Deti rýchlo rastú. A to si uvedomujú aj otcovia. Veď niekedy takmer zo dňa na deň už nestojí pred nimi malé dieťa, ale dieťa v puberte a neskôr takmer dospelý človek. A práve v tomto období detského dospievania často nastáva chvíľa, keď začínajú otcovia ľutovať, čo mohli ešte spolu zažiť, čo všetko zmeškali a na čo si nenašli čas. Čo otcov trápi najviac?
1. Málo času prežitého s deťmi
V minulosti bol nastavený taký trend, že poslaním muža je len zarábať peniaze a žena sa má starať o domácnosť a výchovu detí. Otcovia to pochopili tak, že najväčším vkladom pre ich rodinu bude to, keď čo najdlhšie budú zostávať v práci a zarábať peniaze. A tak začali chodiť domov neskoro, odchádzali skoro ráno a mnohí pracovali aj cez víkend. Ale čím viac pracovali, tým sa viac začali vzďaľovať deťom. Prestali si navzájom rozumieť. Časom sa však ukázalo, že tento zaužívaný steretyp nie je vôbec dobrý. Ukázalo sa, že muži sú šťastní vtedy, keď môžu byť so svojimi deťmi, môžu s nimi aktívne prežívať čas a vidieť ich vyrastať. Ak si to však neuvedomia vtedy, keď sú deti malé, neskôr ľutujú, že neboli viac so svojimi deťmi, ale v práci. V dnešnej dobe je to však začarovaný kruh. Tlak spoločnosti vyžaduje, aby rodiny mali dostatok finančných prostriedkov, a tak sa niektorým otcom dá len veľmi ťažko zladiť pracovná činnosť s výchovou detí. Niektorí by aj veľmi chceli byť aktívni v rodine, ale nedarí sa im to uskutočniť kvôli zabezpečovaniu financií. Veď v súčasnosti veľa otcov má aj dve či tri zamestatnia, aby uživili rodinu.V Českej republike existuje hnutie ILOM zamerané na aktívne otcovstvo, kde predovšetkým mladí otcovia môžu nájsť pomoc. Keď si muž dokáže zladiť pracovné povinnosti s výchovou dieťaťa, stáva sa šťastnejším človekom, lebo jeho život mu dáva hlbší zmysel. Celkove sa rodinné väzby zlepšujú. V konečnom dôsledku nie sú šťastnejší len otcovia, ale aj deti, aj manželky.
2. Neprejavovanie emócií
Otcovia milujú svoje deti rovnako ako matky. Niekedy však svoje city nevedia prejaviť tak otvorene ako ženy. Mnohým to nemal kto ukázať a mnohí sa vo vlastnej rodine toho ani nedožili, takže sa to nemali kde naučiť. Ďalším zase prejavy fyzickej náklonnosti pripadajú nevhodné, pretože ich to spoločnosť tak naučila. Našťastie trend tvrdých mužov, ktorí nesmú ani plakať, sa už mení a zostáva len dúfať, že v budúcnosti nebude prejavovanie emócií ničím neobvyklým ani zo strany mužov. To, aby muži prejavovali emócie, je veľmi dôležité aj kvôli samotným deťom. Muži prejavovaním svojich emócií pomáhajú rozumieť deťom, čo sa deje aj u nich samostných, keď cítia hnev, radosť, smútok a podobne. Deti sa takto aj od otcov učia lepšie rozumieť svetu i sebe samým. A vďaka prejaveným emóciám sa otcovia a deti navzájom viac k sebe približujú a zlepšujú sa ich vzťahy. Emocionálna blízkosť medzi otcom a dieťaťom má obrovský význam aj z hľadiska prevencie asociálneho správania detí v dospelosti. Deti potrebujú cítiť lásku obidvoch rodičov. Je potrebné myslieť aj na to, že dcéram otec nastavuje akýsi model správneho budúceho muža a otcovská náklonnosť je dôležitá aj pre jej sebavedomie. Tiež sa stáva, že keď otec neprejavuje dcéram dostatok pozornosti, často ju hľadajú inde. To môže viesť k tomu, že ju potom hľadajú aj na nevhodných miestach a u nesprávnych ľudí.
3. Nezáujem o školu, kamarátov a záľuby svojich detí
Na rodičovské združenia najčastejšie chodia matky a najčastejšie sa doma aj so svojimi deťmi učia. Ale otcovia sú pri týchto činnostiach tiež veľmi dôležití. Majú svoj vlastný názor na svet, na problémy, radosti i starosti života. A často je ten názor odlišný od názoru matky. Otcovia majú veľkú šancu motivovať svoje deti k štúdiu, vedia pomôcť pri riešení problémov s kamarátmi, môžu sa s deťmi rozprávať o tom, o čom sa s matkou nerozprávajú. Otcovia sa veľmi radi venujú svojim deťom hlavne vtedy, keď sú športovo založené. Horšie to je, keď dieťa nemá záujem o šport. Otcovia by však záujmy svojich detí nemali ignorovať a mali by si nájsť čas na to, aby ich chodili povzbudzovať aj pri iných ako športových výkonoch. Tie nádherné chvíle, pri ktorých budete vidieť svoju dcéru napríklad tancovať, otcom nikto nikde nezoberie a zostanú im navždy v srdci.
4. Vnucovanie vlastného názoru
Takmer každý človek si myslí, že číta tie najlepšie knihy, pozerá najlepšie filmy, počúva najlepšiu hudbu. A práve otcovia majú tendenciu vnucovať svoje názory aj svojim deťom. Keď je dieťa v puberte, môžu naraziť na problém a neporozumenie. Je potrebné si uvedomiť, že každý človek je individualita a deti si skôr či neskôr začínajú hľadať svoju cestu. A keď sa vám aj nepáči, že váš syn počúva pre vás nepochopiteľnú metalovú hudbu, nechajte si svoj názor radšej pre seba. Vyhnete sa mnohým nedorozumeniam a hádkam, ktoré môžu niekedy vyústiť až do vzájomnej nenávisti. Deti väčšinou vychladnú a postupne si nájdu zlatú strednú cestu. Aj v období puberty by mal otec zostať hlavne dobrým vzorom, trochu by sa mal vedieť prispôsobiť, a to napríklad aj tak, že si so synom vypočuje aspoň dve metalové pesničky a potom ho pozve napríklad na koncert svojej obľúbenej hviezdy. Stále existuje šanca, že možno práve na tom koncerte sa syn zamiluje do otcovho vkusu. A keď nie, nič sa nedeje. Život ide ďalej. Veď ak si otec so synom nerozumejú v oblasti hudby, môžu si predsa porozumieť v inej oblasti.
5. Zabúdali byť vlastným príkladom
Všetci prajeme svojim deťom do života len to najlepšie. Nestačí však len výchova a motivácia, na deti má najväčší vplyv hlavne to, akí sme a ako žijeme svoj život. Ak chceme mať z detí zodpovedných dospelých, mali by sme predovšetkým dodržiavať sľuby. Ak nechceme, aby boli deti agresívne a neprispôsobivé, nemali by sme sa ani my správať týmto spôsobom. Pre deti je najväčším darom, keď majú ich rodičia láskyplný a milujúci vzťah, v ktorom sa navzájom podporujú a podržia sa v ťažkých chvíľach. Tieto kvality potom deti v dospelosti hľadajú u svojich partnerov. Otcovia si tiež môžu položiť túto otázku: „Chcem, aby si raz moja dcéra vzala takého muža, ako som ja?“ Občas je dobré, keď otec vezme svoju dcéru do spoločnosti a správa sa k nej ako džentlmen. Otcovia takto nastavujú latku slušného správania mužov k ženám. Takto má dcéra s čím porovnávať a väčšinou sa rozhodne správne.
