Či chceme alebo nie, konflikty prežívame každú chvíľu, sú našou súčasťou. Jednou z univerzálnych kompetencií, ktorej by sa mal človek učiť doma, v škole a potom celý život, je riešiť konflikty a vedieť sa správne rozhodovať. Konflikty sú súčasťou života, nemožno im zabrániť, musí ich prežívať každý človek, ale je dôležité naučiť sa problémy riešiť. V predchádzajúcom článku Prečo vznikajú konflikty v triede? sme sa pozreli na druhy konfliktov v triede. Dnes si povieme o tom, akým spôsbom žiaci a učitelia riešia konflikty.
Žiaci väčšinou riešia konflikty tromi spôsobmi, a to únikom, konfrontáciou alebo kompromisom. Podľa toho rozdeľujeme jednotlivé charakteristické štýly riešenia konfliktov.
Správanie žiaka, ktorý asertívne rieši problém, obsahuje:
- pozorný výraz,
- priame držanie tela,
- snahu konať,
- dobrý očný kontakt,
- schopnosť odkryť informácie, názory a pocity,
- efektívne počúvanie,
- vyjasňovanie pozícií,
- uvedomenie si pocitov, potrieb,
- využívanie získaných komunikačných zručností.
Asertívny žiak nie je závislý od súhlasu iných, naopak, vládne zdravou sebaistotou a kladným seabaocenením, preto sa konfliktov nebojí. Vie sa zasadiť za svoje požiadavky, v sporoch bráni svoje práva a čelí manipulácii iných. Asertívne správanie mu pomáha formovať pozitívny vzťah hneď na dvoch frontoch, a to k iným ľuďom i voči sebe. Je to osobnosť s vysoko vyvinutou emocionálnou inteligenciou.
Správanie žiaka pri únikovej reakcii:
- spustené ramená, držanie tela – porazenecká pozícia,
- zatajovanie informácií, názorov a pocitov,
- necháva si skákať do reči,
- udržuje minimálny alebo žiadny očný kontakt,
- zlé počúvanie,
- váhavosť,
- ospravedlňovanie sa, vyhýbanie sa komunikácii.
Žiak sa snaží uniknúť možnému konfliktu, ide poza školu alebo hľadá neustále výhovorky. Únik v zásade nič podstatné nerieši, len oddiali konfrontáciu s učiteľom. Takéto a podobné situácie treba so žiakmi prediskutovať, aby sa naučili riešiť konflikty tohto druhu.
Prejavy žiaka, ktorý rieši konflikty z pozície sily:
- útočné držanie tela,
- arogantný výraz,
- skrývanie názorov, informácií a pocitov,
- skáče do reči,
- podriaďuje si druhého,
- intenzívny a prenikavý pohľad,
- zlé počúvanie, odmietanie počúvať druhého,
- nadvláda,
- krik, nadávky, obviňovanie, sarkazmus.
Žiak často nemá dosť sebavedomia a tento nedostatok kompenzuje agresivitou až aroganciou. Útok používa na svoju obranu. Správanie tohto žiaka je znevažujúce a pokorujúce. Konflikty rieši ponižujúco, nepriateľsky, panovačne a ohrozujúco. Nezaujíma ho vzájomná dohoda, záleží mu len na vlastnom víťazstve. Pre učiteľa je dôležité uvedomiť si tieto úskalia a nechať ustúpiť afekt.
O tom, ako čo najefektívnejšie riešiť konflikty v triede a o tom, že hádky a konflikty v triedach sa dajú riešiť aj inými cestami, ako len autoritatívne rozhodnúť mocou učiteľa, porozrával vo svojej prednáške Dušan Ondrušek, facilitátor, odborník na komunikáciu a lektor Sokratovho inštitútu.
Dušan Ondrušek je presvedčený, že v školskom prostredí môže výrazným spôsobom pomôcť aj tzv. peer mediácia, ktorej podstata spočíva v tom, že zapájame žiakov do spoločného dialógu o vzájomných vzťahoch, komunikácii, konfliktoch a ich riešení. Peer mediácia sa ukazuje byť vhodnou cestou prevencie sociálno-patologických javov a šetrí čas a energiu pedagogických a odborných zamestnancov. Dá sa využívať predovšetkým na stredných školách, ale aj vo vyšších ročníkoch základnej školy.
Ako peer mediáciu v škole uskutočňovať?
V triedach sa často stáva, že deti sa navzájom osočujú, ohovárajú, vyvolávajú slovné hádky, vyrušujú spolužiakov, žiarlia na spolužiakov a ich úspechy a podobne. Tradične sa to rieši tak, že si zavolajú nejakú autoritu, učiteľa, riaditeľa. V niektorých situáciách si to môžu žiaci a študenti vyriešiť sami. Potrebujú na to však vyškolených rovesníckych mediátorov. Tí pomáhajú spolužiakom riešiť ich vlastný problém z pozície tretej neutrálnej strany. Strany, ktoré sú v konflikte, zvyčajne na mediáciu posiela učiteľ, spolužiaci alebo sa nahlásia osobne mediátorovi, či cez mediačnú poštovú schránku verejne prístupnú v budove školy. Celá škola je oboznámená s tým, že konflikty medzi žiakmi, občas aj medzi žiakmi a učiteľmi, možno riešiť prostredníctvom mediácie.
Mediácia v školách pomáha riešiť najčastejšie tieto skupiny konfliktov:
Ohováranie - spor typu ona povedala/on povedal, hovorenie poza chrbát - jednotlivé výroky vníma jedna zo strán ako neadekvátne, útočné, nepravdivé, posmešné a zhadzujúce...
Slovné hádky - slovné výmeny názorov jednotlivcov alebo skupín - nedorozumenia, osobnostné a individuálne rozdiely, nesúhlas, osočovanie, pokrikovanie, "lezenie na nervy"...
Obťažovanie - verbálne ale aj neverhálne správanie, ktoré druhý vníma ako obťažujúce, výhražné, sexuálne nepríjemné alebo vyzývavé - od pohľadov, cez gestá, verbálne obťažovanie - posmievanie sa, nadávanie až po fyzické, sexuálne obťažovanie a šikanovanie.
Správanie v triede - vyrušovanie ostatných spolužiakov počas vyučovania tak, že sa nemôžu sústrediť na vyučovací proces - obťažujúce opisovanie, vtipkovanie, rozprávanie, drganie, "šaškovanie"...
Žiarlivosť - medzi spolužiakmi (kamarátmi), na spolužiakov, kamarátov, žiarlivosť na úspechy v škole alebo v mimoškolských aktivitách, žiarlivosť na partnerský vzťah spolužiaka (spolužiačku), že chodí s inou (iným)...
Bitka alebo očakávaná bitka - použitie fyzickej sily alebo vyhrážanie sa fyzickým násilím.
Vniknutie do súkromia - odcudzenie súkromných vecí, ich požičanie a používanie bez dovolenia, prezradenie dôverných informácií o spolužiakovy, kamarátovy, inej osobe...
Chodenie chlapcov s dievčatami - spory o tom, kto s kým, prečo chodí a prestal chodiť a kto komu prebral dievča, chlapca. Žiarlivosť partnerov...
Medziskupinové konflikty - názorové, rasové alebo menšinové konflikty, verbálne aj fyzické útoky medzi jednotlivými antagonistickými (protirečivými, nepriateľskými) skupinami - metalisti, skíni, punkisti, feťáci...
Teritoriálne spory - spory týkajúce sa privlastnenia teritória - v škole prisvojovanie si určitého miesta skupinou, prisvojovanie si miesta na sedenie, na výlete hádky o posteľ v chate, kto kde bude sedieť na začiatku školského roku alebo v kine, kto sa ako rozťahuje v lavici...
Triedne alebo skupinové rozhodovania - kam pôjdeme na výlet, ako minieme usporené peniaze na stužkovú, kedy, kde a za akých podmienok urobíme oslavu, kto bude reprezentovať triedu v školskej alebo mimoškolskej akcii...
Ak chce škola uplatňovať peer mediáciu, musí mať svojich mediátorov
Najlepším spôsobom je nominácia tých študentov, ktorí prejavia o prácu záujem a spolužiaci mu prejavia dôveru. Stávalo sa, že to neboli tí žiaci, ktorých odporúčali učitelia. Išlo o neformálne autority, ktoré pre triedu neboli vzormi pozitívneho správania. Napriek tomu sa ukázalo, že ak sú postavení do úlohy, že sú zodpovední za niekoho iného, pomáha to aj im samým. Mediátori by mali získať odporúčania dvoch žiakov - jedného z vlastnej triedy a jedného z inej triedy, učiteľa, rodiča.
Mediátori väčšinou chodia na 2-3 dňové školenia, kde sa prostredníctvom situačných hier a rôznych rolových cvičení učia riešiť rôzne konflikty. Učia sa spoznávať zdroje konfliktov, ako na ne treba reagovať. Ako byť nestranný, akým spôsobom majú zasahovať pri dialógu a nenadŕžať nijakej strane. Pre budúcich mediátorov je dôležité mať zručnosti v piatich smeroch: aktívne počúvanie, hľadanie dôležitých faktov, identifikácia problému, preformulovanie sporných viet, tlmenie emócií, usmerňovanie vzájomnej dohody
Školská, rovesnícka mediácia (peer mediácia) je mediáciou, kde treťou stranou je rovesník, študent, ktorý pomáha svojim spolužiakom riešiť ich vlastný problém z pozície tretej neutrálnej strany.
Triedny učiteľ o rovesníckej mediácii informuje žiakov
Prvým, kto o programe rovesníckej mediácie informuje žiakov, býva zvyčajne triedny učiteľ. Môže využiť napríklad tento postup:
- Oboznámi žiakov s pojmom mediácia. (Mediácia je odvodená od latinského slova medius, čo znamená stredný, prostredný. Z toho je možné odvodiť, že mediátor by mal byť v procese mediácie treťou osobou, ktorá je nestranná.)
- Povie žiakom, ako sa mediácia bude uplatňovať v škole.
Mediátorom môže byť aj učiteľ alebo iný zamestnanec školy, ktorý má mediačné zručnosti a vie ich využiť na neautoritatívne riešenie konfliktov medzi študentmi. Mediácia sa môže používať aj medzi učiteľmi a ostatnými zamestnancami školy.
