Všetci túžime vychovať z detí spokojných a zodpovedných dospelých ľudí. To však môžeme dosiahnuť len stanovením pravidiel. Nestačí, aby nejaké predstavy a túžby driemali len v hlavách rodičov. Nestačí po sklamaní len suché konštatovanie: „No, ja som si myslel(a)...To je predsa zrozumiteľné, čo som požadoval(a) a to moje dieťa to neurobilo.“ Predpokladanie je založené na predstave, že určité veci sú jasné a myslíme si, že nie je potrebné o nich komunikovať. To je ale omyl. Vždy je lepšie povedať konkrétne, čo si predstavujeme, ako si to len myslieť.
Jednou z metód, ktorá môže rodičom pomôcť pri výchove a tiež pri stanovení pravidiel je „zmluva medzi rodičmi a dieťaťom“, ktorú odporúča psychologička Annete Kast-Zahn vo svojej knihe Ako naučiť deti pravidlá.
Dieťa sa môže na zostanovaní plánu a rodinných pravidiel podieľať približne od šiestich rokov – teda od času, keď začne chodiť do školy. Tí, ktorí to vyskúšali, svorne tvrdia, že zapájanie dieťaťa do týchto činností prináša so sebou v podstate len pozitíva a čím viac vlastných nápadov a myšlienok dieťa navrhne, o to skôr ich bude aj dodržiavať a akceptovať.
Ako postupovať pri zostavovaní pravidiel?
Predstavte si napríklad situáciu, že vaše dieťa nechce písať domáce úlohy a vy musíte každý deň vynaložiť veľa energie na to, aby si svoje povinnosti splnilo. Nasledujúce kroky vám môžu pomôcť pri riešení niektorej problémovej situácie.
1. Ako často sa problémy tohto druhu objavujú?
Skúste svoje dieťa počas jedného dňa pozorne sledovať a písať si stručné poznámky o tom, kedy a ako sa problém prejavuje. Každý deň po napísaní úloh si môžete zapísať, ako dlho ste dieťa museli presviedčať, ako reagovalo, do akej miery ste mu museli pomáhať, či ste sa pohádali, či ste kričali a podobne.
2. Krízová porada
Je dobré si vziať dieťa bokom, posadiť sa a v pokoji s ním sa o všetkom, čo ste si zapísali, porozprávať sa. Je dobré si vyhradiť čas popoludní, ešte pred písaním domácich úloh. Je vhodné tiež zachovať pokoj a vytvoriť pozitívnu atmosféru. Môžete dieťaťu povedať: „Kým začneme s úlohami, musím ti ešte niečo dôležité povedať. Poď, sadni si ku mne, prosím ťa. Vieš, existuje jedna vec, ktorá ma veľmi trápi. Iste aj ty dobre vieš, že sa denne hádame kvôli tvojim domácim úlohám a myslím si, že by sme mali popracovať na tom, aby sa to zlepšilo.“
3. V čom je problém?
Opýtajte sa dieťaťa, či má nejakú predstavu o tom, o čom vlastne hovoríte, či vám rozumie. Rozhovor môže prebiehať napríklad aj takto:
Matka: „Vieš, o čom hovorím?“
Dieťa: „O tom, že do mňa kričíš, keď píšem domáce úlohy.“
Matka: „To máš pravdu. Asi by som mala zmeniť svoje správanie, ale uvedom si, že aj ty.“
4. Prečo musíme niečo meniť?
Túto otázku položte najprv svojmu dieťaťu a dbajte na to, aby od tejto témy príliš neodbočovalo. Potom povedzte svoj názor. Dieťaťu môžete povedať napríklad toto: „Vieš, že pri tebe vždy sedím, keď si píšeš úlohy. Snažím sa ti pomôcť a poradiť. Často však na seba kričíme a hádame sa. To je podľa mňa škoda. Celý minulý týždeň som si písala, ako sa pri písaní úloh k sebe správame. Zistila som, že je to veľa času. A ešte aj po napísaní domácich úloh sme boli na seba nahnevaní a v celom dome bola zlá atmosféra. Premýšľam, že ťa asi nechám písať domáce úlohy samotnú/samotného. Ale toto veľmi nechcem, túžim ti pomôcť, ale hádať sa každý deň už nevládzem a nechcem.“
5.Tak, ako to vyriešime?
Opýtajte sa svojho dieťaťa, či by vedelo povedať, ako by sa dala situácia vyriešiť. Pomôcť môžu aj tieto otázky: „V ktorej miestnosti chceš písať úlohy? Ako dlho ich chceš písať? Čo chceš robiť (sám) sama a v čom ti mám pomôcť?“
6. Pre aký typ „trestu“ sa rozhodneme?
Poproste dieťa, aby vám samo navrhlo možnosti „potrestania“ v prípade, že niekto z vás poruší pravidlá správania. Odmenu za dobré správanie nemusíte sľubovať, lepšie je odmeniť dieťa spontánne. Môžete si ale sľúbiť spoločnú odmenu. „A čo si doprajeme, keď sa vydržíme slušne a pokojne správať celý týždeň?“
7.Spíšte si svoje kroky
Po spoločnom dohovore si vezmite pero, papier a spíšte, čo chcete v budúcom týždni na svojom správaní zmeniť, aké opatrenia zvolíte, ak niekto z vás poruší pravidlá a aj to, čím sa odmeníte. A ak už vaše dieťa vie písať, požiadajte ho, aby určitú časť dohody napísalo samo.
8. Kontrola úspešnosti
Svoje poznámky alebo komentáre k jednotlivým dňom si môžete zaznamenávať napríklad do kalendára. Môžete využívať aj smajlíkov. Ak máte po dobu troch týždňov zaznamenané len pozitívne komentáre, odmeňte sa napríklad tým, že pôjdete spolu s dieťaťom na výlet.
Zdroj: Annete Kast-Zahn: Ako naučiť deti pravidlá
