Každý rodič chce pre svoje deti len to najlepšie. Niektoré výchovné postupy však nie sú najlepšie a narobia viac škody ako úžitku. Čo robiť, aby rodičia nenarušovali celkovú pohodu dieťaťa, jeho detstvo a zdravie?
Spôsobov, ako vychovávať dieťa je mnoho a nedá sa jednoznačne povedať, ktorý je ten správny. Základnou zásadou každého rodiča by však mala byť láska a akceptácia, no nie všetci rodičia si túto skutočnosť uvedomujú a neraz sa správajú úplne naopak, čo má na dieťa toxický vplyv.
Akí sú to toxickí rodičia? Vo všeobecnosti sú to ľudia, ktorých negatívne správanie emocionálne poškodzuje obraz dieťaťa, ktorý o sebe nadobúda. Môžu sa prejavovať rozličným spôsobom.
1 | Posmievajú sa vlastným deťom
Žartovanie na adresu detí a poukazovanie na ich neúspechy či nedostatky negatívne ovplyvňuje ich sebadôveru a sebaúctu. Keď si rodičia robia z detí nemiestne žarty a bavia sa na ich účet, často si neuvedomujú, ako ich tým môžu zraniť. Neraz stačí jedna nevhodná poznámka na to, aby sa u adolescentov rozvinuli poruchy príjmu potravy či iné sebadeštruktívne správanie. Nikdy sa neposmievajte svojim deťom pre ich správanie a postoje.
2 | Nevedia zabezpečiť pocit bezpečia
Základom je vytvoriť dieťaťu bezpečné a podporujúce prostredie. Niektorí rodičia si myslia, že pre ich potomka bude najlepšie, keď si odmalička zvykne na to, že svet je temné a zložité miesto. Sú až príliš tvrdí, lebo si myslia, že dieťa tak získa samostatnosť, no zabúdajú na to, že ho ochudobňujú o vytvorenie si blízkych vzťahov a získanie nádeje, ktorú bude v živote potrebovať. Všetci ľudia potrebujú mať pocit emocionálneho bezpečia a emocionálnej intimity. A to bez ohľadu na to, čo robia alebo hovoria. Vďaka emocionálnej intimite a bezpečiu chceme skúšať nové veci a môžeme sa o sebe viac dozvedieť. Každý z nás potrebuje lásku a pocit, že je bezvýhradne prijímaný taký, aký je. Inak nedokážeme rásť a meniť sa k lepšiemu. Výchova k samostatnosti je dobrá vec, no nemala by pri nej chýbať láska a pocit, že dieťa sa má na koho obrátiť, a to aj vtedy, keď veci nezvláda. Rodičia by sa mali chladnému prístupu vyhýbať.
3 | Sú veľmi kritickí
Niektorí rodičia to so svojou netrpezlivosťou preháňajú. V snahe posunúť svojho potomka čím skôr dopredu, sú kritickí. Riešia všetko, čo dieťa urobí a často prehliadajú snahu a ochotu, ktoré predchádzali pádom. Zvýšená negativita znižuje motiváciu detí a sebadôveru potrebnú na to, aby chceli vyskúšať niečo nové. Všetci predsa robíme chyby, no dôležité je nevzdať sa a skúšať veci dovtedy, kým sa úspech dostaví.
4 | Obviňujú
Sú rodičia, ktorí svojim deťom vyčítajú, že sa k nim nevhodne správajú. Na druhej strane, ak rodičia so svojimi deťmi zle zaobchádzali, nemôžu byť ani veľmi prekvapení. Deti za to ani nemôžu, hoci rodičia tvrdia niečo iné. Deti kopírujú správanie svojich rodičov. Výčitkami a obviňovaním môže rodič dieťaťu vážne ublížiť. Ak dieťa uverí tomu, že je zlé a zle sa k svojim rodičom správa, dostaví sa uňho pocit bezcennosti.
5 | Nedovolia deťom vyjadriť svoje pocity a názory
Človek musí o emóciách a túžbach rozprávať a nie dusiť ich v sebe a potláčať. Otvorená komunikácia s druhými pomáha predchádzať rôznym duševným chorobám. Obmedzovanie emócií a myšlienok poškodzuje celkové zdravie detí a ich duševnú rovnováhu a sebadôveru. Vyjadrovanie emócií pomôže deťom naučiť sa byť ľudskými, starostlivými, empatickými, milujúcimi a budú vedieť lepšie ovládať svoje negatívne pocity. Potláčané emócie vedú k osamelosti, úzkostlivosti a depresii. Naučte svoje deti jasne a zreteľne vyjadrovať pocity. Ak im to dospelí neumožnia a budú ich viesť k tomu, aby potláčali svoje emócie, riskujú, že ich potomkovia nebudú schopní vytvárať hlboké a blízke vzťahy. Správny rodič by mal svoje dieťa viesť k tomu, aby o svojich pocitoch hovorilo a nebálo sa ich prejaviť.
Ďalšou chybou pri výchove je, keď rodičia neberú do úvahy názor svojho dieťaťa. Samozrejme, že sú múdrejší a lepšie vedia vyhodnotiť situáciu, no aj tí najmenší majú právo vyjadriť svoj názor, keď ide o rozhodnutia týkajúce sa celej rodiny. Na druhej strane, chybu robia aj tí rodičia, ktorí všetko podriaďujú svojim potomkom a neprimerane ich rozmaznávajú.
6 | Prostredníctvom detí si plnia svoje sny
Mnohí rodičia si chcú cez svoje deti splniť svoje vlastné sny. Je to jedna z najhorších chýb, ktorá sa môže pri výchove urobiť. Nútiť niekoho, aby robil to, čo vy uznáte za vhodné, namiesto toho, aby si vybral vlastnú cestu, nie je správne. Mali by pochopiť, že jediný, kto im môže splniť ich sny a plány, sú oni sami. A okrem toho, každý človek je jedinečný a má právo na vlastné rozhodnutia a vlastnú cestu za šťastím. Deti majú svoj vlastný život, priania i myšlienky. Rodič by mal dieťa podporovať v tom, aby šlo za svojím snom a dosiahlo svoj cieľ.
7 | Kupujú si deti hmotnými darčekmi
Rodič by sa nikdy nemal snažiť získať si lásku a rešpekt svojich detí drahými darmi a peniazmi. Pozornosť svojich detí by mal získať svojím záujmom o ne. Spoločne strávený čas a lásku, ktorú od rodičov deti dostanú, im nedokážu vynahradiť žiadne hmotné darčeky. Napriek tomu si mnohí ľudia svoje deti takto kupujú. Chcú sa tým ospravedlniť za to, že si na ne nevedia alebo nechcú nájsť čas, no zabúdajú na to, že ich osobu pri výchove nenahradia ani hračky, ani peniaze, ani technika.
8 | Trestajú tichom
Ak dieťa trestáte tým, že sa s ním nerozprávate, nebude schopné riešiť problémy a rozvíjať si komunikačné zručnosti. Deti sa potrebujú naučiť riešiť problémy, aby mohli v živote správne fungovať. Bez týchto zručností budú zažívať množstvo zložitých situácií.
9 | Nedokážu rešpektovať hranice
Ak deti chcú, aby ich rodičia rešpektovali, malo by to platiť aj naopak. Vzájomnú dohodu a stanovené hranice by mali rešpektovať rodičia aj deti. Rodičia by mali zároveň deťom dopriať aj trochu súkromia a nezávislosti. Napríklad pred vstupom do izby tínedžera by mal rodič zaklopať.
10 | Vzbudzujú strach a hrôzu
Určitá miera disciplíny vo výchove byť musí, no deti by sa rodičov nemali báť. Ak deti vyrastajú v prostredí plnom strachu, neustálych obvinení a trestov, začnú sa svojich rodičov báť a budú sa im vzďaľovať. Deti by mali byť schopné požiadať rodiča o radu či viesť s ním rozhovor.
11 | Nedovolia sa dieťaťu osamostatniť
Ak rodič bráni v nezávislosti a osamostatnení sa, vlastne nedovolí dieťaťu vyrásť. Títo rodičia chcú mať nad deťmi neustálu kontrolu, a to aj vtedy, keď sú už dospelé.
12 | Chcú, aby im dieťa bolo neustále vďačné a postupne všetko vracalo
Toxický rodič je presvedčený, že keď vychová dieťa, musí mu ono všetko vrátiť späť. Domnieva sa, že dieťa je jeho dlžníkom, a preto si nárokuje na jeho čas. Zabúda na to, že ono má svoj vlastný život. Vynútený vzťah nemá žiadny význam a pre nikoho nie je prínosom.
Najlepší prístup je taký, keď sú rodičia pre dieťa oporou a nechajú ich, nech sa poučia z vlastných chýb. Posunie ich to vpred, vyrastú z nich nezávislí ľudia so skvelými schopnosťami a pozitívnym prístupom k životu.
