Všetkým ľuďom sa v noci snívajú sny. A deťom sa sníva ešte viac. Nie každý sen je pre dieťa príjemný. Aktivity uvedené v tomto článku pomáhajú deťom pracovať so svojimi snami.
Uvedené aktivity sa väčšinou nedajú využiť priamo na vyučovaní, lebo na takýto luxus nemáme čas, ale možno niekedy budete mať čas na triednickej hodine, v školskom klube detí, na krúžku, v škole prírody či na lyžiarskom kurze. Niektoré aktivity sa dajú využiť aj na slohu. Aktivity môžu deťom pomôcť spriateliť sa so svojimi snami, lepšie si sny zapamätať a získať cit pre symbolickú reč snov. Deti sa môžu naučiť sny dokončiť, prípadne desivé sny zakončiť pozitívnym záverom. Niekedy mnohých ľudí v snoch napadnú nové riešenia pre svoje problémy alebo sa objaví to, čo prehliadame. Sny patria k intímnym stránkam života, a tak by ste sa touto problematikou mali zaoberať vtedy, keď sa žiaci navzájom dobre poznajú, tvoria dobrý kolektív a aj s učiteľom majú dobré vzťahy.
Sen významnej osobnosti
Učiteľ(ka) povie: „Chcel by som, aby ste vymysleli sen významnej osobnosti. Rozmýšľajte chvíľku, kto vás zaujal. Umelec? Športovec? Môže to byť človek, ktorý ešte žije, ale aj ten, ktorý je už mŕtvy. Môže to byť aj postava z knihy alebo z filmu. Zamyslite sa chvíľku nad touto osobou. O čom, by ste vy, ako táto osoba, snívali? Napíšte tento sen, ako by ste tou osobou boli vy, teda v prvej osobe. Môžete pre sen vymyslieť nadpis.
Žiaci môžu písať približne 30 minút. Potom môžu svoj text prečítať. Učiteľ(ka)sa môže žiakov spýtať:
- Ako sa ti páčil experiment?
- Čo bolo pre teba ľahké a čo ťažké?
- Čo by si chcel(a) ešte o sne povedať?
Vymyslime si vlastný sen
Táto aktivita vychádza v ústrety tým žiakom, ktorí si nedokážu zapamätať sen. Môžete sa rozhodnúť, či napíšete naozajstný alebo vymyslený sen. Učiteľ(ka) môže žiakom povedať: „Chcel(a) by som, aby ste si vymysleli sen, ktorý sa vám možno kedysi prisnil. Zamyslite sa nad tý , kedy to asi bolo? V akom období života ste sa nachádzali? Môže to byť sen bežný, ale aj desivý.“
Svoj text čítajú len tí žiaci, ktorí čítať chcú. V tomto prípade nie je dôležité čítanie pred triedou, ale napísanie sna, a to hlavne vtedy, ak išlo o desivý sen. Opísanie sna môže dieťaťu pomôcť sa s ním vyrovnať.
Sen – dva závery
Túto aktivitu môžete robiť so staršími žiakmi. Umožňuje im navzájom spolupracovať a zároveň je prípravou na tvorivý prístup k vlastným snom. Učiteľ(ka) môže povedať: „Poznáte to? Zobudíte sa a viete presne, čo sa vám snívalo. Sen však nemal ten správny záver. Niečo ostalo nedopovedané. V takýchto prípadoch je dobré dokončiť v bdelom stave sen tak, ako by ste si to želali. Môžete si to neskôr vyskúšať. Napíšte si začiatok ľubovoľného sna, na ktorý si viete spomenúť. Keď vám nič nenapadá, vymyslite si začiatok sna, ktorý by ste chceli snívať. Máte na to 10 minút.“
Keď si žiaci napíšu začiatok sna, odovzdajú zápis spolužiakovi v lavici. Ten dopíše sen spolužiaka podľa vlastných predstáv. Potom sa nahlas čítajú dokončené príehy o snoch. Žiaci porovnávajú to, čo napísal žiak a aj jeho spolužiak.
Môj vlastný sen
Pred touto aktivitou učiteľ(ka) povie žiakom, aby si v priebehu týždňa hneď ráno zapisovali sny. Takto si precvičujú proces zapamätávania snov. Najlepšie je povedať si už večer pred spaním, že si chceme zapamätať sen. Pomáha, keď si ku posteli dáme zošit a pero. Takto si sen môžeme zapísať hneď po prebudení. Po týždni učiteľ(ka) povie žiakom, aby si zo zapísaných snov vybrali ten, ktorý ich najviac zaujal. Potom ho opíšu do zošita. Môžu ho napísať aj vo forme príbehu v 1. osobe a ak chcete aj v 3. osobe. Môžu si obidva príbehy porovnať. Takto učiteľ môže precvičiť ON a JA rozprávanie. Dobrovoľníci prečítajú svoje texty.
Dokončime sen
Niekedy, keď sa ráno zobudíme, máme dojem, že to, čo sa nám snívalo, nemá správny záver a my sa cítime nespokojní alebo smutní. V takomto prípade sa môžeme pokúsiť pracovať so snom nasledovne. Učiteľ(ka) hovorí:
„Pohodlne si sadnite a zavrite oči...Utvorte v sebe prádzny priestor... Nedovoľte do prádzdneho priestoru preniknúť zbytočným myšlienkam, strachom...Pravidelne dýchajte a pomocou dychu zväčšujte svoj prádzny priestor. Spomeňte si na sen, ktorý nemal ten najlepší záver a ktorý by ste chceli zmeniť. Spomeňte si na podrobnosti, postavy, prostredie... Premiestnite sa teraz vy do sna. Zamerajte sa na nepríjemnú situáciu, ktorú ste zažili v sne. Snažte sa ju predstaviť si ináč. Utvorte iné vety alebo si predstavujte iné činnosti a nie tie, ktoré nechcete, aby v sne boli. Pozorujte, čo sa stane. Ak necháte veciam voľný priebeh, sen ožije. Nechajte sen rozvíjať dovtedy, kým vám je to príjemné. Sen by mal prirodzene dospieť do záveru. Môžete snívať dovtedy, kým si sami nepoviete STOP. Dobre si všetko zapamätajte a vráťte sa pomaly zo svojej fantázie nazad. Otvorte oči a poobzerajte sa okolo seba.
Potom žiaci utvoria dvojice a rozprávajú si svoje sny. Ak je dobrá atmosféra, niektorí žiaci môžu o svojej práci so snom porozprávať pred celým kolektívom.V závere môže učiteľ položiť ešte tieto otázky:
- Čo urobíte so svojím ukončeným snom?
- Čo ste sa naučili zo snov spolužiakov?
- Ako sa teraz cítite?
- Chcete ešte niečo povedať?
Nakreslime si sen
Žiaci môžu nakresliť obyčajný alebo desivý sen, ktorý si pamätajú. Učiteľ im povie, aby nakreslili tie časti sna, ktoré ich najviac zaujali alebo ktorým by chceli lepšie rozumieť. Potom môžu podľa obrázka rozprávať o svojich snoch. Táto aktivita je vhodná pre mladších žiakov.
Zmeňme zlý sen
Zlé sny sú väčšinou tie, ktoré naše vedomie ešte nepochopilo. Našou povrchnou reakciou na takýto sen je údiv, strach, nevôľa. Ak zlý sen lepšie pochopíme a jeho posolstvo zmysluplne spojíme s naším životom, zmení sa strach na upokojenie. Učiteľ(ka) povie žiakom: „Viete si spomenúť na zlé sny? Takéto sny sa často objavujú v okamihu, keď sa nachádzame na dôležitých miestach našich spomienok. Naše podvedomie často vie už veci, ktoré rozumom ešte nevieme pochopiť. Zlý sen nás má vyburcovať a priviesť k tomu, aby sme veci pochopili.“
Potom učiteľ povie žiakom, aby si zapísali svoj sen. Neskôr im povie, že môžu pracovať dvojakým spôsobom.
- Žiaci sen privedú do bodu, kedy bol prerušený, lebo sa zobudili. Sen majú rozvinúť tak, aby sa v ňom stalo to, čoho sa najviac obávajú. Tento krok pomáha odhaliť niečo nové alebo dôležité. Dôležité je, aby učiteľ žiakov upozornil aj na to, že reč snov je symbolická. Končiar, z ktorého sa v sne zrútili, nemusí varovať pred túrou. Niekedy stačí, keď si žiak uvedomí, že nemusí byť vždy vo všetkom najlepší.
- Druhá možnosť spočíva v tom, že žiak bude pokračovať v sne, ale bude sa správať ináč. Ak napríklad žiaka niekto prenasleduje, nemusí pred ním utekať, ale zastať a porozprávať sa s ním.
O svojej práci so snom sa potom žiaci porozprávajú vo dvojiciach.
ZDROJ: Sabine Alexová-Klaus Vopel: Nechaj ma, chcem sa učiť sám (3. časť)
