Dieťa sa rodí na svet s prirodzenou túžbou milovať prírodu. Je zvedavé a túži skúmať existujúce veci navôkol. Ak rodič chce a má chuť, môže toto nádherné dobrodružstvo spočívajúce v skúmaní sveta a prírody absolvovať so svojím dieťaťom. Keď rodič učí dieťa milovať prírodu, nevytvára u neho tak len schopnosť vnímať krásu sveta, ale vďaka spoločným rozhovorom a potulkám sa formuje aj krásny vzťah medzi ním a dieťaťom.
1 | Rodičovský vzor je rozhodujúci
Rodičia, ktorí sú spojení s prírodou, ktorí sú radostní a kreatívni, uľahčujú svojim deťom ceniť si život a učia ich milovať svet. Rodičov, ktorí vedia byť zároveň aj skromní, to znamená menej jedia, nakupujú, málo fajčia či pijú, málo sedia pred obrazovkou, veľa sa pohybujú, veľa vecí spolu robia, napríklad aj v záhrade, pekne a úctivo spolu komunikujú, považuje klinická psychologička a autorka knihy O výchove detí v 21. storočí Dr. Elisabeth Lukasová za hrdinov dnešnej doby, pretože plávajú proti prúdu. Nemajú to, samozrejme, jednoduché, pretože ich deti sa občas cítia nepríjemne v triede medzi rovesníkmi, ktorí si svoje JA budujú len na základe nových vecí, ktoré im rodičia kúpili. Musia to však vydržať. Rodičia aj deti. Ak to však rodičia „hrdinovia“ vydržia, príde čas, keď im budú deti vďačné za to, že ich v detstve naučili byť skromnými, že ich naučili zrieknuť sa vecí, ktoré skutočne nepotrebujú. Nie je totiž nič krajšie, ako keď naučíte deti radovať sa zo života aj vďaka tomu, že si vedia bezstarostne a nezávisle od vlastníctva vychutnávať poklady tejto zeme. Tieto deti v dospelosti sú väčšinou optimisti, vedia spolupracovať s inými, vedia prekonávať prekážky a sú kreatívni. Vedia odolávať zbytočným konzumným pokušeniam a zároveň sa nevystavujú zbytočným sklamaniam prameniacim z virtuálneho sveta.
„Deti, ktoré sú od začiatku príliš nastavené len na konzumovanie, strácajú schopnosť prežívať rôzne veci a situácie. Napätie stále po niečom túžiť a vlastniť, im kalí pohľad na vzácnosti, ktoré sa nedajú vlastniť, ako sú lesy, jazerá, oblaky, vtáky, ktoré nás potešujú jednoducho svojou prítomnosťou. Je smutné, že existujú v dnešnej dobe deti, ktoré nevedia prejsť popri hračkárstve, aby im rodičia nekúpili hračku alebo nevedia čakať pri pokladni bez toho, aby nedostali sladkosť. Nevedia len tak sedieť na lavičke, pozerať sa na oblohu, nevedia sa len tak prechádzať večerným mestom.“
- Dr. Elisabeth Lukasová
Klinická psychologička a psychoterapeutka Dr. Elisabeth Lukasová upozorňuje tiež rodičov na to, že je veľmi zarážajúce, že podľa posledných zistení 95 percent osem až desaťročných detí nepozná hviezdnu oblohu a že najviac zo všetkého túžia po obrazovke, a to je jedno či je to už obrazovka na mobile, počítači či tablete. Na svet sa pozerajú s otáznikom: „Chcem to mať alebo to nechcem mať?“ Odborníčka tvrdí, že je veľmi zlé, keď už v tako mladom veku premýšľajú len z pozície MAŤ. A práve z tohto dôvodu by rodičov „hrdinov“ malo stále pribúdať, lebo o pár rokov sa môže svet ocitnúť v nepríjemnej situácii, ktorá sa bude len veľmi ťažko dať zmeniť. Ak je totiž človek orientovaný len na fenomén MAŤ a zabúda na fenomén BYŤ, veľmi rýchlo sa dostáva do stavu úzkosti a smútku. Je to preto, lebo ak sme orientovaní len na vlastnenie, tento kolotoč sa nedá zastaviť a človek chce vlastniť viac a viac. A vlastniť všetko na svete nemôžeme. Z tohto poznania potom pramení nekonečný smútok.
2 | Aj kultúra rozhovorov rodičov s deťmi na ne vplýva
Rodičia, ktorí si vedia vyhradiť čas, aby sa so svojimi deťmi o všetkom, čo práve prežívajú, pokojne a trpezivo porozprávali, im pomáhajú porozumieť súvislostiam a učia ich tiež vyrovnávať sa s ťažkosťami života. Vďaka tejto komunikácii ich tiež môžu naučiť otvorenosti, vecnosti a úprimnej komunikácii v dialógu. Otvorenosť znamená dávať v rozhovore poctivé a úprimné informácie. Vecnosť znamená, že v rozhovore nereagujeme priveľmi emocionálne vtedy, keď to nie je potrebné. Úprimná komunikácia v dialógu znamená, že sa striedavo hovorí a počúva, teda že každý zúčastnený primerane dostane slovo a bude vypočutý.
Deti, ktoré sa toto v rodine naučia, vedia presne vyjadriť, kedy sú šťastné a kedy ich niečo trápi, nemajú dôvod klamať alebo si vymýšľať. Je krásne, keď v rodine nájdu vždy niekoho, komu môžu čokoľvek porozprávať. A je vzácne, keď sa v rodine na toto všetko nájde čas.
Dnešný život je naozaj náročný a rodičia majú povinností viac ako v minulosti. Tlak zo všetkých strán je enormný. Rodina, domácnosť, povolanie, kariéra, finančné plánovanie, hypotéky, dovolenky, autá...Bez prestávky treba dôkladne konať a neustále sa rozhodovať.
Dr. Elisabeth Lukasová má na toto všetko jednoduché riešenie. Odporúča zjednodušiť si život a vrátiť sa k jednoduchému životu. Možno to znie iluzórne a nereálne! Určite mnohí máte z toho strach a hrôzu! Veď čo by povedali kolegovia, príbuzní, priatelia, susedia... Áno, porovnávanie s ostatnými nás v tom brzdí najviac. A potom strach z toho, že nás budú ohovárať. Dr. Elisabeth Lukasová však na základe svojich výskumov a dlhoročnej praxe zistila, že je úplne zbytočné robiť nasledujúce veci, keď na to nemáte peniaze:
- robiť náročné prestavby a výstavby drahých domov, keď sa dá bývať aj skromnejšie,
- nebrať zbytočne hypotéku, keď ste zdedili bývanie po rodičoch alebo prarodičoch,
- ak máte možnosť bývať v dedine, uprednostnite túto alternatívu pred mestom,
- kupovať prehnane drahé autá, keď vás odvezú aj tie lacnejšie,
- chodiť na dovolenky do drahých destinácií, keď sa dá napríklad okúpať aj niekedy inde,
- nakupovať pred Vianocami zbytočne drahé dary, ktoré si deti často ani nevážia,
- kupovať zbytočne veľa značkových vecí, keď obuť a obliecť si môžeme aj lacnejšie veci,
- robiť prehnane drahé hostiny a oslavy,
- variť prehnane luxusné a drahé jedlá.
Je potrebné sa pozrieť na život reálne a uvedomiť si v správnom momente, čo nám robí najväčšiu radosť a kedy sme naozaj šťastní. Nie je to náhodou vtedy:
- Keď sa všetci doma spolu smejeme a rozprávame si príhody?
- Keď jeden z rodičov hrá na gitare a ostatní spievajú?
- Keď sa celá rodina prechádza v parku alebo niekde v lese?
- Keď sa pri ohni stretne celá rodina?
- Keď sa celá rodina stretne pri spoločnej práci v záhrade?
- Keď sa členovia rodiny navzájom navštevujú a pomáhajú si?
Mnoho z činností, ktoré nám robia skutočnú radosť, sa odohrávajú práve v prírode a práve preto život spojený s prírodou je taký potrebný pre pozitívny rozvoj detskej duše.
„Svojím pozorovaním za dlhé roky praxe som zistila, že vyčerpaný nie je ten, kto má deti, ale vyčerpaný je ten, kto si na seba veľa naberie a potom sa tých nánosov nevie zbaviť,“ upozorňuje Dr. Elisabeth Lukasová.
Nuž, výchova vyžaduje v prvom rade výchovu seba samého a narodenie detí je pre rodičov obrovskou výzvou žiť svoj život zmysluplne, a tak im ukazovať takú cestu, vďaka ktorej budú šťastné nielen teraz, ale aj v dospelosti.
Zdroj: Dr. Elisabeth Lukasová: O výchove detí v 21. storočí
