Depresia je porucha, ktorá postihne počas života takmer každého štvrtého človeka. Môže zahŕňať pocity smútku, beznádeje, celkovej únavy, znížené sebahodnotenie a pokles sebavedomia, poruchy spánku a rôzne, často mnohopočetné bolesti. Bežný smútok nie je depresia. Smútok vzniká po nepríjemnom zážitku či strate niekoho, alebo niečoho dôležitého. Depresia je však na rozdiel od bežného smútku chorobný stav, ktorý môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu alebo ako neadekvátne vyústenie dlhotrvajúceho smútku.
Na prvý pohľad obyčajné pocity môžu byť predzvesťou väčšieho problému. Mnohí ľudia sú posadnutí úspechom a veľmi často zabúdajú oddychovať. A tak sa časom môžu objaviť prvé príznaky, ktoré môžu byť predzvesťou depresie. Symptómy pritom nemusia byť len tie očividné, môžu byť aj úplne bežné, ako sú napríklad aj tieto:
- únava,
- beznádej,
- smútok,
- poruchy príjmu potravy,
- problémy s koncentráciou,
- obmedzovanie sociálnych kontaktov,
- problémy so spánkom,
- fyzické príznaky ako nevoľnosť, trasenie sa, potenie či záchvaty paniky.
Vedci sústavne skúmajú toto ochorenie, ktoré sa čoraz viac rozširuje. Nehľadajú však len príčiny, prišli aj na to, že ak sa snažíte v sebe rozvíjať nasledujúcich päť vlastností, výrazne znížite riziko vzniku depresie. Podľa vedcov optimizmus, emocionálna stabilita, kontrola, svedomitosť a odhodlanie sú kľúčové vlastnosti pre život bez depresie. Spoluautor výskumu, Andrew Steptoe, tvrdí, že všetko so všetkým súvisí a že žiadna z týchto piatich vlastností nie je dôležitejšia, než tie ostatné.
Výskumný tím urobil prieskum na 8 tisíc účastníkoch starších ako 52 rokov. Ukázalo sa, že tieto vlastnosti znižujú riziko vzniku depresie až o 23 percent. Poďme sa teda na tieto vlastnosti pozrieť bližšie.
1 | Optimizmus
Byť optimistom neznamená ignorovanie problémov. Dôležité je, ako sa na daný problém pozeráme. Buď je problém pre nás výzva, ktorú treba prekonať a ktorá nás posunie vpred, alebo je to obrovské nešťastie, ktoré nás zrazí úplne k zemi. Pri budovaní optimizmu pomáha aj pozitívne myslenie. Pozitívne myslenie znamená objavenie jednoduchého tajomstva, ktoré spočíva v tom, že vo väčšine vecí sa skrýva niečo pozitívne. Základom pozitívneho myslenia je pozitívne bilancovanie spočívajúce v tom, že človek je vďačný za všetko dobré, čo sa mu podarilo v živote uskutočniť. Jednoducho sa človek zameria na pozitívne body v doterajšom živote. Nemyslí na všetko to, čo ešte nemá, ale hlavne na to, čo už má a čo dosiahol. Na toto by sme mali myslieť hlavne večer pred spaním. Nabijeme sa tak pozitívnou energiou, ktorú spánok počas noci ešte viac znásobí.
2 | Emocionálna stabilita
Stabilita v emocionálnej rovine je v prvom rade ohromným šetričom energie. Môžeme mať v sebe pokoj a vyrovnanosť, no to nemá nič spoločné s eufóriou, ktorá sa raz - dva dokáže premeniť na hlboký smútok. Ak máte v sebe pokoj, a to bez ohľadu na vonkajšie okolnosti, určite vás niečo len tak ľahko nezlomí. Keď sa človek nenechá rozhádzať hocičím a je pánom svojich emócií, vtedy je veľká šanca, že bude žiť nielen dlhší, ale aj šťastnejší a spokojnejší život.
3 | Kontrola
Čomu venujete svoju pozornosť? Ak dokážete kontrolovať výber myšlienok, dokážete si tak oveľa lepšie poradiť s vlastnými „démonmi“. Podľa mňa by sa kontrola myšlienok mala vyučovať už na základných školách. Možno by po uliciach chodilo oveľa menej nešťastných ľudí.
4 | Svedomitosť
Svedomitosť je v podstate snaha mať zorganizované veci. Táto vlastnosť dokazuje sebadisciplínu, cieľavedomosť, pevnú vôľu, spoľahlivosť, vysoké nároky, ale aj preferenciu pevných plánov nad spontánnym správaním. Svedomití ľudia sú vždy pripravení, majú radi poriadok, dodržujú svoj rozvrh, či dávajú pozor na detaily. Spája sa s tým, ako ľudia kontrolujú a riadia svoje impulzy. Ak je človek až príliš svedomitý, jeho okolie ho môže vnímať ako tvrdohlavého a posadnutého. Opakom prílišnej svedomitosti je človek flexibilný, spontánny, často vnímaný ako nespoľahlivý. Vo svojich osobných veciach majú neporiadok, vyhýbajú sa povinnostiam, či nevracajú veci na svoje pôvodné miesto.
5 | Odhodlanie
Toto môže byť pre niekoho veľmi ošemetný bod. Otázka, ktorú by sme si mali položiť, by znela: „Chcem zmeniť svoj stav, alebo mi vyhovuje?“ Niektorí budú sústavne hľadať dôvody, prečo sa nedá urobiť v ich živote zmena. Je to však len a len ich rozhodnutie.
Možno naozaj stojí za to zachovať si pozitívny prístup k životu. Aj výsledky výskumu ukazujú, že náš život môže byť krajší, lepší a hodnotnejší.
