Je to pravda či klamstvo? Naučte žiakov, ako to rozlišovať

Aj v škole môžeme venovať priestor tomu, aby sme hovorili o klamstve a pravde v našom každodennom živote alebo v médiách.
Aj v škole môžeme venovať priestor tomu, aby sme hovorili o klamstve a pravde v našom každodennom živote alebo v médiách. / Foto: Shutterstock

Aj v škole môžeme venovať priestor tomu, aby sme hovorili o klamstve a pravde v našom každodennom živote alebo v médiách. Inšpirujte sa nasledujúcimi aktivitami, ktoré vám umožnia deťom túto tému priblížiť.

 

Niekedy je ťažké oddeliť pravdu od fikcie. Klamstvo sa nám niekedy zdá rovnako uveriteľné ako pravda a naopak. Preto musíme byť opatrní v tom, čomu uveríme. Nie je klamstvo ako klamstvo. A dotýka sa aj detí. Niekedy deti klamú, lebo chcú niekomu zákerne ublížiť a niekedy klamú len preto, lebo nevedia ináč reagovať alebo nevedia, ako by sa vyhli trestu. Niektoré deti zase klamú preto, aby v očiach dospelých zostali dobré. Druh klamstva by mali vedieť dospelí odlišovať a pomáhať v tom aj deťom.

 

Klamstvo v škole

Žiaci v škole klamú hlavne preto, lebo chcú byť v kolektíve obľúbení a nechcú sa cítiť zle. Napríklad si dokážu vymyslieť, že v lete boli pri mori len preto, aby neboli na okraji kolektívu. Vďaka klamstvu sa žiaci v škole robia zaujímavejšími. Tento druh klamstva je spôsobený nedostatkom sebaistoty a obavy z toho, ako žiaka vidia ostatní v triede. Žiaci vedia, že ak niečo v škole vyvedú, príde trest. Klamstvom sa len snažia vyhnúť trestu,výčitkám, nepríjemnostiam a vyzerať lepšie v očiach učiteľov i spolužiakov. Malé deti zriedka klamú preto, aby podvádzali. Väčšinou preháňajú svoje úspechy, strachy či obavy. Zamieňajú si prianie so skutočnosťou. Čím je dieťa staršie, tým je väčšia pravdepodobnosť, že klame vedome, a to za účelom získavania benefitov či s cieľom obrátiť situáciu vo svoj prospech.

V dnešnej dobe je niekedy ťažké odlíšiť pravdu a klamstvo, a preto aj v škole by sme sa mali týmto problémom zaoberať a v tomto prcese žiakom pomáhať. Žiaci by mali pochopiť, že klamstvo nie je vhodný prostriedok na to, aby sa človek dobre cítil a aby mohol prežívať dobrý život.

Pozrime sa na niekoľko aktivít, ktoré môžu žiakom pomôcť na tejto ceste hľadania.

 

Ako rozpoznať klamstvo?

Učiteľ sa so žiakmi v úvode porozpráva o tom, kedy už oni klamali, predstierali alebo kedy ich niekto oklamal. V ďalšej časti hodiny im povie, aby opísali pravdivú alebo   vymyslenú udalosť zo svojho života. Alebo to môže byť pravdivá udalosť, do ktorej žiak napíše aj vymyslené veci. Potom svoje práce čítajú. Spolužiaci sa pokúšajú uhádnuť, či ide o pravdivú alebo vymyslenú udalosť. Keď spolužiaci povedia všetky názory, žiak, ktorý udalosť opísal, povie, či je pravdivá alebo nie.

 

Klamstvá v triede

Rozdeľte žiakov do skupín. Povedzte im, aby si napísali čo najviac klamstiev, s ktorými sa počas školskej dochádzky v triede stretli. Nepíšu mená spolužiakov, len situácie, v ktorých sa vyskytlo klamstvo. V ďalšej fáze sa pokúsia napísať dôvod, pre ktorý pravdepodobne ku klamstvu došlo. Pokúšajú sa zistiť, či ku klamstvu došlo napríklad zo strachu pred trestom, z vypočítavosti získať odmenu či lepšiu známku, z roztopaše, zo snahy ukázať sa lepším alebo zo snahy vyhnúť sa povinnosti.

 

Ako sa priznať?

Učiteľ rozdelí žiakov do skupín. Povie im, aby si spomenuli na nejaké klamstvo, ktoré v živote povedali alebo urobili. Môže to byť aj z obdobia, keď ešte boli úplne malými deťmi. Potom si pripravia rozhovor o tomto klamstve tak, že sa pokúsia priznať a vysvetliť, prečo ku klamstvu došlo. V ďalšej časti si žiaci sadnú do kruhu a porozprávajú sa o svojich pocitoch, aké mali, keď o svojom klamstve rozprávali.

 

Pravda a lož

Učiteľ rozdelí žiakov do skupín. Každý žiak povie o sebe jednu pravdivú a jednu nepravdivú informáciu. Ostatní žiaci hádajú, čo je pravdivé a čo nie.

 

Kto ma naposledy oklamal?

Žiaci pracujú vo dvojiciach. Pokúsia sa spomenúť si na situáciu, v ktorej ich niekto naposledy oklamal. Potom sa o tom vo dvojiciach porozprávajú. Ak niekoho oklamal niekto zo spolužiakov, tak žiaci nevyslovujú konkrétne mená. Opíšu len situáciu.

 

Ako v škole deti podvádzajú?

Učiteľ zavesí na tabuľu veľký výkres. Žiaci sa prechádzajú po triede, premýšľajú a keď si spomenú, ako oni alebo spolužiaci v škole podvádzajú, napíšu situáciu na výkres. Po určitej dobe si sadnú do kruhu, učiteľ zvesí vykres a začne čítať napísané vety. V ďalšej fáze hodiny o jednotlivých situáciách spoločne diskutujú. Cieľom aktivity je, aby si žiaci uvedomili, že kedy, kde a ako dokážu v škole podvádzať a klamať.

 

Kedy sa klamať nedá?

Pri tejto aktivite pracujú žiaci individuálne. Ich úlohou je napísať krátke zamyslenie o tom, v ktorých situáciách je klamať veľmi ťažké, ba dokonca sa to vôbec nedá. Keď dopíšu,  svoje zamyslenia čítajú pred triedou. Potom môže nasledovať diskusia.

 

Ako odlíšiť pravdivé a nepravdivé informácie na internete?

V dnešnej dobe, ktorá je preplnená rôznymi informáciami na internete, je veľmi dôležité naučiť žiakov, aby vedeli rozlišovať medzi tým, čo je pravda a čo lož. Učiteľ Scott Bedley učí  svojich žiakov, aby každú informáciu otestovali nasledujúcimi 7 kritériami. Možno niektoré z nich pomôžu aj vám.

 

1. V spodnej časti webovej stránky treba nájsť symbol copyrightu.

2. Informácie si treba overiť vo viacerých zdrojoch. Ak viaceré články podávajú informáciu rovnako, je vyššia pravdepodobnosť, že je pravdivá.

3. Je rozdiel, či informáciu napísala dôveryhodná webová stránka, alebo nejaká náhodná, o ktorej ste nikdy nepočuli.

4. Vždy si skontrolujte dátum zverejnenia, aby ste sa uistili, či je informácia aktuálna alebo je už staršieho dáta.

5. Berte na vedomie, či informáciu napísal odborník alebo laik a podľa toho k nej pristupujte.

6. Spýtajte sa samých seba, či sa informácia zhoduje s tým, čo ste sa o nej naučili doteraz.

7. Uvážte, či to znie reálne. V poslednom bode učiteľ žiakom poradil, aby dali aj na vlastný pocit, či je informácia spoľahlivá.

 


Zdroj: S. Alexová, K. Vopel:  Nechaj ma, chcem sa učiť sám
Zdieľať na facebooku