Nie vždy funguje v rodinách všetko ideálne. Česká psychologička Irena Švábová hovorí viac o tom, ako prežívajú deti situácie, pri ktorých sú svedkami hádok a agresívneho správania rodičov.
Rodina je považovaná za najdôležitejšiu sociálnu skupinu, v ktorej človek žije. V rodine dochádza k uspokojovaniu jeho fyzických, psychických a sociálnych potrieb. V niektorých prípadoch sa však rodina môže stať sama sebe záťažou. Môže sa tiež niekedy stať zdrojom rôznych psychických problémov a následne sociálnopatologických javov. Nie vždy je totiž rodina schopná plniť svoje funkcie na sto percent, nakoľko je v dnešnej dobe čoraz viac vystavovaná vplyvu ekonomickej a spoločenskej disharmónie. Nie vždy je v rodinách všetko ideálne a občas sa vyskytnú aj konflikty a zlá atmosféra. Svedkami tejto situácie sú väčšinou i deti. O tom, ako prežívajú deti hádky rodičov, nepokoj a zlú atmosféru v rodine, porozprávala v Českom rozhlase psychologička Irena Švábová.
Ako vnímajú atmosféru v rodine deti, keď sa rodičia hádajú?
Rodičia si často myslia, že keď sa hádajú za zavretými dvermi, že to deti nepočujú. Alebo si myslia, že deti nerozumejú tomu, čo je hádka. Opak je však pravdou. Zvýšený hlas, nadávky, urážky a časté hádky sú pre deti stresujúce a nevedia ako majú reagovať. Deti dobre počujú a mnohým veciam rozumejú lepšie, ako si myslia dospelí. A veľmi dobre rozumejú aj emóciám rodičov. Veľmi rýchlo dokážu vycítiť, že sa niečo v rodine deje. Menšie deti sa väčšinou boja, keď cítia dusnú atmosféru, starším deťom je to skôr nepríjemné. Veľmi často sa tiež stáva, že deti si myslia, že ony sú pôvodcami hádok rodičov, že vlastne ony za všetko môžu a najviac zo všetkého sa boja, že sa rodičia rozídu. Začnú si vytvárať vlastné závery, namýšľať si, že sú rodičia namrzení kvôli nim. Deti si napätie v rodine často vzťahujú na seba. Cítia sa previnilo aj za maličkosti. Premýšľajú o tom, že rodičia sú voči sebe nepríjemní, lebo dostali napríklad zlú známku. Pozor aj na skryté hádky. Pri nich neprejavujete svoj hnev ani názor naplno, ale podpichovaním a narážkami. Predstierate, že sa nič doma nedeje, ale dieťa vníma aj napätú atmosféru.
Hádky rodičov spôsobujú deťom psychické problémy
Deti kopírujú správanie sa rodičov a učia sa reagovať na rôzne situácie. Ak sa u vás doma riešia aj bežné spory hádkou a krikom, dieťa to vníma ako bežnú vec a môže podobne reagovať v škole, v škôlke, na ihrisku. Keď dieťa vidí, že ľudia, ktorých má najradšej po sebe kričia, prežíva neistotu a strach. U niektorých sa tento dlhodobý stres môže prejaviť aj ako priberanie, chudnutie, rôznymi tikmi na tvári, vypadávaním vlasov a podobne. Niektoré deti sa utiahnu do seba a reagujú veľmi citlivo aj na malé zvýšenie hlasu v okolí. Videné, či prežité násilie rodičov zostane v detskej duši natrvalo. Môže sa to tiež prejaviť poruchami správania, násilným správaním sa v škole, či neskôr vo vlastnej rodine. To, čo vidia u svojich rodičov, považujú za normu.
Hádka môže na dieťa pôsobiť aj konštruktívne
Irena Švábová upozorňuje na to, že keď deti cítia, že rodičia sa majú radi, tak sa dokážu ľahšie preniesť cez hádky rodičov. Keď vedia, že v rodine láska, tak sú presvedčené, že rodičia sa po hádke udobria a nakoniec všetko dobre skončí. Keď rodičom záleží na psychickej pohode svojich detí, tak aj pri hádke by mali vedieť urobiť aspoň malé gesto, ktorým by naznačili, že partnera majú radi a že si vlastne len vymieňajú názory a nič vážne sa nedeje. Toto dokáže deti udržať v pohode aj počas hádky rodičov. Záleží však od temperamentu rodičov, či dokážu situáciu takto zvládnuť, alebo vybičované emócie im to nedovolia. Dôležité je, aby dieťa nestratilo pocit bezpečia. Otvoreným a konštruktívnym konfliktom sa dieťa naučí, že život nie je harmonický a že sa občas objavia problémy, ktoré treba riešiť.
Agresívne správanie alebo vulgarizmy počas hádky rodičov
Horšie je to pri hádkach vtedy, keď rodič použije vulgárne slová alebo sa prejaví agresívne. Toto by sa nemalo stávať. V takomto prípade by sa citlivo malo deťom vysvetliť, čo sa vlastne stalo. Rodičia by si však nemali počas hádky robiť z detí partnerov alebo rukojemníkov. Najdôležitejšie v takejto vyhrotenej situácii je to, aby ste deťom vysvetlili, že sa nerozvádzate, že len máte na určitú skutočnosť odlišný názor a že sa momentálne hádate. A to, že máte odlišný názor, vás momentálne veľmi hnevá, ale že ako rodina všetci k sebe stále patríte. Samozrejme, rodič nemusí mať vždy silu alebo náladu na to, aby podstatu každej hádky deťom vysvetľoval. Irena Švábová vysvetľuje, že to ani nie je povinnosťou rodičov robiť to pri každej hádke. Potrebné je to hlavne vo vyhrotenejších situáciách. Vždy je však lepšie situáciu vysvetliť, ako nechať dieťa žiť v dusnej atmosfére. To veľmi zle vplýva na ich psychiku. Rodičia by mali hľadať kompromis a udobrenie hlavne kvôli deťom, je to pre ne veľmi dôležité. Je potrebné si tiež uvedomiť, že to, ako sa hádajú rodičia, si dieťa odnesie aj do svojho dospelého života a niekedy aj do vzťahov s kamarátmi alebo spolužiakmi v škole. Niektoré slovné konfrontácie rodičov v prítomnosti dieťaťa môžu byť pre neho prospešné. Naopak, ak dieťa nebýva svedkom konfrontácie, riešenia či kompromisu, do sveta vstupuje nepripravené na situácie, ktorým sa v živote a v kolektíve určite nevyhne.
V ideálnom prípade pri konfrontácii by ste sa mali vyhnúť nasledovnému:
- Nezvyšujte hlas aj keď debata môže byť o niečo vyhrotenejšia.
- Neskáčte si do reči, nechajte partnera povedať svoj názor, potom využite svoj priestor a povedzte svoj.
- Nepoužívajte osočujúce či znevažujúce výrazy a vyhnite sa aj slovným spojeniam typu:ty vždy, prečo zase, ty nikdy...
- Snažte sa pred dieťaťom dohodnúť a nájsť riešenie, s ktorým budete obaja spokojní. Alebo sa dohodnite, že si veci ešte premyslíte a k problému sa vrátite neskôr. Dbajte o to, aby dieťa videlo, že ste sa „neskôr“ dohodli.
- Samozrejme existujú témy a debaty, ktoré sú pre deti nevhodné. Ak nechcete, aby vaše dieťa počulo niečo, čo sa ho naozaj netýka, tak potom si s partnerom dohodnite, že určitú tému prediskutujete neskôr.
Dieťa nesmie byť v hádke rukojemníkom
Partneri, ktorí spolu riešia konflikt, robia veľkú chybu, ak do neho zatiahnu aj deti. Často sa stáva, že v nich hľadajú oporu. Toho druhého pred nimi vykresľujú v zlom svetle, nahovárajú deti, aby prejavovali rovnakú náladu ako rodičia. Snažia sa pritiahnuť dieťa v spore s partnerom na svoju stranu, aby získali prevahu nad tým druhým. Počas konfliktu sa vyhýbajte tejto vete: „Povedz, prosím ťa, otcovi, že....“ Takto je dieťa donútené prikloniť sa na stranu jedného z vás a tým vlastne subjektívne rozhodnúť, kto je dobrý a kto zlý. Nezabúdajte na to, že vy ste dospelí a svoje záujmy si musíte vedieť obhájiť sami. Takéto zaťahovanie detí do manželských sporov situáciu ešte zhorší. Deti to vnímajú ako zradu, lebo chcú mať radi oboch rodičov rovnako. Sú však vydierané a musia zaujať postoj. Kvôli tomu sa potom cítia bezradné.
