Napäté ovzdušie v rodine často spôsobuje aj detská nerozhodnosť, ktorá sa prejavuje odkladaním plnenia úloh, nedôslednosťou, nezodpovednosťou, pomalosťou vo výbere z určitých možností. Mnohí rodičia sú z týchto postojov detí veľmi sklamaní, lebo sú presvedčení, že deti si takto samy maria svoje sny a plány. Odborníci tvrdia, že nerozhodnosť konať je spôsobená určitými problémami. A preto najdôležitejšou úlohou je zistiť, s akými problémami dieťa vlastne bojuje. Je to chaos a neistá budúcnosť? Alebo nedostatočná schopnosť vytýčiť si ciele, nezrelosť, neschopnosť určenia hierarchie vecí, ktoré treba robiť? Či je to strach, úzkosť a obava pred istým rizikom? Vyskytnúť sa môžu aj ďalšie dôvody: jednotvárne úlohy, nechuť, zábudlivosť, nuda, námaha. Nerozhodnosť je spoľahlivá brzda na ceste k šťastiu i úspechu. Spoľahlivo paralyzuje každý pozitívny vývoj. Paralyzuje vôľu i sebavedomie. Nerozhodnosť je cesta, ktorá vedie v lepšom a šťastnejšom prípade k priemernosti. V horšom prípade k pozícii outsidera. Mnoho ľudí rozmýšľa nad svojím životom a uvedomuje si potrebu zmeny. Zmena znamená odvahu k činom.
Deti neznášajú vetu: „Choď a urob to!“ Vtedy dieťa cíti ešte väčší odpor k povinnosti. Sprevádza ho pri tom nepokoj, frustrácia a nevrlosť. Majú pocit, že sú sústavne terčom kritiky, vyhrážok a výsmechu. Toto často spôsobuje odpútanie od rodičov. Niektorí rodičia sa snažia situáciu nerozhodného dieťaťa riešiť tak, že urobia určité veci za neho. Podľa všetkého takéto dieťa sa aj v budúcnosti bude spoliehať, že v prípade problémov zázračne zasiahnu rodičia a zachránia ho. A tak táto cesta tiež k ničomu dobrému nevedie.
Ako teda pristupovať k deťom, ktoré majú sklony všetko dokladať na neskôr?
1. Pomáhajte deťom pri tvorbe programu práce
Chce to veľa trpezlivosti, ale pomáha hlavne diskusia o dôležitosti niektorých úloh a tiež o tom, čo sa stane, keď úlohy nebudú splnené. Pokúste sa spoločne napísať na papier poradie a dôležitosť jednotlivých povinností. Je dobré, keď má dieťa papier s úlohami a termínmi, dokedy majú byť splnené sústavne pred očami.
2. Povzbudzujte deti pri prekonávaní prekážok a problémov
Najviac deťom pomôžete tak, že s ním problém pokojne rozoberiete. Poviete im, že dôsledky sa musia naučiť znášať samy, ale ste tu vždy pre nich ako dobrý radca, ktorý ich povzbudí a neodsúdi.
3. Stanovenie reálnych cieľov
Nerozhodnému dieťaťu treba pomáhať pri stanovovaní reálnych, konkrétnych a dosiahnuteľných cieľov. Ono samo niekedy nevie presne určiť, koľko by toho mohlo urobiť.
4. Nezabúdajte na odmeny
Keď dieťa systematicky pracuje na dosahovaní cieľov, treba ho okrem povzbudzovania občas odmeniť maličkosťou. To im pomáha uvedomovať si, že sa blížia k cieľu a kráčajú správnym smerom.
5. Vždy treba vysvetliť dôvod rodičovského hnevu
Nie je dobré o deťoch vyjadrovať sa posmešne, hnevať sa a nevysvetliť príčiny. Vždy treba vysvetliť dôvod hnevu, porozprávať sa o probléme bez zbytočných trestov a krutosti. Deťom treba povedať, že ich máme radi také, aké sú, vyzdvihovať pozitívne stránky ich charakteru, ale nepáči sa nám konkrétny zlý skutok, ktorý urobili.
Syndróm chronickej nerozhodnosti sa síce ešte nedostal do psychologických príručiek ani sa nerieši na diskusných fórach, ale v reálnom živote to začína byť čoraz väčší problém. Kto sa nedokáže rozhodnúť, je na najlepšej ceste k tomu, aby sa dopracoval k syndrómu FOMO. Fear of missing out je čosi ako večný strach z toho, že o niečo prídeme. Nerozhodnosť je tiež veľký nepriateľ úspechu. A tak ak chceme naše deti dostatočne vyzbrojiť do života, nesmieme zabúdať ani na výchovu k rozhodnosti.
Odporúčaná literatúra:
Antonio Mazzi: Ako pokaziť dieťa desiatimi ťahmi
Rob Parsons: Desať tipov pre rodinu
Sal Severe: Čo robiť, aby sa vaše deti vhodne správali
Raul Posse, Julian Melgosa: Umenie výchovy
Mohlo by vás zaujímať:
