Výchova je súčasťou lásky k dieťaťu. Ak svoje dieťa milujete, určite chcete, aby sa z neho stal emocionálne zdravý dospelý človek. Výchova k disciplíne je súčasťou procesu, ako to dosiahnuť.
Jedna z najťažších úloh pri výchove dieťaťa spočíva v budovaní disciplíny. Rodičia chcú mať, samozrejme, dobrý vzťah s dieťaťom, no vyžadovanie disciplíny v očiach detí často robí z rodičov zlých ľudí. A práve kvôli tomuto mnohí rodičia nie sú dôslední pri výchove.
Okrem toho, že deti potrebujú poznať určité pravidlá a mať nastolené hranice, rodičia musia myslieť hlavne na to, aby pravidlá správania vedeli prispôsobiť veku dieťaťa. Treba mať tiež na pamäti, že každé dieťa je jedinečné a jedno dieťa nemusí reagovať na výchovu rovnako ako druhé. Je vhodné, aby ste si vytvorili individuálny prístup ku každému dieťaťu. Deti si musia od malička vytvárať predstavu o tom, čo je zlé a čo dobré. Takto sa učia rešpektovať autoritu. Ak sa ako deti nenaučia rešpektovať rodičov, nebudú rešpektovať neskôr ani učiteľov či šéfa v práci. A to potom človeku prináša do života reálne, neraz aj existenčné, problémy.
Budovanie rešpektu začína výchovou doma
Kľúč k správnej výchove bez narušenia dôvery a vzťahu spočíva v tom, že budete pružne reagovať na každé dieťa individuálnym spôsobom a neustále mu budete prejavovať lásku.
Existujú 4 hlavné spôsoby výchovy a prístupy rodiča k dieťaťu:
1. Autoritársky
2. Zanedbávajúci
3. Zhovievavý
4. Autoritatívny
Pri využívaní autoritatívneho prístupu sa dieťa učí zdravo rešpektovať autority a uvedomuje si, čo je disciplína a pravidlá, ktorými sa riadime. Existujú nasledovné autoritatívne metódy, ktoré rodičia pri autoritatívnom štýle výchovy využívajú:
- Autoritatívni rodičia zvyčajne doprajú svojim deťom viac nezávislosti, a to väčšinou vedie k vyššiemu vodcovskému potenciálu v dospelosti. Viac sa rozvíjajú aj sociálne zručnosti, sebakontrola a sebestačnosť. Tieto vlastnosti z detí v dospelosti robia ideálnych zamestnancov, vodcov a tiež životných partnerov.
- Pri využívaní autoritatívnych rodičovských metód sa deti učia rešpektovať autority. Učia sa tiež chápať, čo je morálne a čo nie, čo im pozitívnym smerom nasmeruje život aj v dospelosti.
Ostatné metódy (autoritársky, zanedbávajúci, zhovievavý) neovplyvňujú pozitívnym smerom dieťa z dlhodobého hľadiska. To znamená, že nemajú dlhodobý efekt a neovplyvňujú pozitívne správanie dieťaťa pri dovŕšení dospelosti. Hlavným cieľom by malo byť vychovať deti tak, aby boli jeden deň plne pripravené opustiť hniezdo a vyraziť do sveta. Z toho hľadiska sa ako najlepšie javí autoritatívne rodičovstvo, pretože stanovuje pravidlá a hranice, ktoré sú spravodlivé voči dieťaťu a jeho veku. Je to aj disciplína, ktorá pomáha dieťaťu pochopiť vhodné prejavy správania a dôsledky nesprávneho správania.
Ako naučiť dieťa disciplíne?
To, či používate primerané a efektívne metódy určuje, či si deti vybudujú silný zmysel pre morálku a rešpekt k autoritám. Ak chcete naučiť deti disciplíne, môžete uplatňovať nasledujúce pravidlá:
- Jednotlivé pravidlá a ich dôvod zavedenia poriadne deťom vysvetlite.
- Pomáhajte deťom, ak majú z niečoho strach alebo cítia nepokoj.
- Rešpektujte názor svojho dieťaťa, a to aj vtedy, keď sa líši od vášho názoru.
- Podporujte dieťa v tom, aby rozprávalo o svojich pocitoch.
- Následky porušenia pravidiel povedzte dieťaťu ešte predtým, než pravidlá poruší.
- Vždy sa rozprávajte s dieťaťom po tom, ako porušilo pravidlá. Je dôležité, aby vedelo, čo sa vlastne stalo. Rozhovor zo strany rodiča by mal byť empatický.
- Buďte dôslední pri trestoch. To znamená, že napr. mobil dieťaťu zoberte vždy, keď porušilo nejaké pravidlo. Najhoršie je, keď za nejaký skutok dieťa raz potrestáte a inokedy nie.
- Často diskutujte so svojimi deťmi o následkoch dobrého a zlého správania. Len takto dieťa pochopí podstatu disciplíny. Napríklad ak dieťa vybehne na ulicu po svoju loptu, následne je odvedené domov, aby mu rodičia jasne vysvetlili, prečo nemôže chodiť na ulicu. Jazdia tam autá a tie by im mohli veľmi ublížiť, pokiaľ si nebude dávať pozor.
- Následky vedenia k disciplíne nezahŕňajú kruté tresty, zahanbenie, krik, urážlivé slová či neprejavovanie lásky!
- Trestajte skutok a nie dieťa. Dieťa musí pochopiť, že je stále milované, ale rodičom sa nepáči skutok, ktorý urobilo. Napríklad po určitom čase rodič objíme svoje dieťa a uistí ho, že napriek všetkému ho miluje.
- Rodičia povzbudzujú svoje dieťa v tom, aby bolo v rámci určených hraníc samostatné.
Metódy, ktoré rodičia používajú pri budovaní disciplíny, by sa mali prispôsobovať veku dieťaťa. Čo platilo na dieťa, keď malo dva roky, nemusí platiť keď bude mať sedem rokov. Rodič musí neustále sledovať, kedy už formy pôsobenia a rodičovské prístupy nie sú efektívne a kedy ich už potrebuje zmeniť. Toto je veľmi dôležité pochopiť, ak chcete, aby vaše pôsobenie bolo naozaj účinné.
Disciplína u bábätiek
Vo všeobecnosti bábätká nepotrebujú disciplínu, nakoľko ešte len spoznávajú svet a nemajú predstavu o dobrom a zlom správaní. To však neznamená, že bábätká nerobia veci, ktoré majú následky. Napríklad nechcete, aby sa vaše deväťmesačné bábätko priplazilo k zásuvke a dávalo do nej prst. V tomto období je ešte potrebné vytvoriť také prostredie, aby bábätko vedelo objavovať svet bezpečne.
Najlepšie je zmeniť pozornosť bábätka
Ak bábätko láka niečo, čo nie je bezpečné, dajte mu niečo, čo je bezpečné a čoho sa môže dotýkať a s čím sa môže hrať bez problémov. Ak nedokáže odolať niečomu, čoho sa dotýkať nemôže, napríklad ťahať mačku za srsť, je potrebné ju zobrať z dosahu bábätka. Deväťmesačné bábätko totiž ešte presne nerozumie, čo od neho chcete.
Existujú aj ďalšie rady, ktoré vám pomôžu usmerňovať správanie bábätiek:
- Disciplína začína dôverou. Dieťa, ktoré dôveruje svojim rodičom, ktorí mu dávajú najesť a ktorí mu prejavujú lásku, bude veriť, ak mu povedia, že sa niečoho nesmie dotknúť.
- Kľúčom k úspechu pri výchove bábätiek je to, že potrebujú cítiť lásku, komfort a odvádzanie pozornosti (nie trestanie), nakoľko ešte len objavujú samy seba a svet.
- Ak chcete zmeniť správanie bábätka, rozptýľte jeho pozornosť alebo ju presmerujte.
- Nájdite kreatívne spôsoby, ako zmeniť pozornosť dieťaťa alebo ho zapojte do iných aktivít, aby prestalo plakať alebo ak nechcete, aby robilo niečo, čo je pre neho nebezpečné.
- Netrestajte ho za to, že dieťa chytilo do rúk ovládač od televízie alebo televíziu niekoľkokrát zaplo a vyplo. Radšej vymeňte ovládač za hračku a ukážte mu, že hračka je oveľa zaujímavejšia ako nudný ovládač od televízie.
Disciplína a batoľa
Presmerovanie pozornosti je užitočné ešte aj pri batoľatách. Keď má dieťa 1-2 roky, musíte sa často rozhodovať, ktoré správanie už nie je vhodné a vyžaduje si následky. Ešte aj v tomto období batoľa urobí niečo, čo môže byť len presmerované ako pri malých bábätkách.
Niekedy stačia slovné upozornenia, ale ak verbálna náprava zlyhá, musíte zasiahnuť. Niekedy batoľatá skúšajú, koľko si toho môžu dovoliť bez toho, aby prišli následky.
Stanovte si presné limity, aby ste boli schopní určiť, kedy správanie prekročilo hranicu a verbálne upozornenie už nie je postačujúce. V takomto prípade môžete využiť napríklad tieto metódy: prestávka, zobranie hračky alebo zákaz určitých vecí. Záchvaty hnevu a podráždenie je u batoliat normálne. Na zvládnutie týchto situácií potrebujete veľkú dávku trpezlivosti, pokojnú myseľ a schopnosť zvládať vlastné emócie.
Ako sa vyhnúť záchvatom hnevu?
Snažte sa predovšetkým vyhnúť veciam, ktoré môžu tieto záchvaty vyvolávať. Pokiaľ ste na verejnosti, snažte sa nájsť pokojnejšie miesto, kde je menej ľudí. Môžete použiť aj nasledujúce metódy:
Prestávka a čas v tichu
Záchvaty hnevu najlepšie pomáha vyriešiť čas, počas ktorého sa dieťa ocitne v tichu, napríklad na stoličke. Dĺžka prestávky sa väčšinou odvíja od veku dieťaťa. Všeobecná dĺžka času pre prestávku by mala byť rovná veku vášho dieťaťa. Napríklad trojročné dieťa potrebuje prestávku 3 minúty. Záchvaty hnevu vyžadujú určitý čas navyše, aby sa dieťa vedelo poriadne upokojiť. Základom je zachovať pokoj. Musíte byť pre dieťa oporou, nepodľahnite tiež hnevu. Stačí, že sa hnevá dieťa. Musíte vedieť, že máte situáciu pod kontrolou. Zachovajte pokoj a buďte veľmi dôrazní. Môžete povedať: „Neostávame tu. Môžeme sa vrátiť, keď sa upokojíš. Teraz však odchádzame.“ Pokiaľ dieťa odchádza zo stoličky určenej na prestávku, rodič by mal svoje dieťa odprevadiť naspäť. Dieťa musí čakať, pokiaľ neskončí čas určený na prestávku. Možno bude odchádzať zo stoličky aj viackrát, no musíte vydržať odprevádzať svoje dieťa na miesto znovu a znovu, pretože práve tak sa naučí, že sa nevzdáte a že od neho vyžadujete, aby to vydržalo až do konca. Skôr či neskôr si uvedomí, že je jednoduchšie ísť na stoličku a vydržať prestávku. Môže to síce trvať desiatky pokusov, no naučí sa to. Ak bude mať dieťa kvôli tej istej veci ďalší záchvat hnevu, je potrebné využiť čas v tichu a odniesť dieťa do tichého prostredia, napríklad do jeho izby a počkať, kým sa znova upokojí. Niektoré deti toto zvládajú dobre, pokiaľ môžu sedieť s mamou či otcom. Potrebujú tam svojho rodiča ako uistenie sa, že sú aj napriek trestu milované.
Zoberte dieťaťu hračky
Túto metódu môžete použiť vtedy, ak vaše dieťa ublížilo hračkou inému dieťaťu alebo vtedy, keď sa dve deti bijú o jednu hračku. Dbajte na to, aby ste vedeli rozoznať, čo je klasické správanie batoľaťa a čo je už porušenie pravidiel a nepočúvanie rodiča.
Disciplína u detí v predškolskom veku
Prestávka je užitočná aj pre deti v tomto veku. Predškolský vek je čas, kedy začínate vidieť, čo funguje na jedno dieťa, no na druhé nie. Pokiaľ má vaše dieťa veľmi rado hasičské auto, ktoré musí brať absolútne všade, môžete si byť istí, že pri porušení pravidiel bude zobratie tejto hračky efektívne, ak ho chcete naučiť, že spravilo niečo zlé. Dĺžka času bez tejto hračky by mala závisieť od závažnosti porušenia pravidla.
Určite však nechcete, aby sa vaše dieťa cítilo porazene, takže sa mu nevyhrážajte, že mu hračku vyhodíte, pretože to je neprimerané a príliš kruté. Naopak, stanovte čas, počas ktorého sa nemôže s touto hračkou hrať.
Komplexné vysvetlenie a diskusia o správaní
Počas tejto fázy je potrebné, aby bol rodič dôsledný pri vysvetľovaní nevhodného správania a jeho následkov. Potrebujete, aby vaše deti pochopili, prečo im beriete ich obľúbené hračky alebo prečo im dávate prestávku. Určite tiež chcete, aby si začali uvedomovať, čo je zlé a čo je dobré. Keď pochopia, že dávať svojim súrodencom prezývky či udierať ich, spôsobuje fyzickú alebo emocionálnu bolesť, začne sa u nich formovať empatia a začnú sa cítiť zle za to, čo urobili. Vaším cieľom nie je zmeniť len správanie, ale hlavne vybudovať v nich citlivosť, empatiu a motiváciu konať dobro. Veď každý rodič túži po tom, aby jeho dieťa dobre vychádzalo s ostatnými a aby dodržiavalo pravidlá. To dosiahnete vtedy, ak budú chápať dôvody dodržiavania pravidiel a následky. Správna disciplína sa dotýka nielen činov, ale hlavne srdca.
Disciplína u školákov
Keď deti dosiahnu školský vek, čas prestávok už nie je vhodné používať. Napriek tomu sa ešte vyskytnú situácie, keď môžete využiť čas v tichu v izbe. Účinnejšie sú však nasledujúce metódy:
Branie elektroniky
Školský vek je obdobím, kedy je elektronika pre dieťa veľmi podstatná. Či už je to tablet, mobil alebo televízia, školáci sú stále viac závislí na týchto zariadeniach a sú na ne veľmi citliví. Je pre nich veľkým trestom, keď aj na krátko stratia možnosť hrať sa na týchto zariadeniach.
Obmedzenie práv
Toto je taktiež efektívna metóda, ak rodičia chápu túžby svojho dieťaťa. Napríklad, ak sa vaše dieťa rado chodí bicyklovať so svojimi kamarátmi, v prípade, že porušilo určité dohody a pravidlá, môžete mu to zakázať. V prípade potreby môžete dieťaťu obmedziť aj mimoškolské stretnutia s kamarátmi na určitú dobu.
Pokiaľ dieťa vyvolávalo na poslednej oslave kamarátových narodenín nezhody medzi priateľmi, vhodným trestom môže byť aj zákaz účasti na najbližších kamarátových narodeninách. Nezabúdajme ale na to, aby trest bol primeraný. Keď dieťa verí, že jeho trest bol neprimeraný, bude rozhorčené a bude ho vnímať s odporom. Učte tiež dieťa ospravedlniť sa, ak je to potrebné.
Skúste sa porozprávať s vašimi deťmi o trestoch. Nech vám povedia, čo si myslia že je efektívny, účinný trest a za aké priestupky by si trest zaslúžili. Podobné otvorené rozhovory vám pomôžu rozvinúť metódy spravodlivej disciplíny. Uistite sa, či dieťa rozumie, prečo musí niesť následky a pokúste sa využívať tresty múdro.
Aj pri budovaní disciplíny buďte flexibilným rodičom
Tresty, ktoré sú efektívne dnes, nemusia byť efektívne zajtra. Čo platí na dieťa tento týždeň, nemusí už budúci. Veľa sa s deťmi rozprávajte o dodržiavaní disciplíny, o pravidlách a tiež o trestoch. Čím lepšie dieťa pochopí proces vytvárania pravidiel a dôsledky ich nedodržiavania, tým lepšie sa vám podarí ich vytvoriť.
A hlavne, nezabúdajte prejavovať vašu lásku deťom aj počas trestov. Vždy myslite na to, že dieťa trestáte sa zlý skutok. Dieťa nie je zlé. Zlý je len skutok, ktorý urobilo. Keď toto dieťa pochopí, bude mať pocit, že ho bezpodmienečne milujete.
