V školských kluboch detí, v táboroch, na kurzoch alebo v škole v prírode hier nikdy nie je dosť. Deti hry milujú a rady spoznávajú nové. Dnes sa pozrieme na tie, ktoré sa môžete hrať v miestnosti.
Keď vonku prší alebo mrzne a vy so svojimi žiakmi musíte zostať dnu, určite máte chuť sa s nimi zahrať nejaké hry. Ponúkame vám niekoľko hier, ktoré môžete využiť so staršími i mladšími žiakmi.
Hra Všetko letí
Deti sedia okolo stola a ukazováky obidvoch rúk majú položené na stole. Jeden žiak hovorí: „Letí, letí, všetko letí, čo má krídla, čo má perie, sova letí.“ Deti do rytmu klepú prstami na stôl. Keď počujú posledné slovo, zdvihnú obidve ruky, ak ide o vtáka, v opačnom prípade nechajú prsty na stole. Kto sa pomýli, dostáva zlý bod. Najlepší hráč za odmenu môže hovoriť, čo letí alebo neletí.
Hra Číselná slepá baba
Očíslovaní hráči sedia v kruhu. V strede kruhu je nakreslená značka. Jeden hráč so zaviazanými očami stojí vo vnútri kruhu. Povie dve čísla, ale nehovorí svoje číslo. Úlohou hráčov s tými číslami je vymeniť si miesta. Každý sa pritom musí dotknúť značky v strede kruhu. Ak je niektorý z nich chytený (stačí sa dotknúť), stáva sa slepou babou on.
Hra O slepého kohúta
Jednému hráčovi - kohútovi - zaviažeme oči šatkou, ostatní sa postavia okolo neho. Potom vedú kohúta po miestnosti a gazda sa ho pýta: „Kde ťa vediem?“ „Do kúta.“ „ Čo tam vidíš?“ „ Kohúta.“ „Akého?“ „Jarabého.“ „Chyť si ho, ak môžeš.“ Slepý potom hľadá ostatných. Prvý nájdený ho vystrieda.
Hra Stolička
Pripravte si stoličku pre každé dieťa a urobte z nich kruh. Postavte sa do stredu kruhu a poproste ostatných, aby si sadli na svoju stoličku. Vysvetlite, že cieľom hry je sadnúť si na stoličku. To sa dá dosiahnuť povedaním výroku, ktorý platí pre väčšinu detí. Takže napríklad poviete: „Každý, kto má hnedé oči, nech zmení miesto.“ Pre koho výrok platí, musí sa postaviť a zmeniť miesto. Dieťa, ktoré si nenašlo stoličku, pokračuje zase výrokom, ktorý platí pre väčšinu detí. Deti by sa nemali strkať a vytláčať sa zo stoličky. Po tom ako dieťa vstane zo stoličky, nesmie si sadnúť spať na tú istú stoličku a ani na tú vedľajšiu. Je dôležité, aby učiteľ na začiatku povedal dobrý príklad, po ktorom sa väčšina hráčov musí postaviť a zmeniť svoje miesto, ako napríklad: „Každý kto nosí papuče, nech zmení miesto.“
Hra Kde som ?
V miestnosti sa rozptýlia deti so zaviazanými očami a medzi nimi je jeden vidiaci. Ten zaujme výhodné miesto a zvolá: ,,Kde som?“ Zostane stáť na mieste a ostatní sa ho snažia nájsť. Iný spôsob spočíva v tom, že slepí sa musia po jeho zvolaní najpv otočiť dookola a potom ho ísť hľadať.
Hra Kto zapískal?
Deti sedia v polkruhu. Ten, kto háda, sa postaví pred nich chrbtom. Vedúci hry určí, kto zapíska. Ten, kto háda, sa obráti a podľa hvizdu má uhádnuť, kto zapískal. Ak uhádne, vymenia si úlohy, ak nie, háda ďalej. Túto hru možno hrať aj v kruhu. Hráči si podávajú píšťalku a usilujú sa nenápadne zapískať.
Hra Stroje
Rozdeľte deti do skupín po 3 alebo 4. Povedzte názov stroja. Napríklad: práčka, umývačka riadu, rádio, chladnička, auto, lietadlo, loď, kopírka, počítač, telefón, kosačka… Celá skupina má 30 sekúnd na to, aby spoločne svojimi telami vytvorila daný stroj. Aby to bolo zaujímavejšie, môžete skupinu požiadať, aby pridala aj zvukové efekty. Pre pokročilejšiu verziu hry povedzte deťom, že nesmú rozprávať ani diskutovať. Na to, aby spolu „zostrojili“ stroj za 30 sekúnd, môžu používať len neverbálnu komunikáciu.
Hra Papuča
Hráči sedia v kruhu na zemi tesne vedľa seba. Zo skrčených nôh tak vznikne tunel, do ktorého je len veľmi zle vidieť, ale takmer všade sa doň dá siahnuť. V tuneli koluje papuča. Jeden hráč je v strede. Jeho snahou je papuču zachytiť a z tunela vytiahnuť. Ak sa mu to podarí, ide papuču chytať ten, spod koho ju vytiahol. Ostatní hráči mu to však sťažujú. Tvária sa, že v tuneli niečo podávajú aj keď tam nič nie je. A ak sa niekto odváži, môže papuču z tunela vytiahnuť a dotknúť sa hráča, ktorý chytá papuču. Potom ju rýchlo posiela ďalej.
Hra Dotkni sa a povedz
Táto hra je dokonalá na vybudovanie zmyslového povedomia a najmä na vytvorenie dôvery medzi deťmi. Rozdeľte deti do dvojíc. Požiadajte dvojice, aby sa dohodli, kto bude A a kto B. Dieťa A má vždy zatvorené oči. Dieťa B ho opatrne vedie po miestnosti, nechá ho končekmi prstov sa dotknúť 5 rôznych objektov a potom ho odvedie počiatočnú pozíciu. Dieťa A otvorí oči a snaží sa uhádnuť, čoho sa dotýkalo. Potom si A a B roly vymenia. Učiteľ musí dávať na každú dvojicu pozor a byť pripravený ich zastaviť, aby si nikto neublížil. Deti by sa mali cítiť v bezpečí a mali by mať možnosť rozhodnúť sa, kedy chcú otvoriť oči. Táto hra má budovať dôveru a nie strach a úzkosť. Po hre môže nasledovať diskusia, čo človek potrebuje, aby mohol niekomu dôverovať.
Hra Farby
Jeden hráč povie akúkoľvek farbu a na niekoho ukáže. Ten musí povedať akýkoľvek predmet, pre ktorý je daná farba typická, ale musí tiež povedať inú farbu a zadať úlohu ďalšiemu hráčovi. Kto dlho rozmýšľa, vypadáva z hry alebo stráca bod.
Hra Nájdite čiapku
Dve skupiny vyšlú svojho zástupcu za dvere. Učiteľ niekde položí čiapku a potom zavolá zástupcov skupín naspäť. Obidvaja majú zaviazané oči šatkou a pustia sa do hľadania. Kto skôr čiapku nájde a dá si ju na hlavu, získa jeden bod pre svoju skupinu. Ostatní členovia skupiny môžu svojich zástupcov viesť, ale nesmú hovoriť slová, ale môžu si dohodnúť vopred signál. Napríklad spievanie slabík la-la. Keď je bližšie pri čiapke, zvýšia hlas, keď sa vzďaluje hlas klesá.
Hra Zakázané písmeno
V tejto hre musia účastníci dávať pozor, aby sa nepreriekli. Nie je to však až také ľahké. Učiteľ vyhlási jedno písmeno za zakázané. Potom sa postupne obracia na žiakov a dáva im jednoduché otázky. Napríklad: "Koľko máš rokov? Kde bývaš? Ako sa cítiš?" Hráči musia okamžite odpovedať, ale v odpovedi nemôže byť zakázané písmeno. Kto nezareaguje dostatočne rýchlo alebo použije zakázané písmeno, vystrieda učiteľa.
Hra Hádaj zvuky
Deťom sa zaviažu oči. Učiteľ potom v absolútnom tichu vytvorí 10 rôznych zvukových podnetov. Napríklad cinknutie mincí, lusknutie prstami, škripot pera, strúhanie ceruzky, škrtnutie zápalky, trhanie listu papiera a podobne. Po odznení týchto zvukov si dajú žiaci dole šatky z očí a snažia sa na papier napísať čo najviac zvukov, ktoré si zapamätali.
Hra Čítanie slov odzadu
Pripravte si asi 50 rôznych slov a napíšte ich na papier odzadu. V triede ich čítajte pomaly jedno za druhým. Nikto si nesmie nič zapisovať. Kto prvý vykríkne správne slovo, získa toľko bodov, koľko písmen má slovo. Kto však vykríkne zlé slovo, tomu sa strhne toľko bodov, z koľkých sa toto slovo skladá.
Hra Uzol
Vytvoríme si dve skupiny po 10 – 15 hráčov. Všetci v skupine sa pochytajú za ruky a vytvoria kruh. Priblížia sa k sebe čo najbližšie, zavrú oči a predpažia pravú ruku. Chytia sa niekoho ruky (každá ruka môže držať len jednu ruku), potom spravia to isté s ľavou rukou. Úlohou hry je rozmotať sa tak, aby nám vznikol normálny kruh. Hráči nesmú počas hry pustiť spoluhráča.
Hra Tanec s úlohami
Žiaci stoja v kruhu, tancujú na hudbu a podávajú si klobúk s úlohami. Napríklad:
- Zaspievajte nejakú pesničku.
- Napodobnite mačku.
- Zarecituj básničku.
- Vymenuj ohybné slovné druhy.
Hudba prestane hrať a žiakovi, ktorému ostane krabička v ruke, musí splniť úlohu, ktorú si z klobúka vyberie. Splní úlohu a hra pokračuje ďalej.
Hra Rómeo a Júlia
Z kolektívu vyberieme jednu žiačku a žiaka. Žiakovi zaviažeme oči šatkou, aby nevidel. Žiačke zviažeme špagátom nohy. Postavíme ich na opačné konce miestnosti. Ich úlohou je, že Rómeo sa musí pýtať: „Kde si Júlia?“ Júlia odpovedá: „Tu som Rómeo“. Podľa tohto zvuku sa snaží Rómeo čo najrýchlejšie nájsť a chytiť svoju Júliu, ktorá však pred ním uniká.
Hra Reklama
Úlohou žiakov je vymyslieť a vytvoriť reklamu na vlastné sily, zručnosti a schopnosti. Môžu si zvoliť inzerát do novín, plagát, heslo, brožúru, televízny alebo rozhlasový šot alebo čokoľvek iné. Môžu použiť čokoľvek a poprosiť o spoluprácu kohokoľvek, pokiaľ s tým ten druhý bude súhlasiť. Všetko sa ukončí spoločným predstavením svojich reklám.
Hra Papier na chrbte
Žiaci si na chrbát pripnú tvrdý papier formátu A4 (zapínacím špendlíkom) a v ruke majú pero. Pri vhodnej hudbe sa všetci neorganizovane pohybujú po miestnosti a majú za úlohu každému na chrbát napísať, čo si o ňom myslia, čo by mu chcel povedať, ale nemá na to odvahu, ale vie, že by mu to pomohlo. Ale pozor, každý píše len pozitívne veci a odkazy.
Zdroje:Edita Doležalová: Hry na dětské táboryHry na voľný časZapletal, M.: Velká encyklopedie herHoleyšovská, A.: Rok ve školní družine