Pamäťová technika objavená starovekými Grékmi a Rimanmi dokáže spôsobiť dramatické a dlhotrvajúce zlepšenie ľudskej pamäti, tvrdí výskum vedcov z Holandska. Naznačuje tiež, že mnohí z nás majú obrovské nevyužité pamäťové rezervy.
Niekoľko neurovedcov z Univerzity Radboud v Holandsku, ktorí sa zaoberajú výskumom mozgu, urobilo experiment, v ktorom podrobili analýze mozog 23 ľudí, ktorí mali mimoriadne pamäťové schopnosti. Pomocou skenovania mozgu sa pokúsili odhaliť, v čom sa mozog, ktorý je schopný neuveriteľných výkonov, odlišuje od mozgu priemernej osoby.
Vedci z Univerzity Radboud v Holandsku sa najprv venovali výskumu stavby mozgu u ľudí, ktorí sa vyznačujú mimoriadnou pamäťou. Použili pri tom metódu zobrazovania magnetickou rezonanciou (MRI). Zistili, že mozog osôb disponujúcich mimoriadnou pamäťou nie je vo svojej fyzickej štruktúre o nič špecifickejší než mozog u osôb s priemernou pamäťou. Nebol ani väčší, ani hustejší. Zistili však, že mozog s mimoriadnou pamäťou sa výrazne odlišuje od priemerného mozgu v schémach a spojoch, v ktorých dochádza k spracovaniu informácií. Konkrétne u osôb s mimoriadnou pamäťou vedci objavili 25 podskupín nadpriemerne vyvinutých schém a spojov v ich mozgu, ktoré u bežných ľudí boli zakrpatené či nevyvinuté. Všetci účastníci výskumu s mimoriadnou pamäťou, ktorí sa podrobili výskumu, sa tiež vyjadrili, že si sami pre seba vytvorili určité pomôcky a tréningové stratégie, ktorými si rozvíjali svoje pamäťové schopnosti.
To priviedlo vedcov k otázke: „Je možné, aby mozog priemernej osoby pomocou tréningu tiež získal takto mimoriadne vycibrené schémy a spoje spracovania informácií, a teda získal nadpriemené pamäťové schopnosti?“
Ako si priemerní ľudia môžu zlepšiť pamäť?
Druhá časť výskumu spočívala v tom, že 51 osôb s priemernou pamäťou absolvovalo program na zlepšenie pamäti tzv. METÓDOU LOCI. Túto techniku ako prví začali používať už starovekí Gréci a Rimania. Slovo „loci“ v latinčine znamená „miesto“. Základnou technikou tejto metódy je vizualizovať si konkrétny fyzický priestor, napr. ulicu, dom, byt, kanceláriu alebo park. Podstatou tejto metódy je vytvorenie takzvanej mentálnej cesty, čo je rad za sebou logicky zvolených objektov v známom prostredí. K týmto objektom si pomocou vizualizácie pripojíte informáciu, ktorú si chcete zapamätať. Inak povedané, ak si chcete niečo zapamätať, „uložte" si informáciu na konkrétne miesto, najlepšie také, ktoré veľmi dobre poznáte a ktoré sa nemení. Metóda Loci je teda založená na vytváraní pomocnej cesty. Najprv si vytvoríte cestu s jednotlivými zastávkami. Najjednoduchšiu cestu predstavuje už spomínaný byt, ulica, park alebo kancelária. Potom si s touto predstavou vybraného priestoru v mysli spojíte slová, veci alebo myšlienky, ktoré si chcete zapamätať. Tieto slová, veci alebo myšlienky si potom v pamäti vybavíte tak, že sa obrazne povedané, v mysli „prechádzate“ tým priestorom, s ktorým ste dané slová, veci či myšlienky dali do spojitosti.
Metóda LOCI mala významný dopad
Testované osoby absolvovali 30 minútový tréning METÓDOU LOCI po dobu 40 dní. Pred začatím tréningu si účastníci testovania boli schopní spomenúť priemerne na 26 až 30 slov z celkového počtu 72 slov, ktoré si mali zapamätať. No po absolvovaní tréningu si boli schopní z celkového počtu slov vybaviť až 65 slov. Nakoniec boli u týchto 51 testovaných osôb ešte zhotovené snímky ich mozgu pomocou MRI, aby sa zistilo, či došlo k nejakým zmenám v spomínaných 25 podskupinách schém a spojov v mozgu, ktoré bývajú nadpriemerne vyvinuté práve u osôb s nadpriemernou pamäťou. Po absolvovaní METÓDY LOCI došlo k výrazne silnejšiemu prepojeniu medzi dvomi časťami mozgu a síce medzi vnútornou časťou čelného laloku a pravou časťou čelného laloku. Sú to práve tieto dve časti ľudského mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovanie a priraďovanie nových informácií a poznatkov k už existujúcim informáciám či poznatkom. V týchto dvoch častiach mozgu tiež prebieha tzv. strategické učenie sa. A čo je podstatné, vedci zistili, že skupina testovaných ľudí mala lepšiu pamäť aj po 4 mesiacoch od skončenia testovania, čo naznačuje, že ak sa raz ľudia túto stratégiu naučia, používajú ju naďalej.
Vedci majú aj vysvetlenie, prečo je táto metóda taká úsešná: „Nikdy nebolo dôležité, aby si ľudia pamätali abstraktné informácie ako mená alebo čísla. Dôležité bolo, ako nájsť cesty alebo kam si ukryť jedlo. Preto sa naše mozgy vyvinuli tak, že si dokážu dobre zapamätávať tento druh informácií,“ povedal Martin Dresler, autor výskumu, pre portál Live Science.
Rôzne úlohy na zlepšenie pamäti nájdete aj na stránke: memocamp.com
