Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako môžete využiť vo výchove láskavú asertivitu?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Shutterstock
V rodinnom živote disciplína znamená, aby sme viedli deti k tomu, aby si osvojili určité zásady a hodnoty. / Foto: Shutterstock

Mnohí rodičia si myslia, že disiciplína znamená automaticky trest. Samozrejme, súčasťou disciplíny býva občas aj nejaký trest a kontrola jasne stanovených pravidiel, ale disciplína predstavuje hlavne sebaisté a efektívne rodičovské vedenie. V širšom ponímaní  disiciplína -  z latinčiny discipuli - znamená tiež učiť sa, viesť a pripojiť sa. V rodinnom živote to znamená, aby sme viedli deti k tomu, aby si osvojili určité zásady a hodnoty. Toto všetko nadobúdajú prostredníctvom osobného príkladu rodičov, usmerneného konania a slovného vysvetľovania. Disiciplína si tak vyžaduje plánovanie, trpezlivosť aj občas aj nápravné opatrenia. Vyžaduje si dávanie príkladov aj pravidiel, povzbudenia i pochvaly, no tiež odmietnutie nejakej požiadavky či spravodlivý trest. Ciest, ako to urobiť čo najefektívnejšie, existuje v dnešnej dobe veľa. Jednou z nich je aj tzv. láskavá asertivita, ktorej podstatou je, že rodičia naprávajú chybu a nie dieťa, presadzujú správne postoje, príklady, konanie či slová a pritom svoje deti neochvejne milujú.

 

Rodičia svoju lásku prejavujú hlavne:

  • fyzickým dotykom,
  • objatím, pohladením,
  • úsmevom,
  • rozprávaním príhod z ich vlastného detstva,
  • šepkaním do ucha,
  • premeranou pochvalou,
  • čítaním rozprávok pred spaním,
  • aktívnym počúvaním a zrakovým kontaktom.

 

Keď to však vyžadujú okolnosti, sú ochotní riskovať, používajú priemerané napomenutia či tresty  aj s tým vedomím, že budú dočasne u svojich vzdorovitých detí nepopulárni. Vedia však, že aj takto bojujú o ich budúce šťastie.

James B. Stenson vo svojej knihe Kompas uvádza niekoľko postupov, ktoré môžete využiť pri usmerňovaní a výchove vašich detí tak, že budú cítiť vašu lásku, ale zároveň budú vedieť, že to s nimi myslíte dobre. Staršie deti veľmi dobre chápu, že práve preto, že ich rodičia veľmi milujú, konajú niekedy tak, že sa im to na prvý pohľad nepáči. V dospelosti sa často za to rodičom aj poďakujú.

 

1. Malé deti fyzicky zadržte

Keď sa problémovo správajú malé deti, fyzicky ich zadržte, chyťte ich za ruku a odveďte ich niekde do súkromia. Zoberte ich na ruky a pozerajte sa im priamo do očí. Povedzte im to, čo im chcete povedať veľmi vážne a vydržte, kým to úplne pochopia a prípadne povedia, že im je to ľúto. Niekedy môžete využiť aj „time out“. Starším deťom nedovoľte vrátiť sa skôr, kým sa neospravedlnia.

 

2. Na staršie deti pôsobia zákazy alebo poverenie domácimi prácami

Pri starších deťoch, ale ja pri deťoch tesne pred pubertou môžete využiť odobratie technológií a zákaz stretnutí s kamarátmi po určitú dobu. Pripravte si „nádobu prác“, do ktorej vhodíte lístočky s názvami rôznych domácich prác. Dieťa si vyberie tri papieriky s tromi rôznymi prácami. Z troch si potom vyberie jednu, ktorú musí urobiť čo najlepšie, ako vie. „Nádobu prác“ môžete využiť aj vtedy, keď vám dieťa povie, že sa nudí. Ak sa hádajú dvaja súrodenci, poverte ich spoločnou prácou. Môžu umývať auto, riad, pracovať v záhrade. Pri spoločnej práci väčšinou dôjde k udobreniu a hádky skončia.

 

3. Nepodceňujte svoje deti

Aj keď vás deti občas sklamú a musíte ich potrestať, urobte to tak, aby pochopili, že sa na problém pozeráte len ako na zakopnutie na ceste a že veríte, že dôjdu do svojho cieľa. Nech sa deje čokoľvek, nepochybujte, že jedného dňa dozrejú na výnimočných ľudí. Buďte na ne hrdí a dôverujte im. K tínedžerom sa nesprávajte ako k veľkým deťom, vnímajte  ich radšej ako takmer dospelých.

 

4. Nedovoľte svojim deťom vykrúcať sa z povinností

Nedovoľte im brať svoje slovo len tak z rozmaru. Predtý, ako niečo sľúbia alebo sa zaviažu k nejakej činnosti, donúťte ich, aby si premysleli dôsledky a pochopili požiadavky. Ak si chcú kúpiť domáceho miláčika, prinúťte ich, aby sľúbili, že ho budú kŕmiť a chodiť s ním na prechádzky. Ak prijmú pozvanie na oslavu narodenín svojho kamaráta, sú povinní tam ísť aj vtedy, ak sa objaví lepší program. Ak chcú chodiť na hodiny gitary, nech sľúbia, že vydržia, napríklad aspoň dva roky.

 

5. Ak od detí niečo chcete, povedzte im to jasne

Nepýtajte sa svojich detí, či by chceli niečo urobiť, čo od nich aj tak očakávate. Jednoducho im jasne a pozitívne povedzte svoj plán. A nepýtajte sa „dobre“? na konci príkazu. „Dnes umyješ riad ty, dobre?“ To je nesprávne. Vy tým možno myslíte, či rozumie príkazu a dieťa to môže pochopiť ako výzvu, či s tým súhlasí. A toto nedorozumenie môže vyústiť do zbytočných problémov.

 

6. K súrodencom sa nesprávajte rovnako

Musíte byť realisti a skutočnosť je taká, že deti majú rôzne povahy a v dôsledku veku aj rôzne potreby a problémy. Každé dieťa preto potrebuje špeciálne zaobchádzanie ušité na mieru. Keď to deti vnímajú ako nespravodlivosť, povedzte im: „Snažím sa byť ku každému spravodlivý, musím si však poradiť s potrebami každého z vás. Viem, že sa vám to možno zdá nefér, ale dôverujte mi, chcem vám len to najlepšie.“

 

7. Nevynechajte ani jednu príležitosť rozprávať sa s deťmi

S láskou počúvajte každé slovo, každú vetu. Môžete sa rozprávať počas jazdy autom, umývania riadu, počas prechádzky či bicyklovania. Čas na spoločné aktivity sa vždy nájde, stačí zredukovať sledovanie televízie. Nezabúdajte na to, že vaše deti vyrastú rýchlo a potom, keď by ste sa aj chceli porozprávať, deti už nebudete mať pri sebe.

 

8. Nekričte stále na deti

Zbytočne si namáhate hlasivky. Ak vás niečo rozčuľuje na dieťati, radšej ho zoberte na prechádzku alebo do cukrárne a pokojne, ale vážne sa spolu porozprávajte. Takýto rozhovor má zmysel vždy aj keď to možno na prvý pohľad tak nevyzerá. Pár dôverných rozhovorov je vždy lepších než desiatky výbuchov hnevu.

Ak pri starších deťoch cítite, že prišli napríklad veľmi rozčúlené zo školy, nechajte radšej rozhovor na večer, kým trochu vychladnú. Predítete tak zbytočnému kriku, hádkam, vzplanutiam vášní a slovám, ktoré by mohli niekoho raniť.

 

9. Chváľte za konkrétne činy

Chváľte ich hlavne za správanie, ktoré chcete posilniť a ktoré chcete, aby opakovali. No to, čo by mohlo podporiť ich pýchu, chváľte skromne. Takýmito vecami sú najmä vlastnosti, s ktorými sa narodili: pekný vzhľad, krásna tvár, nádherné vlasy a podobne. V prvom rade chváľte ich snahu. Naučte ich, že úspech závisí od úsilia, a tak úsilie je dôležitejšie ako úspech. Keď sa deti snažia, vždy to oceňte.

 

10. Nerobte si starosti pre zbytočnosti

Mnohí rodičia sa strachujú, že urobia nejakú chybu v malicherných veciach a dostatočne sa nezaoberajú veľkými problémami, ktoré sa týkajú charakteru a svedomia. Keď budete dbať na budúcnosť svojich detí a ustavične sa budete snažiť konať správne, tak na vašich chybách, ktoré urobíte v priebehu času, veľmi nezáleží. Robte to tak, ako sa to robí vo veľkých rodinách. Tieto rodiny nemajú takmer žiadny čas na starosti, váhanie alebo hádky kvôli maličkostiam. Idú vpred, dôverujú svojmu rodičovskému inštinktu a robia, čo len môžu. Vaše deti si nebudú pamätať vaše chyby, ale to, ako láskavo a oddane ste ich viedli.

 


Zdroj: James B. Stenson: Kompas
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.