Šikanovanie je stálym problémom v našich školách. V mnohých školách majú síce rôzne preventívne programy, taktiež psychologické centrá vymýšľajú stále nové a nové spôsoby, ako šikane predchádzať, no vyhubiť šikanu úplne je náročné. V nedávnej štúdii vedci zistili, ktoré spôsoby sú v tomto boji najefektívnejšie. Čo funguje najlepšie?
Šikana ako prirodzená súčasť dospievania
Niektorí odborníci tvrdia, že šikanovanie je tak časté, akoby prirodzenou súčasťou dospievania detí. Podľa Crisis Prevention Institute chápeme pod šikanovaním zámerné agresívne správanie, ktoré zahŕňa nerovnováhu síl. Môže byť sprevádzané fyzickými útokmi, alebo môže ostať vo verbálnej rovine. Môže byť pravidelné, občasné, krátkodobé či dlhodobé. Mahoney (2012) tvrdí, že v skutočnosti je 1 z 10 obetí šikanovania šikanovaná denne, zatiaľ čo každá piata obeť je šikanovaná raz alebo dvakrát mesačne. Šikanované deti sa stávajú obeťami z rôznych dôvodov – od výzoru, správania až po rodinné zázemie. Zároveň, v súčasnosti je stále viac a viac výrazné kyberšikanovanie, keďže online svet nabral v detskom svete obrovské rozmery. Mahoney (2012) definuje kyberšikanu ako použitie ľubovoľného elektronického zariadenia na obťažovanie, zastrašovanie alebo ubližovanie inému. Práve preto viaceré orgány pripomínajú, že pokiaľ sa v škole rieši problém šikanovania, kyberšikanu netreba brať menej vážne.
Rozlišujte medzi šikanovaním a doberaním
Deti sú len deti, preto je dôležité, aby ich rodičia a učitelia dobre poznali a rozumeli ich správaniu. Tým, že sú deti hravé, veľakrát sa hrajú hry, kedy jedno z detí môže pôsobiť ako obeť, pritom je to len súčasťou ich scenára a dieťa, ktoré môže pôsobiť dominantnejšie, nemá žiadne zlé úmysly. V tejto súvislosti aj Sweeting a West (2001) hovoria, že doberanie sa medzi deťmi je častejšie ako šikanovanie, pretože je založené na humore a sily sú vyrovnané. Kdežto pri šikanovaní sily vyrovnané nie sú. A tento rozdiel je vskutku kľúčový.
Autori Divecha a Brackett z Yale centra emočnej inteligencie skúmali, aké sú najlepšie spôsoby prevencie šikanovania na školách. V štúdii z roku 2019 recenzovali desiatky štúdií, ktoré boli zamerané na prevenciu šikany v reálnom svete. Autori postupne zistili, že nie všetky prístupy k riešeniu otázky šikany sú rovnako účinné. Väčšina týchto programov sa zameriava na zvýšenie povedomia o šikanovaní a riešení jeho následkov. Zároveň programy, ktorých podstatou je potrestanie vinníka, sa ako účinné neukázali. Zaujímavé tiež je, že veľa pedagógov používa spôsoby na riešenie problému šikany v nadväznosti na ich kolegov, nie na aktuálnu situáciu v triede. Môže to byť rovnako neúčinné, pretože každá trieda je samostatný a iný organizmus. Divecha a Brackett našli spomedzi všetkých prístupov dva najúčinnejšie, ktoré majú reálny dopad na šikanu - verbálnu alebo neverbálnu. Sú nimi pozitívna klíma celej školy a sociálne a emocionálne učenie.
Pozitívna klíma školy
Klíma školy je niečo, čo cítia všetci jej členovia, keď sa nachádzajú na jej pôde. Niekedy je ťažké ju merať, ale je dobre viditeľná na učiteľoch a študentoch, ktorý sa v škole cítia komfortnte, chodia tam radi a radi tam trávia čas. Pod klímou školy rozumieme tiež spôsob, akým škola ako celok funguje, či má nejaké motto, hodnoty, ako sa k sebe jednotliví jej členovia správajú a podobne. Ak má škola pozitívnu klímu, deti a učitelia, ktorí tam chodia, vyznávajú jej pozitívne hodnoty. Ak je klíma školy negatívna, môže to priamo vplývať aj na negatívne a agresívne správanie žiakov, čo môže viesť napríklad k šikanovaniu.
Prvky školy s pozitívnou klímou sa môžu líšiť, avšak vo všeobecnosti zahŕňajú pocity rovnocennosti, rešpektu, možnosti povedať si svoj názor s toleranciou. Ak sú deti vychovávané v takomto prostredí doma a zároveň učiteľmi v škole, je prirodzené, že k činom ako je šikana nebudú mať dôvod. Bude im to neprirodzené. Autori štúdie tiež hovoria o tom, že ak je v škole zdravá klíma, budú zdraví aj študenti. Znamená to, že šikana je v tomto prípade akýmsi ochorením systému.
Dôležité je vedenie
Učitelia majú v tomto smere hlavné slovo a sú hlavnými prispievateľmi, respektíve budovateľmi pozitívnej školskej klímy. Je v škole šikana vnímaná ako niečo, čo je súčasťou detstva? Je je negatívny dopad minimalizovaný či dokonca ospravedlnený? Stojí to totiž na učiteľoch, ako sa k problému postavia a ako ho budú so žiakmi riešiť. Ako spomínali Divecha a Brackett, veľa učiteľov sa cíti málo kompetentných. Nevedia, ako správne takéto konflikty medzi žiakmi riešiť, hoci si uvedomujú ich vážnosť. Dôležité preto je, aby sa škola zomkla a pripravila svojich zamestnancov dôsledne na to, čo všetko sa môže v triedach vyskytnúť. Tak budú lepšie zvládať žiakov a zároveň im budú lepšie vedieť priblížiť klímu, ktorá v škole panuje.
Sociálne a emocionálne učenie
Sociálne a emocnioálne učenie (SEL) je založené na rozvíjaní sebauvedomenia, rozhodovania, empatie, sociálneho povedomia a riadenia vzťahov. V nadväznosti na SEL bolo uskutočnených mnoho výskumov ktoré potvrdzujú pozitívne výsledky tohto spôsobu učenia. Dokazujú, že sa u detí zlepšuje emocionálna inteligencia, sebaregulácia, taktiež sa im zlepšujú sociálne vzťahy v triedach. Zlepšujú sa tiež akademické výsledky a tvorivosť. SEL má tiež dopad na negatívne typy správania, ako sú agresia, šikana a konflikty, pocity depresie či úzkosti, ktoré sa týmto štýlom vedenia žiakom, do veľkej miery znižujú.
V jednej štúdií skúmali 36 učiteľov prvého stupňa, ktorý potvrdili, že pomocou SEL došlo u ich žiakov k zlepšeniu sebaregulácie a sebakontroly v správaní. ďalej jedna metanalýza ukázala, že dokonca emocionálne učenie môže pomôcť tomu, aby sa z detí nestávali obete šikanovania. Stálo za tým to, že ich sociálna spôsobilosť a taktiež akademické výsledky chránili pred násilníkom, zároveň pozitívne sociálne vzťahy chránili pred tým, aby bol ktokoľvek šikanovaní.
Veľkou výhodou sociálneho a emočného učenia je to, že z neho neprofitujú len žiaci, ale aj učitelia. Ukázalo sa, že učitelia využívajú SEL majú lepší vzťah k svojej práci, trpia menej pocitmi vyhorenia, majú lepšie vzťahy so svojimi kolegami i študentmi. Sú schopní lepšie sa sústrediť na svoju výučbu a prinášať tak viac podnetné prednášky pre žiakov, ktoré ich vedú k tvorivosti a autonómií.
Školy na to nemôžu byť sami
Pri riešení otázky šikany v škole nemôžu byť na to školy sami. Aj keď sa šikanovanie odohráva v priestoroch školy, nikdy nesúvisí len s ňou samotnou. Veľakrát to, čo dieťa vidí doma, medzi rodičmi alebo vo vzťahu k súrodencom premieta do správania k spolužiakom. Domáce prostredie je pre všetky deti nesmierne podnetné a veľa si z neho odnášajú do vonkajšieho sveta. Je preto dôležité, aby rodičia viedli deti k úcte a rešpektu k ostatným a hlavne, aby spolupracovali s učiteľmi. Vtedy sa najľahšie vyrieši akýkoľvek problém, ktorý sa za múrmi školy deje.
