Aj deti majú svoje problémy aj napriek tomu, že dospelí si myslia, že žijú v sladkom bezproblémovom svete. Množstvo nezodpovedaných otázok a problémov si nosia so sebou aj do školy a ventilujú ich v triede. Podľa vzoru mnohých virtuálnych hrdinov si napríklad potrebujú dokázať samy sebe svoju dôležitosť a poukázať na fakt, že existujú a vyžadujú tak neustálu pozornosť nielen rodičov, učiteľov, ale aj spolužiakov. Žiaci inak riešia svoje konflikty s rodičmi, spolužiakmi, kamarátmi, inak pred celou triedou a inak s učiteľmi.
Každý žiak chce mať v triede určité postavenie
Postavenie žiaka v triede určuje viacero činiteľov. Je dôležité spomenúť aspoň najvýznamnejšie z nich. Uvedomenie si týchto činiteľov pomáha lepšie pochopiť správanie žiakov a tiež skutočnosť, prečo k určitým konfliktom v triede dochádza.
Vzhľad
Žiaci odmietajú viac spolužiakov s telesnými zvláštnosťami či inými problémami. Problém majú často žiaci obézni, zajakaví, ryšaví, s poruchami zraku a podobne.
Schopnosti
Za vodcu si žiaci vyberajú šikovných, múdrych, životaschopných, aktívnych spolužiakov, lepších, než sú oni sami, ale zasa nie tých najlepších a najschopnejších.
Prospech
Žiaci častejšie odmietajú svojich spolužiakov, ktorí majú vynikajúci prospech – sú to „bifľoši“ triedy, ale tiež žiakov, ktorí veľmi slabo prospievajú, či žiakov vyzdvihovaných učiteľmi za učebné výsledky alebo správanie.
Vek
U mladších žiakov závisí postavenie od prospechu, školskej úspešnosti, učenia a správania. Starší žiaci sa posudzujú podľa osobnostných vlastností. Najdôležitejšie sú emocionálne vlastnosti, vôľové vlastnosti a až potom intelektuálne vlastnosti.
Najčastejšie príčiny konfliktov
Príčin konfliktov je nekonečne veľa: od bežných nedorozumení a sklamaní až po situácie, keď od ostatných alebo od samých seba očakávame buď príliš veľa, alebo príliš málo. Rôzna je, samozrejme, aj sila a intenzita konfliktov, a to od bezvýznamného nedorozumenia až po závažný násilný čin. Dôležité je uvedomiť si, že konflikty sú bežnou súčasťou života, nedá sa im vyhnúť, musíme sa ich naučiť riešiť.
V škole žiaci najčastejšie riešia tieto konflikty:
- ohováranie,
- slovné hádky,
- obťažovanie,
- žiarlivosť,
- bitky,
- vniknutie do súkromia,
- medziskupinové konflikty.
Autori Drlíková a kolektív uvádzajú, že môžeme hovoriť o troch druhoch najčastejších príčin vzniku konfliktov v školskom prostredí:
OSOBNOSTNÉ , ktoré vznikajú v dôsledku nežiaducich osobnostných vlastností žiakov a pedagógov vo výchovno-vzdelávacom procese.
KOMUNIKAČNÉ zdroje konfliktov, stojace za mnohými medziľudskými konfliktami, či už medzi dvomi osobami (žiakmi, pedagógmi, rodičmi), skupinou alebo dvomi skupinami.
ŠTRUKTURÁLNE zdroje konfliktov, nesúvisia s povahou a vlastnosťami zúčastnených osôb v konflikte, ale vyplývajú zo štruktúry, usporiadania štruktúr v skupine.
Uvedené zdroje sa môžu objaviť nielen v školskej triede, škole, rodine, ale i v každom pracovnom kolektíve. Vznik nezhôd vytvára priestor pre vznik mnohých konfliktných situácií. Hlavnou úlohou je preto konfliktom predchádzať, ale i naučiť sa ich konštruktívne riešiť, odstraňovať a eliminovať ich neželané dopady. Príčiny konfliktov žiakov môžu prameniť z nich samotných, ale môže ich spôsobovať aj pobyt v triede, na krúžku a podobne. Podstatou vonkajších vplyvov je stav, keď je žiak presvedčený, že mu ostatní bránia realizovať sa, keď mu robia prekážky uplatniť sa v spoločenských podmienkach. Sú to predovšetkým nepriaznivé povahové a charakterové črty osobnosti, ktoré znemožňujú navodzovať súlad v medziľudských vzťahoch.
Druhy konfliktov v triede
Osobné – intrapersonálne konflikty
Konflikty, ktoré máme sami so sebou, prežíva človek vtedy, ak sú jeho ciele nerealizovateľné, a to z rôznych dôvodov. Vnútorný konflikt môže u žiaka znamenať: „Chcem mať lepšie známky, nechcem sklamať dôveru rodičov, ale nejde to, akokoľvek sa snažím.“ Žiak asi nemá predpoklady a schopnosti dosiahnuť lepšie známky, a preto sa trápi. To sa však môže odzrkadliť na vzťahu tohto žiaka ku svojim spolužiakom.
Medziosobné – interpersonálne konflikty
Konflikty s inými jednotlivcami, najčastejšie sa vyskytujú medzi dvomi žiakmi, ktorých postoje a presvedčenie sú rozdielne. Obidva druhy konfliktov sa navzájom prelínajú, napríklad medziosobný konflikt môže vyvolať dlhodobejšiu nespokojnosť so sebou. Naopak, nespokojnosť so sebou môže byť príčinou ďalších medziľudských nezhôd. Žiak zažíva permanentné neúspechy v danom predmete, a tak jeho vnútorný konflikt z neúspechu vedie k nenávisti a odporu k pedagógovi tohto predmetu, ktorý za jeho neúspechy nemôže.
Konflikty v rámci organizovanej skupiny
Konflikty v rámci skupiny sa týkajú interakcie člena a kolektívu. Tu možno vychádzať z predpokladu, že jednotlivec citlivo vníma, aké miesto má v skupine, či je akceptovaný a uvedomuje si aj svoju možnú pozíciu v nej. Ale tak isto vníma aj postavenie iných členov, čo determinuje aj vytváranie medziľudských vzťahov v rámci danej skupiny. Ak žiak z nejakého dôvodu nemôže plniť vlastné želané ciele, potom často dochádza ku konfliktom medzi žiakovým reálnym postavením a vlastným očakávaním. Žiak sa vyhýba nedorozumeniam a konfliktom tým viac, čím pevnejšie je začlenený a akceptovaný v triede ako sociálnej skupine.
V ďalšom článku si povieme, ako čo najúčinnejšie konflikty v triede riešiť.
Zdroje: E. Drlíková a kol.: Učiteľská psychológia Gabriela Herényiová, Eva Smiková: Konflikty v školskej triede Jana Martinková: Riešenie konfliktov v škole
