Články: Pre študentov
O projekte

 

Metódy a stratégie diferencovaného vyučovania

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Metódy a stratégie diferencovaného vyučovania napomáhajú žiakom rásť. / Foto: Bigstock

V súčasnej škole je potrebné hľadať také cesty, ktoré dokážu žiakom intenzívne pomôcť v procese učenia. Jednu z ciest predstavuje aj diferencované vyučovanie, pri ktorom sa berie do úvahy jedinečnosť žiakov.


Pri diferenciácii vyučovania sú možnosti  ukryté v decentralizácii obsahu, diferenciácii vyučovacích metód, organizačných foriem a optimalizácii tempa učenia podľa úrovne schopností žiakov. Medzi tradičné metódy diferencovaného vyučovania patrí metóda dvojitého výkladu, metóda predĺženého výkladu, práca s oddeleniami, spájanie skupín do paralelných tried alebo úplná individualizácia vyučovania. Existujú však aj ďalšie menej známe stratégie, aktivizujúce metódy a inovatívne postupy, ktoré sa môžu využívať pri diferencovanej práci v triede. Sú to napríklad tieto:

 

1| Akceleračné programy

Táto stratégia je založená na modifikácii vzdelávajúcich postupov. Umožňuje rýchlejší postup v jednom alebo viacerých predmetoch pre nadaných žiakov. Je to proces, pri ktorom nadaný žiak robí rýchlejšie pokroky ako na štandardnom vyučovaní. Tento postup nadaným žiakom poskytuje viac možností, aby sa vyhli nepružnosti. Väčšinou dochádza k zefektívneniu času, ktorý žiak trávi osvojovaním si regulárneho obsahu tak, aby ušetrený čas mohol venovať aktivitám podľa vlastného záujmu.

 

2 | Obohacujúce programy

To sú postupy, pri ktorých sa rozširujúcim a prehlbujúcim spôsobom preberá základné učivo. Ide o detailnejší a hlbší záber jednak v rámci predpísaného učiva, ale aj nepredpísaného, ktoré učiteľ zaraďuje do vyučovania podľa zájmov detí.

 

3 | Metóda rovesníckeho učenia

Táto metóda vychádza z predpokladu, že každý žiak má istú oblasť, v ktorej vyniká, v ktorej má širšie vedomosti, zručnosti, schopnosti, v ktorej je expert. Učiteľ takto dáva príležitosť žiakovi, aby učil rovesníkov a zároveň za toto učenie preberal zodpovednosť. Pod rovesníckym učením rozumieme len istú pomoc, pri ktorej žiak nenahrádza učiteľa. Sila rovesníckeho učenia sa dá využiť hlavne na podporu motivácie v učení i samotného učenia sa ostatných žiakov. Keď si učiteľ so žiakmi stanoví základné pravidlá, rovesnícky prístup môže byť často efektívnejší ako učiteľov, pretože žiaci využívajú podobné postupy myslenia a disponujú podobnými komunikačnými zručnosťami, čo im môže uľahčiť pochopenie istej témy, problému alebo javu.

 

4 | Metóda voľby diferencovaných úloh

Žiaci majú možnosť vybrať si z ponuky diferencovaných úloh podľa zložitosti a stupňa náročnosti. Úlohy môžu byť veľmi náročné, menej náročné a nenáročné. Kritériom zložitosti je spravidla počet operácií, ktorý je pre vyriešenie úlohy potrebných zvládnuť. Podmienkou by mala byť kvalitná motivácia žiakov pre výber stále náročnejších úloh.

 

5 | Metóda zaangažovaného učenia sa

Toto učenie spočíva vo vytváraní malých skupín, v ktorých žiaci pracujú spolu, ale každý má svoju rolu. Spoluprácou maximalizujú svoje vlastné učenie sa a zároveň aj učenie sa ostatných členov skupiny, pretože tu existuje určitá pozitívna závislosť, ktorá spočíva v tom, že dosiahnutie stanovených cieľov jednotlivcov je možné len vtedy, ak ich dosiahli aj ostatní členovia. Žiaci tak spolu nesúťažia, ale kooperujú a každý z nich má príležitsoť byť úspešným. Výhodou tohto učenia je pomerne vysoká motivácia, rozvíjanie sociálnych a komunikačných zručností.

 

6 | Tvorba diskusných zošitov

Pri tejto metóde učiteľ komunikuje so žiakmi cez písanie, vedie s každým žiakom dialóg na témy, ktoré sú predmetom učenia. Žiak takto prezentuje úroveň svojho myslenia, svojich poznatkov, názorov, skúseností a podobne. V diskusných zošitoch sa môžu prezentovať obrázky, postrehy, viesť rozhovory. Výhodou tejto metódy je okrem iného aj rozvíjanie jazykovej kompetencie a literárnej gramotnosti. Interaktívne písanie sa môže uskutočňovať aj pomocou komunikačných technológií.

 

7 | Multipodnetné metódy

Toto učenie je založené na úlohách, ktoré napĺňajú potreby pestrosti a vyzývavosti podnetov. Je to konfrontovanie učiva z viacerých uhľov pohľadu a cez rôznosť aktivít. Je potrebné využitie netradičných postupov, nové atypické zadávanie úloh, lebo niektoré deti nemajú opakovanie už známych vecí rady. Môžu sa napríklad využívať: rébusy, hádanky, prešmyčky, hlavolamy, dramatizácia, didaktické hry... Túto metódu je vhodné používať najmä pri fixáxii učiva.

 

8 | Metódy na rozvoj samostatnosti

Samostatná práca umožňuje maximálnu aktiváciu žiaka vo všetkých fázach vyučovacieho procesu. Je rešpektované vlastné pracovné tempo, spôsob riešenia, žiak má pocit využitia vlastného potenciálu. Najčastejšie sa používa samostatná práca žiaka s knihou, samostatné riešenie projektov, experimenty, riešenie problémových úloh a podobne.

 

9 | Metódy rozvíjajúce tvorivosť

Aj tvorivé metódy umožňujú žiakom pracovať vlastným tempom. V diferencovanom vyučovaní je dobré aplikovať tvorivé situácie.

 

Tvorivá situácia je charakteristická chýbaním údajov, vecí alebo prostriedkov, dezinformáciami, neusporiadanou štruktúrou, chaosom, sporom, kde je zároveň umožnená transformácia, zdokonalenie skutočnosti, nájdenie rovnováhy v systémoch človeka a prostredia. Základným princípom tvorivých úloh je náhrada konvergentných úloh divergentnými. Vyznačujú sa neznámosťou, prekvapivosťou, nejasnosťou, neurčitosťou a sú založené  na hľadaní, experimentovaní, objavovaní a bádaní.

 


ZDROJ: Erich Petlák a kolektív: Kapitoly zo súčasnej didaktiky
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.