Aspergerov syndróm bol v roku 1994 zavedený ako samostatná kategória v rámci autistického spektra. Spoločnou črtou ľudí s Aspergerovým syndrómom a ostatného autistického spektra je absencia intuície v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie, stereotypné záujmy a zmyslová hypersenzitivita, predovšetkým citlivosť na nečakané zvuky a hluk.
Náš sociálny svet je pre nich komplikovaný, ťažko čitateľný. Práve preto sa Aspergerovmu syndrómu niekedy hovorí sociálna dyslexia.
Ľudia s týmto hendikepom často ani sami netušia, čo je príčinou ich problémov, uvedomujú si však, že nechápu naše pocity, správanie a bežný sociálny život. Priemerný vek diagnostiky Aspergerovho syndrómu je 11 rokov. Porucha je pomenovaná podľa rakúskeho psychiatra Hansa Aspergera (1906-1980), ktorý ju v roku 1944 opísal v známom článku Autistische Psychopathen im Kindersalter. Asperger si u svojich detských pacientov všimol problémy v sociálnom správaní, zvláštnosti v komunikácii, obmedzené záujmy a motorickú neobratnosť. Asperger sa domnieval, že ide o poruchu osobnosti a nazval ju „autistická psychopatia“. Termín bol v roku 1981 nahradený pojmom Aspergerov syndróm. O rozšírenie jeho používania sa zaslúžila britská lekárka Lorna Wingová.
Príčiny vzniku
V súčasnej dobe nie sú presne definované príčinu vzniku Aspergerovho syndrómu. Je však isté, že v nej hrá úlohu aj genetika. Aké gény a ich mutácie sú zodpovedné za vznik syndrómu, teda za poruchu vývoja mozgu, sa nevie. Odhaduje sa však, že Aspergerov syndróm je častejší u chlapcov (až štyrikrát viac ako u dievčat). Je to porucha, ktorá sa posudzuje podľa nasledujúcich diagnostických kritérií:
1. Nesmie byť prítomné výrazné oneskorenie v oblasti reči, jej užívanie a porozumenie.
2. Je prítomná porucha sociálnej interakcie – udržanie očného kontaktu, verbálnej aj neverbálnej komunikácie. Zlá integrácia do kolektívu, nízka empatia.
3. Obmedzené, jednostranné záujmy, stereotypné správanie.
4. Odchýľky od normálu nesmú byť spôsobené inou duševnou či fyzickou chorobou.
Diagnostika Aspergerovho syndrómu
Stanoviť túto diagnózu nie je ľahké a často prejdú roky, kým sa skutočne potvrdí (len výnimočne sa ju podarí určiť v predškolskom veku). Často sa môže prisúdiť aj iná diagnóza, napr. ADHD. Dôležitým medzníkom, keď môžu aj samotní rodičia spozorovať, že dieťa sa odlišuje od iných detí, je začlenenie sa do kolektívu (napr. do materskej školy). Čas, keď Aspergerov syndróm možno s istotou odhaliť, spadá pod školské obdobie a diagnóza sa stanovuje podľa špeciálnych testov, podložených pozorovaním dieťaťa odborníkmi, v spolupráci s rodičmi a učiteľmi. Na rozdiel od detského autizmu sa deti s Aspergerovým syndrómom javia šikovnejšie, viac „fungujúce“ v bežnom živote, a to až natoľko, že ich správanie a reč môže javiť známky „iba“ nedostatočne zvládnutej výchovy.Tieto deti mávajú priemerný až nadpriemerný intelekt.
Signály, ktoré upozorňujú na Aspergerov syndróm
Aspergerov syndróm je jedným z niekoľkých porúch autistického spektra. Deti, ktoré ním trpia, sa však správajú rôzne. Z tohto dôvodu neexistuje presný zoznam príznakov, ktoré by automaticky potvrdzovali túto diagnózu. Pozrime sa aspoň na niekoľko signálov a spoločných rysov, ktoré majú deti s Aspergerovým syndrómom.
1. Dieťa sa fixuje na jednu aktivitu alebo jednu oblasť záujmov
Mnoho detí s Aspergerovým syndrómom sa dlhé hodiny zaoberá jedinou konkrétnou činnosťou alebo vecou. Väčšina rodičov hovorí, že ich dieťa sa veľmi dlhú dobu hrá napríklad s jedným autíčkom alebo si listuje v jednej knihe. Keď sa staršie deti zaujímajú o jednu oblasť, zvyknú si ju naštudovať do neskutočných detailov, u detí veku neprimeraných. Záujem o jednu oblasť môže trvať týždne, mesiace ale i roky. Dieťa s Aspergerovým syndrómom môže o oblasti záujmu viesť nadšené monológy, pre rodičov niekedy únavné, pre rovesníkov nudné. Niektoré dievčatá s Aspergerovým syndrómom bývajú zaujaté pozorovaním iných detí a učením sa naspamäť ich rozhovorov, resp. rozhovorov pani učiteľky s deťmi.Tieto rozhovory si doma hovoria s bábikami.
2. Dieťa má bohatú slovnú zásobu
Deti s Aspergerovým syndrómom majú na svoj vek neobvykle bohatú slovnú zásobu a dokážu tvoriť aj zložité súvetia. Zároveň sa však zaoberajú len jednou problematikou, o ktorej chcú rozprávať neustále aj niekoľko mesiacov. Niektoré deti majú svojský tón reči (akoby prednášali), niekedy hovoria neprirodzene nahlas (nevedia šepkať, keď je to vhodné), niekedy používajú svojské frázy (ako z knihy), resp. najmä dievčatá s Aspergerovým syndrómom zvyknú reprodukovať frázy odpočúvané z rozhovorov iných (deti v škôlke, v škole, pani učiteľka).
3. Má problémy v bežnej spoločenskej komunikácii a interakcii
Zásadné problémy v sociálnej interakcii bývajú zväčša pozorované až nástupom do školy, pri niektorých osobnostných extrovertných typoch už v predškolskom veku. Deti a dospievajúci s Aspergerovým syndrómom majú veľké ťažkosti vytvárať a udržiavať si kamarátske vzťahy. Niektoré deti nazývajú kamarátom akékoľvek dieťa, ktoré ich osloví, dokonca niekedy nazývajú kamarátmi aj deti, ktoré ich len využívajú. Deti s Aspergerovým syndrómom, ktoré ťažko znášajú svoju izoláciu a veľmi túžia po vzťahoch, bývajú nezriedka aj pre svoju naivitu navedené na konanie nevhodných činov, pričom sa následne nevedia obhájiť. Pre tieto deti je veľmi ťažké sledovať neverbálnu komunikáciu, udržať tému rozhovoru a veľmi ťažko rozumejú reči tela.
4. Potrebuje nemenné situácie a stereotypy
Deti s Aspergerovým syndrómom majú rady stereotypy, istú pravidelnosť, nemennosť, čo sa týka prostredia ako aj sociálnych situácií, čo im dáva pocit istoty. Časté zmeny, naopak, vedú k pocitu neistoty, zväčšujú ich stres. Niektoré zmeny im nevadia, iné znášajú veľmi ťažko, vekom sa voči niektorým zmenám stávajú čoraz odolnejší. Ľudia s Aspergerovým syndrómom sú zväčša nesmierne citliví na zoradenie svojich vecí (knihy, hračky). Podobne bývajú deti s Aspergerovým syndrómom veľmi citlivé napríklad na svoju lavicu v triede, presadenie žiaka s Aspergerovým syndrómom môže ľahko viesť k veľkým problémom. Ideálne je, keď sa všetko deje v ten istý čas. Keď je rovnaký čas stolovania, spánku, umývania, hrania. Ak má dôjsť k nejakej zmene, je potrebné o nej rozprávať aj niekoľko dní predtým.
5. Dieťa je emočne nestabilné
Emočná nestabilita sa prejavuje hlavne vo chvíľach, keď je dieťa pohltené veľkým množstvom podnetov. Rozrušiť ho môže predovšetkým narušenie zaužívaného steretypu alebo keď sa neudeje to, na čo sa veľmi tešilo.
6. Má zníženú empatiu
Tieto deti majú problém vcítiť sa do konania inej osoby. Nedokážu pochopiť, že iný človek má iné pocity, potreby a priania. Žijú si vo svojej bubline. Život vo väčšinovej spoločnosti je pre tieto deti stresujúci. Často dochádza k zamieňaniu tejto mimoriadnej zraniteľnosti ľudí s rozmaznanosťou a nevychovanosťou. Tiež to prispieva k prehlbovaniu nepochopenia detí s Aspergerovým syndrómom. Následne to môže viesť k izolácii celej rodiny od väčšinovej spoločnosti (napr. komunita matiek a malých detí v mieste bydliska, kontakty so širšou rodinou).
7. Dieťa berie všetko vážne a nevie čítať medzi riadkami
Pre tieto deti je veľmi náročné presne prozumieť hovorenej reči. Každé slovo a vetu vnímajú doslova a nedokážu odlíšiť významový posun daný napríklad prízvukom alebo tónom hlasu. Často nechápu vtipy, sarkazmus a iróniu. Nevedia rozpoznať, či si niekto robí srandu alebo hovorí vážne.
8. Neobvyklá reč tela
Rovnako ako dieťa nerozumie reči tela iných, ono samo môže byť v dôsledku svojich neverbálnych prejavov nečitateľné pre okolie. Niektoré deti používajú neobvyklé postoje, gestá či výrazy tváre.
9. Problémy s hrubou a jemnou motorikou
Poruchy hrubej motoriky deťom s Aspergerovým syndrómom značne komplikujú behanie, koordináciu pri skákaní alebo majú ťažkosti s hádzaním a chytaním lopty. Poruchy jemnej motoriky vedú k ťažkostiam s písaním, ktoré bývajú nezriedka v takom rozsahu, že otázkou nie je krasopis ako taký, ale vôbec možnosť písané písmo dieťaťa prečítať. Z podobných príčin mávajú deti s Aspergerovým syndrómom ťažkosti s rysovaním, kde sa im často aj pri najväčšej snahe a aj po dlhšom skúšaní míňajú čiary, ktoré by sa mali stretnúť a podobne.
10. Citlivosť zmyslov
Ľudia s Aspergerovým syndrómom môžu zažívať nadmernú, ale aj podpriemernú citlivosť na zvuky, dotyky, chute, vône, svetlo, farby, telotu a bolesť. Napríklad zvuky, ktoré sú pre iných nenápadné, pre týchto ľudí môžu byť neznesiteľné a príliš hlasné. To spôsobuje u ľudí s Aspergerovým syndrómom úzkosť, ba dokonca fyzickú bolesť. Môžu byť tiež fascinovaní svetlom a točiacimi predmetmi.
Čo ak dieťaťu bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm?
Mať dieťa, u ktorého sa prejavujú uvedené znaky, nie je pre rodiča jednoduché. Širšie okolie sa môže na dieťa pozerať s nepochopením. Bude jeho prejavy považovať za nevychovanosť, čo je pre rodičov veľmi bolestivé. Samotní rodičia však uvádzajú, že pomenovanie diagnózy im veľmi pomohlo, lebo pochopili vlastné dieťa, jeho správanie a tým pádom aj postoj, ktorý majú voči nemu zaujať. Rodičia by mali byť svojmu dieťaťu oporou. Práve oni môžu byť tí ľudia, čo ho podržia, čo mu pomôžu naučiť sa fungovať v živote. Aj preto je potrebné, aby boli v úzkom spojení s odborníkmi, s učiteľmi, aby si sami naštudovali potrebné informácie. Tiež je dobré, ak vyhľadajú rodičov ďalších deti s Aspergerovým syndrómom a vymenia si skúsenosti. Určite je povzbudzujúce, keď viete, že v tom nie ste sami. V súčasnosti už existujú rôzne konferencie na túto tému a rodičia sa podporujú aj na sociálnych sieťach, napríklad na Facebooku.
Aspergerov syndróm nemusia rodičia vnímať len ako negatívum. Často sa spomína aj pri úspešných podnikateľoch, hlavne pri technologických firmách, ale aj v iných oblastiach. Nie je teda pre dieťa len hendikepom v pravom slova zmysle. Ich posadnutosť jednou témou ich môže predurčiť, že v nejakej oblasti mimoriadne uspejú.
