Články: Pre študentov
O projekte

 

Do akej miery zasahovať do výchovy partnerových detí v novej rodine?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Pri výchove partnerových detí sa nesnažte veci uponáhľať. Radšej veľa pozorujte a konajte viac-menej na istotu. / Foto: Bigstock

Ako nevkročiť do novej rodiny zlou nohou? Hoci môžete mať aj tie najlepšie úmysly, nemusíte uvažovať správne. Ako sa zapájať do výchovy partnerových detí?


Vo chvíli, keď rodič zostane sám a biologického otca či matku  deti vidia menej, automaticky vo svojom okolí hľadajú iného muža alebo ženu, ktorí by im vyplnili tento priestor. Môže to by tréneri, učitelia, susedia, ktokoľvek kto dáva vzor a odtlačok toho, ako to v príslušnej komunite funguje. Ak do vzťahu vstupuje nový partner alebo partnerka, ich pôsobenie na deti je výrazné. „Deti potrebujú pohľad obidvoch pohlaví. Takže nový partner/partnerka by mali vo výchove zanechať stopu. Ale je veľmi dôležité, aby bol vo vzťahu čas na aklimatizáciu a zistenie, ako procesy v rodine fungujú,“ radí psychoterapeut Lucian Kantor.

 

Postupujte pomocou malých krokov

Univerzálny návod na budovanie vzťahu s deťmi partnera/partnerky neexistuje. Je to veľmi individuálne, pretože v tejto situácii vystupujú viacerí ľudia. Musíte si uvedomiť, že každý má svoju povahu, skúsenosti, postoje, očakávania, výchovu. Situáciu môžu vedome či nevedome komplikovať aj ďalší príbuzní, starí rodičia detí, vaši rodičia, partnerovi súrodenci či priatelia. Preto postupujte citlivo, snažte sa brať situáciu s pokorou a s ohľadom na každého zo zúčastnených. Vhodné je dlhšiu dobu situáciu v rodine sledovať, pozorovať, vnímať atmosféru a zo začiatku sa do ničoho nezasahovať.


Tykať, vykať? Ako vás má dieťa oslovovať?

Neviete, ako máte k dieťaťu pristupovať? Ako vás má oslovovať, vykať či tykať? Skúste sa opýtať  samotných detí, ako si to predstavujú. Pýtajte sa priamo ich, či sú ochotné pristúpiť na kamarátsky vzťah, na spoločné výlety či dokonca spoločne strávené víkendy. Veľa závisí od ich veku a od situácie v rodine. Rátajte s tým, že deti budú brať ohľad aj na svoju mamu alebo otca, aby ich  nezraňovali. „ Keď je vzťah čerstvý, vždy je lepšie vystupovať z pozície kamaráta /kamarátky a nie hneď sa snažiť deti vychovávať. Až keď je vytvorený určitý vzťah, vtedy sa môžete začať pokúšať o výchovu. Až po vytvorení vzťahu dokážu nového človeka deti prijať,“ radí psychoterapeut. Tiež upozorňuje na to, že ak už chcete dieťa vychovávať, tak ho nepoučujte, ale snažte sa ho viesť k nejakému cieľu postupnými krokmi, inšpirujte ho a buďte dobrým vzorom.


Nerobte sami výchovné zásahy, vždy sa poraďte s biologickými rodičmi

Psychoterapeut upozorňuje tiež na to, že keď nie ste s deťmi geneticky prepojení, mnoho vecí nechápete, a preto sa najprv veľa vecí musíte naučiť chápať. Veľmi ťažko sa dá napríklad pochopiť, že dieťa reaguje určitým neadekvátnym spôsobom preto, že je v strese a nie je rozmaznané, ako si ľudia často myslia. Svoje výchovné kroky by ste mali najskôr konzultovať s biologickými rodičmi bez detí. Veľa sa pýtajte. A ak chcete do výchovy vnášať nejaké nové prvky, mal by s nimi súhlasiť aj biologický rodič. Určite však s ničím nezačínajte, ak si deti ešte na vás nezvykli. Vždy pristúpte na vážny partnerský rozhovor o tom, čo vás trápi.  Hovorte o svojich prioritách, vymedzte si práva a povinnosti v domácnosti, dohodnite sa aj o partnerovom a vašom výchovnom dosahu na deti, o vzájomných právomociach, o tom, čo sa smie a čo nie. Nikdy sa o výchovných problémoch s novým partnerom/partnerkou nerozprávajte pred deťmi. Keď deti zistia, že dochádza k nedorozumeniu kvôli nim, začnú tajne dúfať, že sa biologickí rodičia vrátia naspäť k sebe. Kvôli tejto predstave sa začnú i horšie správať. Niekedy začnú vyvíjať tlak na nového partnera/partnerku a snažia sa ho dostať z rodiny preč.

 

Napríklad:

Nepáči sa vám, že deti chodia spať večer o desiatej. Najprv sa o tom porozprávajte s biologickými rodičmi a poproste ich, aby oni urobili zmenu. Aj tak si budú myslieť, že pôvodcom zmeny ste vy. Ale takto sa lepšie s tým vyrovnajú. Ináč sa vám môže stať, že keď poviete, aby už išli spať, deti vám povedia, že vy nie ste ich rodič, a tak im nemôžete rozkazovať. Ak sa váš vzťah ukazuje ako zložitý, vzniká napätie alebo dokonca konflikty, radšej nevyvíjajte ďalšiu snahu a načas sa prestaňte s deťmi  stretávať.

Ak deti vášho partnera/ partnerky vám nie sú sympatické, prípadne vás nechcú prijať a ak si túto problematiku v sebe nevyjasníte, napríklad aj s pomocou psychológa, bude to mať za následok, že váš vzťah s partnerom/partnerkou  sa skôr či neskôr ocitne v kríze.


Hlavne na začiatku myslite aj na tieto veci:

  • Svoje rozhodnutie žiť s mužom (ženou) so záväzkami postavte na reálnych základoch.
  • S deťmi partnera/partnerky môžete dobre vychádzať, no radšej nemajte priveľké očakávania.
  • Nesnažte sa za každú cenu vychovávať, a to  ani vtedy, keď žijete spolu pod jednou strechou.
  • Nemeňte všetky ich doterajšie návyky len na základe svojich predstáv.
  • Rešpektujte stav vzťahu s exmanželkou/exmanželom.
  • Hovorte spolu o financovaní detí, o prioritách, právach a povinnostiach v domácnosti, o výchovnom dosahu na deti, o vzájomných právomociach, o tom, čo sa smie a čo nie.
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.