http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Agresivita v škole. Čo ju u detí najčastejšie vyvoláva?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Za agresívnymi reakciami žiakov sú často ukryté negatívne zážitky, nezrelí či ľahostajní rodičia alebo aj iné deti. / Foto: Bigstock

Za agresívnymi reakciami žiakov sú často ukryté negatívne zážitky, nezrelí či ľahostajní rodičia alebo aj iné deti. Inak povedané, veľa záleží od toho, aký život dieťa žije. Normálne a zdravé dieťa, ktoré netrpí hmotným ani citovým nedostatkom, nebýva väčšinou agresívne bez príčiny.

 

Agresivita v škole

V škole sa rozvíjajú prvé priateľstvá. Dieťa má silnú potrebu patriť do nejakej skupiny vrstovníkov. Prostredníctvom konfrontácie s inými deťmi získava v triede určitú pozíciu. Môže patriť k obľúbeným, odmietaným, prehliadaným, kontroverzným alebo aj priemerným deťom. Ak sa uňho objaví agresivita, môže to súvisieť aj s tým, aké vzťahy má s inými deťmi. Napríklad odmietané deti svojimi vlastnosťami a správaním obťažujú ostatných. Môžu byť konfliktné alebo sa správajú odlišne od sociálnej normy. Trieda ich nechce prijať a dáva im najavo svoj negatívny postoj. Odmietané deti reagujú často nepriamou agresiou. Kontroverzné deti sú mnohými deťmi obľúbené, ale mnohými aj neobľúbené. Často sa správajú tiež agresívne. Agresívnym správaním sa snažia získať lepšie postavenie v triede. Napríklad aj neprospievanie dieťaťa v škole môže viesť k agresivite. Dieťa takýmto spôsobom reaguje na sklamania, frustráciu, hnev na seba aj na iných, že sa mu nedarí. V pozadí môžu byť slabšie rozvinuté schopnosti alebo poruchy učenia, ktoré bránia dieťaťu v tom, aby podávalo lepší výkon. Dieťa si svoje nedostatky uvedomuje a obrannou reakciou je agresivita.

 

Agresivita v puberte

V puberte prebieha veľká zmena osobnosti. Dospievajúce dieťa si vytvára svoju identitu. Odmieta autoritu dospelých, negativizmus je prejavom výraznej potreby osamostatňovania a uplatňovania vlastného názoru. Dorastajúce dieťa odvráva, odmieta plniť príkazy či požiadavky, niekedy skĺzava až do otvorene nepriateľského postoja k dospelým, a teda aj k učiteľom. Dospievajúci sa môžu správať agresívne aj preto, lebo chcú zapadnúť do skupiny vrstovníkov. Túžba byť členom určitej skupine, patriť niekam, je v tomto období zosilnená. Silnejší takto demonštrujú vlastnú silu, kým slabší môžu byť rovnako agresívni, ale len voči ešte slabším. Často ide o získanie si uznania v skupine, hoci aj násilím.

 

Faktory ovplyvňujúce vznik agresívneho správania

Vznik a nárast agresívneho správania determinujú dva druhy faktorov – vnútorné a vonkajšie. Vnútorné faktory sú charakteristické tým, že sú určované človekom samotným, genetikou, jeho povahou alebo správaním. Medzi vonkajšie faktory patria napr. vplyvy rodiny, školy, vrstovníckej skupiny a v súčasnosti sa rozšíril vplyv masovokomunikačných prostriedkov. Vývoj a stupeň agresivity dieťaťa môže byť teda podmienený:

1. vrodenými dispozíciami,

2. výchovným vplyvom v rodine alebo v náhradnom výchovnom zariadení,

3. sociálnymi kontaktmi mimo školy a rodiny (partie, spoločenstvá, kluby),

4. vplyvom masmédií a elektroniky (televízia, video, počítačové hry),

5. získanou závislosťou na drogách, hrách a hracích automatoch,

6. prístupmi pedagógov k žiakom, školským prostredím, obsahom výučby a  použitými vyučovacími metódami.
 

Vnútorné faktory

Genetické dispozície

Rizikovým faktorom je dráždivosť, impulzivita, potreba vyhľadávať vzrušenie. Ďalej je to znížené prežívanie úzkosti, menšia citlivosť k spätnej väzbe, resp. nezávislosť na pozitívnom hodnotení, teda ľahostajnosť k odozve. Najrizikovejšia je kombinácia troch faktorov: znížená úzkosť, zvýšená impulzivita a „odolnosť“ voči výchovným opatreniam.

 

Narušenie štruktúry centrálnej nervovej sústavy

Môže ísť napríklad o úraz hlavy, ochorenie mozgu a podobne. Narušená štruktúra CNS sa prejavuje emočnou labilitou, impulzivitou a nižšou schopnosťou sebaovládania. U týchto detí je výrazná hlavne neschopnosť autoregulácie, čo môže vyústiť do výbuchov hnevu a agresivity.
 

Vonkajšie faktory

K vonkajším faktorom, ktoré výrazne ovplyvňujú vznik agresívneho správania u dieťaťa, patrí najmä vplyv rodiny, školy, rovesníckej skupiny a vplyv masovokomunikačných prostriedkov.

 

Vplyv rodiny

Významným a špecifickým činiteľom socializácie dieťaťa je rodina. Rodina dáva dieťaťu prvé, a preto už veľmi silné skúsenosti do ďalšieho života. Ukazuje mu, ako sa k sebe ľudia správajú, či spolupracujú a pomáhajú si, ako reagujú, keď sa im niečo nedarí. Dieťa sleduje názory, postoje i hodnoty matky aj otca, zisťuje, čo je úlohou muža a ženy. Rodina odovzdáva základný model sociálnej interakcie a komunikácie v malej sociálnej skupine. Zaraďuje dieťa do určitého spôsobu života, učí ho sociálnym požiadavkám a normám. Rodina a jej citové zázemie sú pre vývoj dieťaťa nezastupiteľné. Kladné, vrelé citové vzťahy v rodine uľahčujú vytvorenie kladného vzťahu k ľuďom. Z faktorov rodinného prostredia môžu negatívne ovplyvniť ich správanie najmä zlé materiálno-ekonomické podmienky, narušená štruktúra rodiny a zlá rodinná výchova. Za zlou rodinnou výchovou môže stáť napríklad autoritatívna, ctižiadostivá, zanedbaná, rozvrátená rodina, ktorá pestuje u dieťaťa zlé vlastnosti, narúša jeho psychický stav, správanie aj návyky. V škole reagujú tieto deti obyčajne prudšie na svoj neúspech ako deti z rodín so správnou výchovou. Tieto konfliktné situácie ešte zvyšujú citové napätie a narúšajú jeho správanie tak, že sa môže prejaviť agresívne.Celý rad výskumov potvrdzuje, že deti vyrastajúce v rodinách, kde je medzi rodičmi mnoho otvorených konfliktov, majú väčší sklon k negatívnemu správaniu ako deti vyrastajúce v pokojnom rodinnom prostredí. Z takéhoto prostredia má dieťa tendenciu čo najskôr a čo najčastejšie unikať alebo sa v ňom učí riešiť problémy negatívnym spôsobom.

 

Vplyv školy

Škola je druhým najdôležitejším činiteľom, ktorý vplýva na dieťa. Škola je miestom komunikácie medzi žiakmi samotnými na jednej strane a medzi žiakom a učiteľom na druhej strane. Vytvárajú sa tu formálne i neformálne vzťahy. Na žiaka sú kladené aj určité povinnosti, ktoré musí vykonávať  bez ohľadu na to, či sa mu chce, alebo nie. Značný vplyv na dieťa má aj samotná trieda. Mladý človek sa tu učí uplatniť sa v skupine rovesníkov, získava určité postavenie na základe svojich schopností, talentu alebo silu osobnosti. Buduje si vzťahy s ostatnými spolužiakmi, ale aj s učiteľmi, učí sa akceptovať vyššiu autoritu, teda učiteľa. Učiteľ približuje žiakom normy a hodnoty danej spoločnosti. Škola môže mať na žiaka aj negatívne vplyvy v rámci interakcie so spolužiakmi a pedagógmi. Zo strany pedagógov ide hlavne o subjektívne pripisovanie určitých vlastností, vo väčšine prípadov negatívnych. Jav  je známy aj  pod názvom „nálepkovanie“. To, či je niekto dobrý alebo zlý žiak, niekedy závisí skôr od prístupu učiteľa k nemu ako od jeho nadania a usilovnosti. Žiakovi, ktorého považujú pedagógovia za dobrého, sú ochotní viac tolerovať isté priestupky ako tomu, ktorý je zaradený medzi zlých žiakov. Ak sa dieťaťu dlhší čas nedarí, učiteľ ho začne považovať za lenivého, hlúpeho. Podľa tejto „nálepky“ k nemu pristupuje aj naďalej. Práve nálepkovanie môže natrvalo ovplyvniť vývoj žiaka, jeho sebahodnotenie, ideály, normy správania, hodnoty, ktoré bude pokladať za svoje po celý život.

 

Vplyv rovesníckych skupín

Mladí ľudia sa často združujú do menších skupín, čím si napĺňajú potrebu združovania sa. Vzťahy k rovesníkom začínajú byť prežívané ako najdôležitejšie a sú veľmi intenzívne. Individuálne rozdiely v nich bývajú väčšinou povrchné, krátkodobé a často sa menia. Začlenením sa do skupiny vyjadrujú mladí ľudia potrebu osamostatňovať sa, dostať sa spod vplyvu dospelých, hlavne rodičov. Každá skupina má svoje hodnoty, normy a špecifické formy správania, ktorým sa členovia prispôsobujú. Najprísnejším trestom je vylúčenie zo skupiny. Pre dieťa vyrastajúce v dysfunkčnej rodine je rovesnícka skupina dôležitejšia ako pre tých, ktorí pochádzajú z rodín, kde sa im napĺňajú všetky potreby. Je veľmi dôležité, aby rodičia sledovali, s kým sa ich dieťa stretáva, a pri výbere partie ich nenásilnou formou usmerňovali. Tiež by im nemalo byť ľahostajné, ako ich dieťa trávi voľný čas. Niektoré partie sa ku kriminálnej činnosti dostanú tak, že trávia čas v herniach a na diskotékach a vzápätí im na tento spôsob života nestačí vreckové od rodičov, riešia to drobnými krádežami, ktoré môžu prerastať až do organizovaných, plánovaných akcií. Členstvo a pôsobenie mladých ľudí v  organizáciách, kde sa agresia priam programovo vyžaduje, je ďalší z prejavov agresívneho správania sa mladých.

 

Vplyv médií

Výrazný vplyv na socializáciu mládeže majú aj masovokomunikačné prostriedky. Médiá ponúkajú deťom veľké množstvo vedomostí, informácií a zábavy. Na druhej strane však majú v značnej miere negatívny vplyv tým, že:

  • vedú k pasivite a konzumnému spôsobu života,
  • znižujú tvorivosť a predstavivosť,
  • neumožňujú únik do sveta fantázie,
  • znižujú možnosť vzájomných kontaktov s okolím,
  • podnecujú vznik citového otupenia,
  • znižujú schopnosť koncentrácie a pozornosti,
  • vedú k preferovaniu povrchných hodnôt,
  • umožňujú preberanie agresívnych modelov správania.


Čoraz viac času mladí ľudia trávia trávia pri počítači, často na úkor svojich študijných povinností a kontaktu s reálnym svetom. Filmy, hudba, hry majú veľmi sugestívny účinok. Ľahko sa nechávajú vtiahnuť do deja, zabúdajú na realitu a prežívajú dobrodružstvá so svojimi hrdinami, s ktorými sa stotožňujú. Väčšina z nich sú akční hrdinovia, ktorí víťazia silou a agresívnym správaním. Filmy ponúkajú veľa násilia, vyvolávajú pocit strachu a ohrozenia. Pri častom sledovaní násilníckych scén môžu spôsobiť nervozitu, nespavosť, citové otupenie voči násilným podnetom a pod. Je to spôsob obrany, ktorá sa neskôr môže preniesť do reálneho života. Človek bude reagovať naučeným spôsobom aj na skutočné násilie. Považuje ho za normálne správanie, s ktorým sa bežne stretáva. Nadmerný príjem negatívnych informácií a nevhodných vzorov správania môže značne ovplyvniť vývoj hodnotovej orientácie mladého človeka. Prirodzená potreba dieťaťa s niekým sa identifikovať je vďaka obrazovke často modifikovaná násilím fyzickej aj psychickej povahy, verbálnymi útokmi, agresívnymi scénami skrytej formy násilia. Agresia v  televíznom programe môže slúžiť ako vzor hodný napodobnenia. Imitácia pozorovaného nového agresívneho správania sa u dieťaťa niekedy stane súčasťou kognitívnej výbavy, ktorá je pripravená na použitie aj keď vzor nie je prítomný. Deti často napodobňujú prvky bojového umenia alebo dokonca veľmi bizarné spôsoby násilia. Časté pozorovanie násilia upevňuje presvedčenie u žiaka, že agresia je prípustný, či dokonca žiaduci prostriedok riešenia konfliktov. 

 

Vyučovacie stratégie

Učiteľ môže na vyučovaní v prípade agresívneho správania žiakov využívať postupy, metódy a techniky, ktorými sa dá predchádzať konfliktom, prípadne zastaviť nežiaduce správanie už v jeho počiatkoch. Sú to napríklad tieto:
 

Preventívne plánovanie

Učiteľ by mal vedieť predvídať možné zdroje konfliktov a frustrácií, odstrániť z dosahu detí predmety, ktoré môžu byť príčinou konfliktov, usporiadať lavice tak, aby mali deti zabezpečený dostatočný pracovný priestor, pri práci v skupinách nedávať spolu deti, ktoré majú medzi sebou časté konflikty.

 

Neverbálne signály

Učiteľ by mal v prípade potreby vyjadriť nesúhlas so správaním žiaka očným kontaktom, gestom, mimikou.

 

Kontrola blízkosťou

Mal by stáť blízko žiaka, starostlivým položením ruky na jeho rameno potlačiť nevhodné správanie a zároveň mu poskytnúť ochranu, ak bol vyvedený z miery.

 

Odstránenie napätia

Môže použiť vtip, žart, môže zareagovať nečakane a vtipne, a tak zmierniť  napätie prekonaním prekážky. Neprimeranej reakcii žiaka frustrovaného náročnou úlohou možno predísť i tak, že mu dovolíte odložiť prekážku a venovať sa jej neskôr.

 

Reorganizácia

Keď vzniká nepokoj, podráždenosť, konflikt, napätie v triede, môžete ho znížiť bezprostrednou zmenou hodiny. Využite krátku prestávku, zmeňte tému, použite uvoľňujúce aktivity.

 

Apelovanie na hodnoty

V prípade neprimeraného správania sa odvolávajte na hodnoty, ktoré má dieťa zvnútornené (priateľstvo, spravodlivosť).

 


Zdroje:
ŘÍČAN, P.: Agresivita a šikana mezi dětmi
HAYESOVÁ, N.: Základy sociální psychologie
GAJDOŠOVÁ, E., BOGÁROVÁ, S.: Problémy žiakov v správaní spojené s agresivitou a šikanovaním v školách
BENDL, S.: Prevence a řešení šikany ve škole
REICHELOVÁ, E. Osobnosť agresívneho dieťaťa v sociálno-kognitívnom kontexte. Psychológia a patopsychológia dieťaťa
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Agresivita
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.