Závislosť má veľké množstvo podôb, ktoré sú spoločensky viac alebo menej tolerované. Český psychiater MUDr. Karel Nešpor, CSc. rozdeľuje závislosti takto:
Najmenej tolerované závislosti:
Stredne tolerované závislosti
Prijímané a tolerované závislosti
Špeciálnou závislosťou je závislosť na ľuďoch. Závislosť malého dieťaťa na rodičoch je prirodzená. V našej kultúre sa však niektoré deti nemôžu zdravo osamostatniť aj preto, lebo veľa rodičov a starých rodičov si nevie predstaviť život bez pozície opatrovateľa aj do neskorého veku dieťaťa. Apelujú na súcit, rozum a svedomie dieťaťa a nedovolia sa mu osamostatniť primeraným tempom. Dospeivajúci potom váhajú, či majú prerušiť silnú citovú väzbu s rodičmi alebo nie. Väčšinou sa mu to podarí veľmi ťažko, lebo je závislý. Zdravá nezávislosť predstavuje dobrú pôdu pre zdravé budúce vzťahy s partnermi, ale tvorí aj dobrý základ pre dobré vzťahy s rodičmi. Ak sa problém závislosti nevyrieši v pubere, neskôr sa môže vyskytnúť množstvo problémov. O tomto probléme sa v spoločnosti často veľa nerozpráva a skôr sa problémy s tým spojené zametajú pod koberec, ale psychológovia odporúčajú, aby sa aj o tejto téme verejne hovorilo už s deťmi v puberte.
Je dobré, keď učiteľ povie žiakom aj o najbežnejších formách manipulácie, ktoré sa medzi mladými ľuďmi veľmi často vyskytujú. Práve icxh poznanie dokáže včas zabrániť nielen šikanovaniu ale aj napríklad nahováraniu na drogy.
Žiaci by mali poznať tieto techniky manipulácie:
Žiaci by mali poznať aj najtypickejšie situácie, kedy dochádza k manipulácii:
O závislosti učitelia žiakom môžu veľa povedať aj prostredníctvom rôznych aktivít a hier. Pozrime sa na niektoré z nich.
Žiaci stoja v kruhu. Kto je na rade, ten doplní vetu: „Závislosť je...“ Keď povedia svoj názor všetci žiaci, učiteľ sa ich opýta, ktorá myšlienka ich najviac zaujala a o tej im môže potom viac porozprávať.
Žiaci stojav kruhu. Kto je na rade, povie slovo „závislosť“ a urobí hneď, bez uvažovania, nejakú fyzickú aktivitu. Spolužiaci po ňom zopakujú slovo a aktivitu a potom je na rade ďalší žiak. Po každom vystúpení žiaka je vhodné okomentovať, čo chcel sochou povedať a ukázať.
Trojica žiakov si zvolí sochára a po dohode si vytvoria živé obrazy na tému závislosť. Potom sa učiteľ so žiakmi rozpráva o tom, ktorá trojica čo zobrazovala. Najprv svoj názor povedia spolužiaci, potom sa vyjadria tvorcovia súsošia.
Žiakov rozdelíme do dvojíc. Vyšší žiak z dvojice dostane do rúk cukrík zabalený do alobalu. To je akože „droga“. Skúša ju ponúknuť spolužiakovi vo dvojici. Využíva svoju slovnú zásobu, kreativitu, snaží sa manipulovať. Menší váha a nechce si drogu zobrať. Po hre žiaci rozprávajú o svojich pocitoch a dojmoch. Povedia, kto mal tendenciu si cukrík zobrať a kto od začiatku bol rázne rozhodnutý si ho nezobrať. Potom si úlohy vo dvojici vymenia.
Pri ďalšej aktivite učiteľ povie žiakom, aby sa zamysleli a potom napísali svoj názor na to, čo pozitívne dáva mladým ľuďom život s drogou. Väčšinou žiaci napíšu, že:
Väčšinou žiaci sami prídu aj na to, že tieto vlastnosti sa ukazujú ako pozitívne len počas prvých týždňov s drogou. Potom väčšinou vedia presne pomenovať všetky negatíva, ktoré so sebou prináša tento spôsob života. Potom učiteľ spoločne uvažuje so žiakmi, prečo mladí ľudia siahajú po drogách. Je dobré doviesť diskusiu do bodu, že ked všade by si spomínané zručnosti mohli mladí ľudia osvojiť aj bez toho, aby siahli po droge.Je potrebné im povedať, že k týmto zručnostiam by ich mala viesť rodina, šport, zážitkové kurzy, skaut, spoločensky prospešné činnosti a podobne. Je dobré im poskytnúť zoznam organizácií, ktoré pracujú s mladými v bezprostrednom okolí.