Jeden z najkrajších darov, ktorý si navzájom ľudia môžu dať, je vzájomné prijatie. Psychológovia často hovoria, že narastá počet ľudí, ktorí sa cítia osamotení, s ktorými sa skutočne nikto nerozpráva a majú pocit, akoby všetko okolo nich ubiehalo veľkou rýchlosťou. Cítia prázdnotu a opustenosť. Viac ako inokedy všetci túžia po skutočnom prijatí, vďaka ktorému získavajú vzácny pocit, že sú milovaní.
Aj v našich rodinách niekedy nemáme na seba čas a ak si ho aj nájdeme, často len v rýchlosti hodnotíme splnené úlohy a určujeme nové. Mnohí potom nadobúdajú pocit, akoby bol život podmienený len povinnosťami. Od toho sa potom často odvíja aj kvalita vzťahov. Tiež sme zvyknutí na manipuláciu a časté hodnotenie iných. Málokedy človek nazerá do svojho vnútra a svojho sveta. Veď riadiť a usmerňovať iných je predsa jednoduchšie! Keď sa spýtali v rozhlasovej relácii známeho anglického rodinného terapeuta Roba Parsons, čo by vo svojom rodinnom živote zmenil, keby mohol, povedal: „Nepokúšal by som sa členov mojej rodiny urobiť niekým iným, ako môžu byť. Viac by som ich prijímal takých, akí sú. Namiesto toho, aby som ich sledoval, či spĺňajú moje predstavy o dokonalosti, urobil by som si čas a podporoval by som ich v tých kvalitách a v silných stránkach, ktoré majú.“
Prijatie neznamená ignorovanie zlého správania člena rodiny. Samozrejme, je potrebné na to upozorňovať, ale ešte dôležitejšie je, keď oceňujeme zvláštne dary či vlastnosti najbližších a povieme im to. Veď keď si musíme povedať aj nepríjemné veci, vždy lepšie vychádzajú z úst, ktoré často chvália. Aby sme prežili šťastný život, potrebuje počuť trikrát viac chvály ako kritizovania. Kedykoľvek sa ocitneme v súdržnej rodine, tak jej hlavným poznávacím znakom je to, že sa navzájom povzbudzujú. Ak chcete, aby váš partner alebo deti ukázali svetu to najlepšie, čo v nich je, musíte objaviť moc povzbudzovania. Vyvarujte sa pretvárky, buďte úprimní, veď ak sa nedá chváliť za veľké činy, postačia aj maličkosti. Vyhľadávajte situácie, pri ktorých tušíte, že vaši príbuzní dokážu niečo pozitívne alebo urobia niečo dobré. Ako nebezpečný jed pôsobí vzájomné znevažovanie na verejnosti. Nie je nič horšie, keď sa muž svojej žene alebo deťom posmieva pred inými ľuďmi alebo ich správanie či skutky obracia na žart. Toho sa naozaj vyvarujte!
Vedúci kurzu, v ktorom sa učia neprispôsobiví a problémoví mladí ľudia stanoviť si svoje ciele, často spomína na jednu príhodu. Keď končil osemdňový kurz, povedal im, že každý z nich vystúpi pred tridsiatimi ľuďmi so svojou prednáškou, v ktorej sa zamerajú na negatívne a pozitívne aspekty vo svojom živote. Jedna mladá žena mu po svojej prednáške povedala: „Môj život za veľa nestál. Flákala som sa po uliciach, pila, drogovala. Každý mi vravel, že som stratený prípad a že to ďaleko nedotiahnem. Ale teraz som rozprávala svoj príbeh tridsiatim ľuďom. Vy ste mi verili, vy ste mi dali šancu. Viem, že teraz už čokoľvek dokážem. A veľmi to chcem. Prvýkrát v živote verím, že môj život môže byť aj iný.“
Kroky, ktoré vás povedú k povzbudeniu k iných
1. Napíšte list deťom, manželke (manželovi). V liste napíšte, čo pre vás znamenajú a čo si nanich vážite.
2. Dajte deťom do škatuľky s desiatou povzbudzujúci lístok. Lístok môžete položiť aj na vankúš pred spaním.
3. Urobte si nástenku s menami členov rodiny. Každému (aj dospelým) za dobré skutky pridajte bod.
4. Snažte sa nachádzať situácie, pri ktorých deti robia veci správne a dobre. Ak nemáte dosť nápadov začnite pri deťoch napríklad takto:
- pochváľte ich, keď sa sami oblečú,
- keď sa pekne správajú ku zvieratám,
- keď povedia dobrý vtip,
- keď sa zaujímajú o osamelých ľudí,
- keď si pamätajú mená,
- keď sú dobrí kamaráti,
- keď sa k niečomu priznajú,
- keď s niečím sami od seba pomôžu.
Zdroj: Rob Parsons: Desať tipov pre rodinu
