Deti dokážu byť k sebe navzájom i kruté. Ako reagovať, ak sa nášmu dieťaťu posmievajú iné deti kvôli vzhľadu? Psychologička Barbora Downes prezradila, čo deťom pomáha.
Deti vedia byť k sebe milé, ale dokážu sa správať i nepriateľsky. Niekedy sa vedia posmievať iným deťom napríklad aj kvôli vzhľadu. Môžu im prekážať okuliare iného dieťaťa alebo jeho hmotnosť. Ako môže v takýchto situáciách pomôcť rodič dieťaťu? Psychologička Barbora Downes ponúkla niekoľko riešení v diskusii rozhlasového programu Atrium.
Základom je sebaprijatie
Barbora Downes hovorí, že všetky naše vzťahy sa odvíjajú práve od vzťahu k sebe samému. Ak chceme mať kladný vzťah k ľuďom, musíme mať najskôr kladný vzťah k sebe. Mať rád seba. Mať rád sám seba nie je totožné so sebectvom. Dieťa je šťastné vtedy, keď prijme samo seba také, aké je.To neznamená, že sa uspokojí so svojimi chybami a prestane na sebe pracovať. Znamená to len toľko, že si svoje nedostatky uvedomuje a začne sa mať rado aj s nimi. Iba vtedy, keď prijímame sami seba, môžeme prijímať aj druhého človeka bez odsúdenia.
Ak odsúdiš druhého človeka, nemôžeš mu pomôcť.
Ak chceš nejakému človeku pomôcť, musíš ho prijať takého, aký je.
Aby si to dokázal, musíš predtým prijať sám seba.
(Anselm Grün)
Dieťa, ktoré sa vie ovládať, dokáže sa z nepríjemnej situácie vyslobodiť
Ani jedno dieťa nedokáže vnímať posmievanie s chladnou hlavou. Každé dieťa prežíva nepríjemné pocity. Môže cítit poníženie, ľútosť, hnev, hanbu. „Deti, ktoré dokážu tieto pocity potlačiť a tvária sa, že sa akože nič nedeje, tie týmto spôsobom dokážu šikanovanie samy poraziť a prestávajú byť šikanované. Súvisí si to s vypestovanou sebareguláciou a sebaovládaním,“ upozorňuje Barbora Downes. Výskumy totiž ukazujú, že nie samotná nadváha, okuliare alebo iné odlišnosti spôsobujú, že sa deťom niekto posmieva, ale to, aký postoj zaujmú k tejto skutočnosti, k tomu, čo sa vlastne deje. Barbora Downes pozná zo svojej praxe veľa detí, ktoré by na prvý pohľad mohli byť objektom posmechu, ale je to úplne naopak. Ony i napriek určitým vzhľadovým problémom, ktoré majú, často sú v triede sociometrickou hviezdou, teda osobou, ktorá má dominantné postavenie v triede. Pre deti je výhodou, keď dokážu výsmech určitým spôsobom ignorovať alebo sa vedia slovne v takejto situácii z toho dostať. Keď sa niekto takto nevie brániť, ale začne prudko reagovať, stáva sa oveľa častejšie terčom posmievania. A často je to aj niekto taký, ktorý na prvý pohľad nevzbudzuje dôvod na posmech.
Dieťa, ktoré je doma prijímané, posmechy spolužiakov nevníma až tak dramaticky
V tomto smere môže veľmi pomôcť rodina. Dieťa, ktoré žije v dobrej rodinnej atmosfére, v rodine, kde je prijímané a milované, tak toto dieťa aj v prípade nepríjemných situácií v škole, sa dokáže z toho oveľa skôr dostať ako dieťa, ktoré doma nežije v príjemnej atmosfére. Okrem toho, že rodičia dokážu doma vytvoriť dobré podmienky, môžu dieťaťu pomôcť aj tak, že budujú jeho emočný slovník. To znamená, že ho učia pomenovať to, čo prežíva a tiež ho učia, ako sa má v zmesi pocitov vyznať. Poznávanie seba samého a svojich pocitov mu pomáha aj vo vnímaní sveta iných ľudí.
Tiež je potrebné, aby rodičia prijímali svoje dieťa také, aké je. Keď rodič povie vetu: „Veď počkaj, ak nezačneš chudnúť, deti sa ti budú smiať,“ väčšinou vôbec mu nepomáha k tomu, aby napríklad začalo viac cvičiť alebo menej jedlo. Práve naopak. Dieťa sa cíti ešte viac zranené a ešte viac ho to utvrdzuje v tom, že je nemožné. Nevhodné je tiež povedať: „Nič si z toho nerob, že sa ti posmievajú! Veď to nie je nič strašné!“ Dieťaťu tento prístup v ničom nepomáha. Nevie, čo má so svojimi pocitmi robiť, lebo preňho tá situácia ťažké je a zľahčovanie mu vôbec nepomáha.
Lepšie je spoločne v tejto oblasti niečo podniknúť a byť pre dieťa dobrým poslucháčom a človekom, ktorý mu dáva najavo pochopenie. Dovoľte dieťaťu, aby porozprávalo o svojich pocitoch. Vyjadrite empatiu a pochopenie. Skúste spoločne situáciu analyzovať, ale vyvarujte sa moralizovaniu a nedávajte hneď rady. Nechajte dieťa dlho rozprávať, buďte aktívnym poslucháčom. Dieťa najviac potrebuje pochopenie a vašu podporu. Skôr, než začnete radiť, spýtajte sa dieťaťa, ako by situáciu chcelo ono riešiť. Toto mu dáva silu žiť a aj urobiť prípadné zmeny, ak sa to dá. Až takto je dieťa pripravené nachádzať nové východiská, pretože cíti, že niekto je na jeho strane a chápe ho.
Samozrejme, existujú situácie, ktoré sa v živote dieťaťa nedajú zmeniť. To sú napríklad rôzne hendikepy. A práve v takýchto prípadoch musí byť predovšetkým rodič vysporiadaný s touto situáciou, pretože dieťa čerpá z neho veľkú silu. Aj v tomto prípade je potrebné sa predovšetkým rozprávať o tom s dieťaťom a vysvetliť mu, že síce má určitý problém, ale na druhej strane vyniká v inej oblasti. Tiež je dobré dieťaťu vysvetliť, že takmer každý človek má nejaký problém, len niektoré problémy vidno viac a iné zase menej. Je dobré, keď deti s rodičmi o tejto problematike pozerajú filmy, čítajú si rôzne knihy alebo príbehy. Deti tiež veľmi rady počúvajú osobné príbehy rodičov, takže aj rodičia môžu svojim deťom rozprávať o tom, ako sa oni vysporiadali v detstve s určitými problémami. Je to pre deti veľmi povzbudzujúce. Takto sa u dieťaťa postupne formuje sociálna zdatnosť a tá, ako upozorňuje psychologička Barbora Downes, je v boji proti posmievaniu alebo šikanovaniu tou najlepšou zbraňou.
Barbora Downes odporúča naučiť deti aspoň tieto základné postoje sociálnej zdatnosti:
- ignorovanie posmeškov, tváriť sa sebavedome a odsúpiť od agresora,
- pozor na neverbálne prejavy, vedieť maskovať hnev, ľútosť,zlosť,
- naučte dieťa nejaké vety, ktoré agresora odpútajú od jeho pôvodného zámeru škodiť,
- povedzte dieťaťu, že vždy môže za vami prísť a situáciu budete spolu analyzovať, rozprávať sa o nej, že ste tu vždy pre dieťa a že ho máte veľmi radi,
- môžete si doma spoločne zahrať scénku, v ktorej dieťa reaguje na posmech zo strany nejakého spolužiaka (spolužiačky).
