Existuje porucha, pri ktorej sú aj úplne zdravé deti choré. Nie v skutočnosti, ale ich navonok milujúce matky o tom presvedčia celé okolie a nechcú sa nechať lekármi odbiť.
Pojem Münchhausenov syndróm po prvýkrát použil britský lekár Asher v roku 1951, kedy ho spojil s postavou baróna Münchhausena, známeho ako barón Prášil. Meno Prášil získal preto, lebo klamal o svojich chorobách toľko, až sa za ním prášilo. Münchhausenov syndróm teda spočíva práve v presvedčivom klamaní a predstieraní telesných symptómov alebo poranení, až je u takýchto ľudí realizované odborné lekárske vyšetrenie a následne dochádza k hospitalizácii, prípadne k chirurgickému zákroku. Účelom však nie je získanie finančného benefitu či iných výhod, ale pobytu v nemocnici, premiestňovanie sa z jedného nemocničného oddelenia na druhé a získanie pozornosti zdravotníckeho personálu. Münchhausenov syndróm patrí medzi zriedkavé psychické poruchy, napriek tomu sa vyskytuje aj v našich podmienkach. Špecifickou formou je Münchhausenov syndrom v zastúpení (by proxy), kedy sú tieto prejavy ochorení prenášané na ďalšiu osobu, ktorá je na postihnutej osobe zvyčajne závislá.
Münchausenov syndróm v zastúpení sa týka väčšinou matiek
Postihnuté sú týmto syndrómom v 90 – 98 % dokumentovaných prípadoch matky. Takéto ženy navonok pôsobia ako starostlivé a milujúce matky. V skutočnosti však svoje dieťa týrajú a využívajú k tomu dokonca aj zdravotnícky personál. Dokážu dokonca svoje deti i poškodzovať. Potom ich nechajú zbytočne hospitalizovať a operovať. Motivácia, prečo to takéto matky robia, zostáva na prvý pohľad záhadou. Často ide o ženy, ktoré mali vážne narušené detstvo, boli zneužívané, majú hlboko neuspokojenú potrebu prežívať záujem druhých a byť predmetom ich starostlivosti.
Lekári síce na dieťati takejto matky objektívne nenachádzajú žiadnu diagnózu, no „starostlivá“ matka sa dožaduje stále ďalších vyšetrení a robí jej dobre práve fakt, že ona je stredobodom pozornosti, hrá v danej situácii hlavnú rolu, informuje a presviedča lekárov o problémoch dieťaťa a preukazuje obetavú starostlivosť oň. Pri dožadovaní sa konkrétnej pomoci pre svoje dieťa vystupuje matka s Münchhausenovým syndrómom v zastúpení nápadne asertívne, prejavuje výbornú znalosť medicínskej problematiky, často má aj zdravotnícke vzdelanie a svojím správaním vyzdvihuje vlastnú oddanosť a starostlivosť. Odborníci tvrdia, že takéto správanie matky je zamerané predovšetkým na získanie vlastnej pozornosti a odráža jej vlastné frustrácie, napríklad pocity nedostatku záujmu zo strany partnera alebo širšieho okolia. Povesť extrémne starostlivej matky môže zlepšiť jej znížené sebavedomie alebo traumatizujúce skúsenosti z minulosti. Totiž práve starostlivosť o zdravie dieťaťa spoločnosť extrémne oceňuje a považuje za najušľachtilejší dôkaz snáh matky odovzdať dieťaťu zo seba maximum. Pritom dieťa tu funguje len ako nástroj pre matkino pôsobenie pred verejnosťou. Takto psychicky narušená žena však pevne verí, že naozaj všetko, čo robí, je v prospech jej dieťaťa.
Syndróm má viac foriem
Táto porucha môže mať viac foriem. Pri tých miernejších rodič len preháňa drobné symptómy dieťaťa, chodí s ním po rôznych vyšetreniach, ktoré môžu byť pre dieťa nepríjemné a bolestivé. Inokedy je dieťa často hospitalizované, čo tiež nie je nič pozitívne pre jeho psychiku. Niekedy falšuje zdravotnú dokumentáciu. Pri závažnejších prípadoch rodič manipuluje s laboratórnym materiálom tak, aby výsledky vyšli pozitívne. Pridáva do moču dieťaťa krv, cukor alebo kontaminuje stolicu dieťaťa. Najnebezpečnejšia je tá forma, keď samotná matka alebo i otec priamo dieťa poškodzuje. Môže dieťaťu dávať aj lieky, ktoré spôsobujú hnačku, lieky, ktoré spôsobujú silné upokojenie, zmeny stavu vedomia, postupne mu môže dávať jed a podobne. Jedným z najznámejších prípadov bola matka 8-ročného Christophera - Kaylene Bowen z Texasu. Nechala syna vyšetriť 323 krát a podstúpil 13 operácií, napriek tomu, že bol zdravý. Celé okolie presvedčila, že má zriedkavé genetické ochorenie a rakovinu.
Podvod sa dá ťažko odhaliť
Predovšetkým u malých detí je veľmi náročné tento podvod odhaliť, a to hlavne preto, lebo matka pôsobí naozaj ako veľmi starostlivá osoba. Typickým znakom týchto matiek je i to, že veľmi dobre ovládajú zdravotnícku terminológiu a veľa vecí majú podrobne naštudovaných. Tými najbežnejším znakmi sú však tieto:
- matka chodí často s dieťaťom k lekárovi,
- často hovorí hlavne o tom, že dieťa malo predchádzajúci deň teplotu alebo bolesti bruška,
- nápadne môže pôsobiť aj viditeľné potešenie takejto matky pri hospitalizácii alebo dosiahnutí dojmu ochorenia, z ktorých vyplynú ďalšie vyšetrenia dieťaťa a prípadne i liečba,
- podozrenie môže tiež vyvolať jej paradoxná nespokojnosť s negatívnymi zisteniami vyšetrení,
- dožadovanie nových alebo opakovaných vyšetrení,
- matky sú ochotné vyhľadať lekára pre absolútnu maličkosť, žiadajú donekonečna krvné odbery, napriek opakovaným negatívnym výsledkom, sú schopné navštíviť aj niekoľkých odborníkov, ale nie sú spokojné so žiadnym výsledkom,
- ak lekár neurobí presne to, čo žiada, vyhráža sa, že na neho pošle úrad pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou.
Aký majú vzťah s dieťaťom tieto matky?
Vzťah s dieťaťom majú tieto matky narušený, dieťa využívajú len na napĺňanie svojich vlastných potrieb a na získanie pozornosti okolia. Deti väčšinou vždy dôverujú rodičom, a tak niektoré deti vo vyššom veku začínajú spolupracovať s matkou a dokážu dokonale symptómy predstierať a pri svojich vyjadreniach preháňať. Väčšinou vôbec matku nepovažujú za pôvodcu svojich problémov, pretože sa im javí ako veľmi milá, obetavá a starostlivá osoba. Často sa stáva, že dieťa si vytvorí predstavu, že choroba mu prináša obrovskú pozornosť zo strany matky. Na toto správanie si rýchlo zvykne a často ho potom prenáša aj do vlastného života v dospelosti.
Ako dieťaťu pomôcť?
Tieto matky si väčšinou uvedomujú, že dieťaťu ubližujú, vedia svoje správanie regulovať, skrývať a tajiť. Najefektívnejšou liečbou „chorého“ dieťaťa je jeho odlúčenie od problematickej matky. Jeho psychika je však zväčša už nezvratne poškodená. Trpí pocitmi zníženého sebavedomia, menejcennosti, osvojuje si úlohu outsidera, deformujú sa jeho životné ambície a očakávania. Našťastie sa jedná o veľmi vzácnu poruchu. V niektorých prípadoch takýmto matkám súd nariadi psychiatrickú liečbu.
