Takmer žiadny dlhodobý vzťah sa nezaobíde bez konfliktu. Často si rodičia dávajú otázku, či je vhodné hádať sa pred deťmi a ako hádky vlastne vnímajú. Psychológovia sa často zamýšľajú aj nad touto otázkou.
„Na atmosféru nepokoja reaguje dieťa od šiestich mesiacov,“ upozorňuje psychologička Veronika Büchler. „Neskôr deti trpia, pretože konfliktom nerozumejú, nevedia, čo v takejto situácii majú robiť, a tak ich to poškodzuje. Dieťa sa potom inštiktívne prikláňa k tomu rodičovi, ktorý je slabší," dodáva. Keď je v rodine konflikt skrytý, dieťa cíti, že rodičia sú nešťastní, ono samotné môže mať sklon k depresii, k znižovaniu sebahodnoty a nemá v sebe dostatok radosti a ľahkosti. Často v živote nebýva úspešné. Celkove môžeme povedať, že keď sú deti svedkami hádok, sú z toho nešťastné, pretože sa cítia slabé a zmätené. Nevedia v podstate, ako majú správne reagovať. Keď má dieťa už neskôr v dospelosti vytvoriť nejaký vzťah, bojí sa ho rozvíjať, pretože si spomenie na traumy z detstva a ak sa vzťah rúti do nejakého konfliktu, radšej ho hneď ukončí, lebo v ňom človek nie je schopný pokračovať. Tiež sa stáva, že keď sa takýmto ľuďom narodia vlastné deti, začnú uplatňovať také formy správania, ktoré videli u rodičov v detstve a často ani nevedia, prečo to robia.
Majte hádky pod kontrolou
Hádať sa pred deťmi do určitej rozumnej miery je niekedy možné, a to hlavne z toho dôvodu, aby videli, ako sa správne problém rieši, pretože podobné problémy vo vzťahoch môžu mať v škole. Konštruktívne hádky, v priebehu ktorých si rodičia naďalej prejavujú náklonnosť a počas ktorých majú snahu konflikt riešiť, pomáhajú deťom byť empatickejšími a sociálne zručnejšími. Pre deti sú nebezpečné tie hádky, ktoré sú preplnené nenávisťou, ba dokonca násilím. Keď dieťa vidí v rodine silné formy násilia a nenávisti, môže ich podobne ako rodičia uplatňovať vo vzťahu k rovesníkom v škole. Ako sa teda hádať konštruktívne?
1 | Spochybňujte činy a nie charakter
Ak je napríklad manželka nespokojná s tým, že manžel jej nepomohol s kúpaním detí, tak mu povie presne, čo ju trápi a nehovorí mu hneď, že je lenivý alebo sklerotický. Urážaním a útočením na city dávate deťom zlý príklad.
2 | Dbajte na tón hlasu
Vo chvíľach hnevu máme tendenciu zvyšovať hlas. Ak sa ale zvýšeným hlasom snažíme získať si rešpekt od druhých ľudí, nie je to najlepšia možná cesta. Radšej znížte intenzitu hlasu a dajte priestor na vyjadrenie aj druhej strane. Nie je však dobre zostať ani úplne ticho a tváriť sa pri tom sarkasticky a takto vyjadrovať svoju nespokojnosť.
3 | Ak začína byť hádka veľmi prudká, radšej si dajte prestávku
Ak cítite, že vaše emócie čoskoro vybuchnú, povedzte partnerovi, že potrebujete byť chvíľku osamote. Je to lepšie riešenie, ako by ste v hádke pokračovali v inej miestnosti bez prítomnosti detí. Tým by ste deťom len ukázali, že je v poriadku sa hádať agresívne, ak ste sami v súkromí. Je dobré, aby deti radšej videli, že človek sa niekedy musí osamote upokojiť.
4 | Udobrujte sa pred deťmi
Ak boli deti svedkami hádky, je potrebné, aby videli, ako sa udobríte a ak je to možné aj ako si odpustíte. Je vhodné, keď pochopia obidva názory rodičov, vašu tendenciu problémy riešiť a tiež snahu o ďalšiu vašu spoluprácu. Ak je to potrebné, ospravedlňte sa aj deťom za to, že ste nezvládli situáciu a správali ste sa nevhodne. Deti veľmi citlivo vnímajú nebezpečenstvo, a preto ich veľmi zaujíma, či daný konflikt rodičov od seba nevzďaľuje. Dieťa zaujíma výsledok a hlavne to, či sa rodičia majú naďalej radi. Ak dieťa vidí, že sa rodičia občas pohádajú, ale potom je všetko v poriadku, tak pochopia, že hádka nie je nič katastrofálne a život ide ďalej.
Ako prebieha terapia s rodičmi, ktorí nemajú vyriešené chronické konflikty?
Veronika Büchler uvádza, že terapia pozostáva väčšinou z nasledujúcich krokov:
- Rodičia najprv povedia každý sám za seba, čo je jeho základným problémom v manželstve. Toto je veľmi dôležité, lebo ľudia často ani nevedia, prečo sú vo vzťahu nešťastní a čo od partnera potrebujú.
- V ďalšej fáze pomáha terapeut manželom v tom, že ich učí aktívne počúvať jeden druhého.
- V rámci dialógov sa manželia učia vzájomnému rešpektu, pochopeniu, pokore a odpusteniu.
- Dôležité je tiež to, aby si partneri uvedomili, že do manželstva si priniesli i vzorce správania z detstva, ktoré by sa mali snažiť pochopiť a následne aj pracovať s nimi.
