreba lásky, bezpečia a istoty. Splnenie týchto troch potrieb pomáha dieťaťu sa dobre emočne rozvíjať. Ak tieto potreby nie sú splnené, dieťa svoju nespokojnosť dáva najavo plačlivosťou, pomočovaním, nespavosťou, nesústredenosťou a podobne. „Veľkým toxínom pre dnešné deti je aj predčasná separácia. Niektoré deti naozaj veľmi ťažko znášajú, keď musia ísť do kolektívu detí pred dovŕšením 3 roka života. Až trojročné dieťa sa vie vývinovo tak odpútať od rodičov, že zvládne bez ťažkých následkov odlúčenie na 8 hodín. V jeho vedomí sa vytvorí pamäťová stopa, ktorá mu pomáha nesmútiť za mamou a nevytvára mu vážne emočné problémy ,“ radí rodičom Eva Reichelová.

 

Fungovanie vzťahovej väzby podľa J. Bowlbyho

John Bowlby bol významný psychiater a psychoanalytik. Na základe svojich zistení koncipoval teóriu vzťahovej väzby, ktorá predpokladá, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu. Podľa teórie vzťahovej väzby je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Tak v prítomnosti ako v neprítomnosti matky alebo inej osoby, ktorá sa o dieťa primárne stará, dieťa vykazuje určité správanie. Väzbové správanie sa vyvíja v prvom roku života dieťaťa. Bowlby to vysvetľuje tým, že deti v tomto období  dokážu rozoznať matku od iných osôb. Väzobné správanie sa môže prejaviť rovnako intenzívne aj v druhom a treťom roku života dieťaťa. Po treťom roku nastáva zmena, nakoľko v tomto období sa už väčšina detí dokáže cítiť bezpečne aj s inými vzťahovými osobami (učiteľky v škôlke, škole). Intenzita a konzistencia prejavov väzobného správania sa líši u každého dieťaťa. Za zmeny sú zodpovedné podnety pochádzajúce z organizmu alebo z prostredia. K podnetom z organizmu, ktoré majú za následok krátkodobé zmeny vo väzobnom správaní, zaraďujeme hlad, únavu, chorobu, nespokojnosť a bolesť. Čo sa týka vplyvu prostredia, väzobné správanie sa prejavuje intenzívnejšie, keď má dieťa strach, ktorý môže u neho vyvolať napríklad prítomnosť cudzej osoby alebo neznámeho podnetu alebo odmietnutie zo strany iných dospelých a detí. Autor uvádza aj niekoľko podmienok, ktoré sú nevyhnutné pre vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom:

  • matka pozoruje a správne identifikuje potreby dieťaťa,
  • reaguje spôsobom, ktorý primerane uspokojí aktuálnu potrebu dieťaťa,
  • spĺňa všetky potreby dieťaťa krátko po tom, ako dieťa začne signalizovať potrebu, napr.: plače,
  • správanie matky je citlivé a láskyplné.

 

Základným predpokladom pre vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby je tiež to, aby osoba, ktorá sa o dieťa stará, prejavila čo najjemnocitnejšie reakcie v rôznych situáciách. To znamená, že má byť schopná správne vnímať a interpretovať signály dieťaťa a reagovať na tieto signály rýchlo a primerane. Bezpečnú vzťahovú väzbu podporuje správna komunikácia, očný kontakt a dotyk. Očný kontakt umožňuje dorozumievať sa medzi dieťaťom a rodičom, ak to nie je možné pomocou reči. Fyzický kontakt, ak je primeranou odpoveďou na reakcie dieťaťa, rovnako podporuje bezpečnú väzbu. Bezpečná vzťahová väzba má dve dôležité funkcie. Poskytuje dieťaťu emocionálnu istotu a umožňuje mu objavovať svet. Bezpečne pripútané deti, ktorým je poskytovaná primeraná starostlivosť, ochrana a opora, pociťujú psychologickú slobodu, čo im umožňuje skúmať svet.

 

Dôležitou vzťahovou osobou je aj otec.Ten emocionálnu istotu dieťaťa a dôveru v svet ešte zvyšuje. / Zdroj: Bigstock

 

Keď nastanú situácie, že už neviete, ako máte výchovne pôsobiť, reagujte srdcom

Psychologička radí rodičom, že i v dnešnej technicky vyspelej dobe, je oveľa potrebnejšie deťom venovať pozornosť a lásku, ako im neustále kupovať množstvo hračiek či technických prostriedkov. Existujú deti, ktoré majú naozaj všetko, a predsa sa nudia. Kvôli materiálnej presýtenosti sa nevedia hrať. Hra je pre dieťa veľmi dôležitá. Emočne zdravé dieťa si vie do hry projektovať svoj smútok, radosť, zážitky, svoju tvorivosť,  chcenie, očakávania. Hra je terapeutický nástroj dieťaťa na to, aby sa na svete udržalo spokojné a zdravé. Ak sa deti nevedia hrať, často si potom pozornosť získavajú agresiou, plačom alebo iným nevhodným správaním. „Keď už naozaj neviete, ako v napätej situácii zareagovať, reagujte citlivo so srdcom a buďte duchom prítomní. Emočne sa sústreďte na dieťa. Neriešte v hlave to, čo  budete variť alebo aké projekty vás čakajú v práci. Sadnite si k dieťaťu, komunikujte, zapojte sa do hry, pýtajte sa na pocity, pýtajte sa na hru, buďte súčasťou detského sveta, nadväzujte kontakt, vzťah, skúste zachytiť detskú radosť, úzkosť, bolesť, hlad. Pokúste sa dieťaťu darovať blízkosť a kľud,“ odporúča rodičom klinická psychologička. Dnes už vieme aj to, že rodičia, ktorí sa deťom takýmto spôsobom venujú, pomáhajú im správnym spôsobom formovať aj ich mozog. Mozog takéhoto dieťaťa obsahuje viac neurónov. Takýto človek vie dobre čeliť zaťažovým situáciám aj v dospelosti, pretože má vytvorený dobrý základ vďaka dobrej vzťahovej väzbe.

 

Najčastejšie problémy detí, ktoré zažili určitý typ narušenej vzťahovej väzby

Deti, ktoré nezažili v rodine kvalitnú vzťahovú väzbu, môžu sa prejavovať napríklad takýmto spôsobom:

  • nevedia sa samy hrať,
  • nevedia sa zaradiť do kolektívu detí, nechcú chodiť do materskej školy,
  • nevedia sa odpútať od matky,
  • nehrajú sa, ale celý deň sledujú, čo matka robí,
  • správajú sa agresívne,
  • nemajú z ničoho radosť, nudia sa, nevedia sa na nič sústrediť,
  • aby dieťa zvládlo pobyt v škole, musí mať pri sebe nejakú hračku, ktorá mu pripomína domov a mamu.

 

Je naozaj ťažké v dnešnej dobe nájsť nasprávnejší spôsob výchovy. Mnohí rodičia sa veľmi snažia, ale aj napriek tomu sa cítia neisto. Čo teda robiť? Ako si vybrať spôsob, pri ktorom  sa dieťaťu neubližuje a rodičia sa tiež cítia pokojne? Možno vám pri tomto hľadaní pomôžu i tieto slová klinickej psychologičky Evy Reichelovej, ktorá hovorí:

 

Reagujte srdcom, reflektujte dieťa, buďte duchom prítomní. Takto dávate dieťaťu najväčšie bohatstvo, aké mu môžete dávať. A nezabúdajte tiež na to, že na svete existuje množstvo zázrakov, ale materská láska je zázrak najväčší.

- Eva Reichelová, klinická psychologička

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.