7 vecí, ktoré by ste nemali robiť pred vašimi deťmi

Rodičia i širšia rodina od narodenia formujú identitu dieťaťa, t.j. vytvárajú jeho sebaobraz, čiže vedomie seba samého.
Rodičia i širšia rodina od narodenia formujú identitu dieťaťa, t.j. vytvárajú jeho sebaobraz, čiže vedomie seba samého. / Foto: Bigstock

Aby ste boli dobrým rodičom, musíte zabezpečiť, aby sa vaše deti cítili prijímané a milované a tiež ich musíte učiť, čo je správne a čo nie.

 

Najdôležitejším reálnym vzorom, ktorý ovplyvňuje naše správanie, je rodina. Rodičia i širšia rodina od narodenia formujú identitu dieťaťa, t.j. vytvárajú jeho sebaobraz, čiže vedomie seba samého. Rodičia fungujú ako modely, ktoré je možné napodobňovať, resp. sa s nimi identifikovať. Dieťa si takto osvojuje mnoho pozitívnych i negatívnych vlastností a vzorcov správania pre rolu muža, ženy, matky, otca, dospelého pracujúceho, suseda, priateľa a podobne. V tomto zmysle je pre dieťa rodina mikrosvetom, v ktorom sa učí, najmä imitáciou a identifikáciou, ako fungovať, ako riešiť najrôznejšie situácie. Súčasťou osvojovania si rolí je aj osvojovanie si noriem, vzorcov a hodnôt. A práve preto je dobré si neustále uvedomovať, akých dospelých chcete zo svojich detí vychovať a podľa toho sa zbaviť takých foriem správania, ktoré nechcete, aby vaše deti videli a tým pádom vás ani nenapodobňovali. Na čo si teda dávať najväčší pozor a ako sa stať pre dieťa čo najlepším rodičom?

 

1| Neklamte

Rodičia deťom občas klamú. Je to jednoduchšie, než strácať čas  na dlhé vysvetľovania, ktoré zrejme aj tak nepochopia. Deti tak však nevedomky učíme klamať tiež. Deti sa od rodičov naučia klamať veľmi rýchlo a považujú to za samozrejmú súčasť života. Vyhýbajte sa preto klamstvám, a to aj vtedy, keď musíte deťom oznámiť vážne alebo nepríjemné veci. To sa týka aj rozvodu. Či má dieťa o vašom rozhodnutí vedieť okamžite alebo je vhodnejšie hovoriť mu pravdu po etapách, sa jednoznačne povedať nedá. Isté však je, že aj malé dieťa vníma, že vzťah medzi jeho otcom a mamou už nie je taký ideálny ako kedysi. Niekedy sa začne dieťa pýtať aj samo. Neklamte mu a odpovedajte na všetky otázky. Odbíjanie dieťaťa a tvrdenie, že je ešte malé, v tejto situácii nie je vhodné.

2| Neignorujte deti

Deti majú neustále množstvo otázok. Niektorí rodičia sú z nich niekedy aj poriadne unavení. Ak však na otázky detí dlhšiu dobu odpovedajú stroho alebo neodpovedajú vôbec, deti si začnú hľadať iných ľudí, ktorým sa začnú zdôverovať. A tak radšej deti aktívne počúvajte a snažte sa im čo najlepšie odpovedať. Pri aktívnom počúvaní nemlčí ani rodič, ani dieťa. Rodič prejavuje záujem a dáva to najavo tým, že potvrdzuje pocity a myšlienky dieťaťa a pomáha mu, aby problém premyslelo. Rodič je ten, ktorý situáciu sleduje, súcití s dieťaťom, komunikuje s ním na danú tému a v prípade potreby ukáže možné cesty k vyriešeniu problému. Je dôležité, aby komunikácia s vašimi deťmi bola obojstranná. Nemali by ste iba presadzovať dodržiavanie pravidiel, ale aj načúvať, keď majú problém. Mali by ste byť schopní prejaviť záujem o vaše deti a stať sa súčasťou ich života. Ak vám vaše dieťa povie, že vám chce niečo povedať, berte to vážne.

 

3| Nekritizujte partnera/partnerku

Keď ohovárate alebo kritizujete  partnera/partnerku pred deťmi, tak znižujete jej/jeho autoritu. Ak počujú niečo negatívne o jednom z rodičov, začnú pochybovať o jeho dôležitosti. Tiež hrozí, že keď vyrastú, budú mať tenedenciu takto sa správať aj k svojim partnerom. V prítomnosti detí by mala komunikácia prebiehať pokojne a s úctou.

 

4| Nekričte

Keď zavádzate alebo uplatňujete svoje pravidlá, mali by ste zostať čo najviac pokojní a rozumní. Chcete predsa, aby vás vaše deti brali vážne a nie, aby sa vás báli. Ak cítite, že čoskoro zvýšite hlas, urobte si prestávku, zhlboka sa nadýchnite alebo upozornite svoje deti, že už začínate byť nahnevaní. Všetci bývame nahnevaní a strácame kontrolu. Ak poviete alebo urobíte niečo, čo následne ľutujete, mali by ste sa svojim deťom ospravedlniť a povedať im, že ste urobili chybu. Ak sa budete tváriť, že sa nič nestalo, vaše deti vás budú aj v tomto napodobňovať.

 

5| Neohovárajte a neurážajte iných ľudí

Deti veľmi pozorne vnímajú svojich rodičov. Pamätajú si takmer každé slovo alebo gesto. Môžu vás začať napodobňovať vtedy, keď to budete najmenej čakať. Malé deti dokážu v škole povedať priamo do očí spolužiakovi to, čo ste vy povedali o jeho rodičoch. A môže vzniknúť obrovský problém. Sarkastickí a povýšeneckí rodičia majú často aj takéto deti. A s takouto povahou sa potom veľmi ťažko hľadajú dobrí kamaráti. Vždy je lepšie byť milým a príjemným človekom, ktorý ku každému pristupuje s rešpektom ako večne kritizujúcim, ktorý vidí vo svete viac zla ako dobra. Všetko sa totiž môže odraziť v správaní vašich detí.

 

6| Vyhýbajte sa nejednotnej výchove

Ak máte manžela/manželku, je dôležité, aby vás vaše deti vnímali ako zohranú jednotku – ako dvoch ľudí, ktorí hovoria „áno“ a „nie“ na rovnaké veci. Ak si deti myslia, že ich mama vždy povie „áno“ a otec zasa vždy „nie“, budú si myslieť, že jeden z rodičov je „lepší“ alebo ľahšie manipulovateľný ako ten druhý. Mali by vás brať ako jednotku, potom sa nedostanete do ťažkostí, keď sa s partnerom nezhodnete na spôsobe výchovy svojich detí. To ale neznamená, že musíte so svojím partnerom súhlasiť na sto percent vždy a vo všetkom, čo sa týka vašich detí. Znamená to ale, že by ste mali pri riešení problémov vo výchove spolupracovať a nie stáť oproti sebe. Nemali by ste sa s partnerom pred deťmi hádať. Inak sa naučia hádať medzi sebou presne tak, ako to robíte vy. Ukážte im, že aj keď ľudia spolu nesúhlasia, môžu si svoje názory pokojne vydiskutovať.

 

7| Nevymýšľajte si pravidlá správania na poslednú chvíľu

S partnerom (partnerkou) by ste mali mať vopred premyslené jasné pravidlá správania. Najhoršie je, keď sa priamo pred dieťaťom začnete rozprávať o tom, ako dieťa v prípade potreby potrestáte. Ono veľmi ľahko vycíti vašu neistotu a vždy ju zneužije. Je dôležité nastaviť pravidlá, ktoré vášmu dieťaťu pomôžu rozvíjať sa. Nestanovte ich tak prísne, aby sa bálo, že nech urobí čokoľvek, bude to zle. V ideálnom prípade by vás malo vaše dieťa viac ľúbiť, než sa báť vašich pravidiel. Stanovte svoje pravidlá jasne. Deťom by mali byť jasné následky ich správania. Ak im uložíte trest, buďte si istí, že rozumejú dôvodu aj vlastnému previneniu. Ak neviete jasne formulovať jeho dôvod a chybu dieťaťa, nebude mať trest taký výchovný efekt, aký by ste chceli. Uistite sa, že ste nielen stanovili primerané pravidlá, ale ich aj primerane uplatňujete. Vyhnite sa príliš drsným či neprimerane prísnym trestom za malé priestupky. 

Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi, Rodina
Zdieľať na facebooku