Články: Pre študentov
O projekte

 

Dozrievanie detí nie je ľahké ani pre rodičov. Ako ho prežívame?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Shutterstock
Vzťah detí a rodičov sa rokmi mení. Hoci sú stále spolu, aj ich vzťah sa vyvíja. / Foto: Shutterstock

Rodičia sú od narodenia s dieťaťom prepojení a sprevádzajú ho celé roky až do dospelosti. Ako sa ich vzájomný vzťah v jednotlivých etapách života mení?

 

Proces dozrievania neprežívajú len deti, ale aj ich rodičia. Sú so svojimi deťmi prepojení. Prežívajú ich úspechy, neúspechy, životné križovatky a všetky výrazné udalosti. Prostredníctvom udalostí v živote detí sa rodičia v spomienkach vracajú aj do svojho detstva. Spomínajú si na svoje roky v škole, prvé lásky, rozchody, svadbu, maturitu či promócie. Nech má dieťa akýkoľvek vek, rodičia vždy s ním prežívajú všetky jeho veľké i všedné okamihy.

O tom, ako dôležité zlomy v živote detí vplývajú na vzťahy rodičov a život rodičov, porozprávala v Českom rozhlase psychologička PhDr. Jitka Douchová. „Vzťah medzi dieťaťaťom a rodičmi sa sústavne vyvíja. Deti rodičov potrebujú stále, ale dôvody, prečo ich potrebujú, sa neustále menia v súvislosti s ich vekom. Mení sa aj miera vzájomnej dôvery. Toto si musia rodičia uvedomovať,“ upozorňuje Jitka Douchová.

Medzi najdôležitejšie míľniky v živote dieťaťa patria tieto:

 

Nastup dieťaťa do školy

Kým je dieťa ešte malé, rodičia majú nad ním moc. Môžu ho chrániť a usmerňovať podľa vlastných predstáv. Rodičia sú šťastní hlavne vtedy, keď všetko funguje podľa ich predstáv. Takto to však väčšinou funguje len do určitej doby. Neskôr sa dieťa môže začať vymykať rodičovským predstavám a kvôli tomu vzniká napätie. Nie každý rodič je schopný bez problémov akceptovať vlastnú cestu  dieťaťa.

Prvým takým míľnikom v živote dieťaťa je okamžik, keď rodičia svoje dieťa zverujú do iných rúk, a to je jedno, či sú to jasle, škôlka alebo škola. Rodič už nie je pri dieťati každú sekundu jeho života, musí sa zmieriť s tým, že do jeho života vstupujú iné osoby. Rodičia cítia neistotu, stres, často sklamanie. Deťom zase pribúdajú nové povinnosti a nové zážitky.

Nástup do školy predstavuje významný krok v živote každého dieťaťa. Vstupom do školy sa osamostatňuje, začínajú povinnosti, z dieťaťa sa stáva bytosť, ktorá zrazu niečo musí robiť.

 

Nepredvídateľná puberta

Dospievanie dieťaťa je náročné pre obidve strany. „Napríklad taká menštruácia. Ono sa to na prvý pohľad nezdá, ale i pre matku, i otca je to závažná chvíľa, pretože z ich dcéry sa stáva slečna, budúca žena. Toto všetko si musia v jednej chvíli uvedomiť,“ upozorňuje psychologička.

 

Prijímacie skúšky na strednú školu

Všetky skúšky predstavujú výkonové záležitosti a ak sú rodičia zameraní hlavne na výkon a známky, tak to s deťmi intenzívne prežívajú a majú aj obrovské očakávania od svojich detí. Problém často nastáva hlavne vtedy, keď deti nedokážu plniť všetky očakávania rodičov. Ak rodičia nedokážu prijať realitu a ich deti neplnia ich očakávania na sto percent, často v rodinách kvôli tomu dochádza aj k napätiu. Existujú aj prípady, že keď dieťa nekráča tým smerom, ako si to predstavovali rodičia, dochádza k napätiu a rodičia odmietajú byť ďalej oporou svojmu dieťaťu.

 

Prvé lásky detí

Na prvých láskach našich detí sa výrazne ukazuje miera vzájomej dôvery a medzigeneračnej blízkosti. Jitka Douchová odporúča rodičom, aby akceptovali lásku svojho dieťaťa aj v tom prípade, ak nie je vôbec v súlade s ich predstavami, pretože je to najcitlivejšia oblasť a ak rodičia viditeľne prejavujú odpor a nesúhlas, môže sa to ich dieťaťa veľmi dotknúť. Je úplne prirodzené, že rodičia v takejto chvíli cítia obavy z ich neúspechu, cítia neistotu a strach, že sa ich deti uberajú nesprávnou cestou. Je potrebné si však uvedomiť, že rodiča by si mali hlavne všímať, či sú ich deti šťastné. Vo všeobecnosti otcovia ťažšie znášajú, keď si ich dcéra nájde nevhodného partnera. Matky nevhodný výber synov znášajú prijateľnejšie. Ak rodičia kritizujú partnerov svojich detí, tak tým viac deti svojich partnerov obhajujú, pretože vlastne obhajujú aj samy seba.  Ony musia samy prísť na to, či ich partner je skutočne ten najideálnejší.

 

Svadba ako definitívne osamostatnenie

Svadba predstavuje najvýznamnejšiu zmenu nielen v živote detí, ale aj rodičov. Rodičia si začínajú uvedomovať, že sa už dostávajú na druhé miesto v živote dieťaťa. A nie každý rodič toto všetko zvláda. Hlavne matky synov to znášajú veľmi ťažko. Je to preto, lebo doteraz rozhodovali o všetkom, čo sa v živote ich syna odohrávalo a zrazu na scénu prichádza iná žena, ktorá bude so synom viac ako matka. Jitka Douchová upozornila tiež na to, že vo svojej psychologickej praxi sa veľmi často stretáva s problémom, že matka nechce opustiť svojho syna, nechce mu dať slobodu a sústavne sa stará do jeho života a tiež života nevesty. Psychologička však odporúča, že je potrebné svadbu syna prijať ako samozrejmú súčasť života. Potom môžu všetci žiť v pohode. V takejto situácii by si mali matky začať vedieť užívať novú slobodu a venovať sa niečomu novému. Pocit prázdna prežívajú hlavne rodičia, ktorí sú závislí na svojich deťoch. Rodičia by sa nemali sústreďovať len na svoje deti, mali by mať aj svojich priateľov, ciele a záujmy.

 

Nezávislosť dieťaťa nemusí byť pre rodičov na škodu

Keď sa dieťa osamostatňuje, tak rodičia majú hlavne pocit prázdnoty, myslia si, že niečo v živote strácajú. Niekedy si nedokážu predstaviť, že sa v ich živote začína nová etapa života. Neuvedomujú si, že im odpadnú určité povinnosti a starosti a že sa môžu venovať úplne novým veciam alebo tým, na ktoré doteraz nemali čas. Novú slobodu si dokážu užívať hlavne tí, ktorí majú kvalitný partnerský život. Tí, ktorí žili životom svojich detí a na svoj vlastný vzťah už pozabudli, musia hľadať novú cestu k sebe. „Každá životná zmena dieťaťa posúva manželov novým smerom. Buď k pocitu väčšej osobnej slobody, voľnosti, alebo k pocitu smútku a zbytočnosti. Je potrebné neustále hľadať čo najlepšie podmienky na prežívanie života a na pochopenie existujúcej situácie. Idálne je, keď rodičia dokážu skĺbiť posun v živote svojich detí so svojím vlastným posunom,“ konštatuje Jitka Douchová. Ďalej tiež odporúča rodičom, aby sa učili umeniu vyrovnanej lásky, ktorá prechádza od nesymetrického vzťahu  rodičovskej autority k dieťaťu, ktoré potrebuje byť usmerňované, k symetrickému vzťahu lásky dospelých ľudí, ktorí sa dokážu navzájom podporovať.

Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.