Ako učiť deti dôvere, úprimnosti a čestnosti?

Úprimnosť patrí u ľudí medzi najvzácnejšie cnosti. Ak deti začnú považovať klamstvo za niečo bežné a ospravedlniteľné, zarábajú si v živote na problematické vzťahy.
Úprimnosť patrí u ľudí medzi najvzácnejšie cnosti. Ak deti začnú považovať klamstvo za niečo bežné a ospravedlniteľné, zarábajú si v živote na problematické vzťahy. / Foto: Bigstock

Lawrence E. Shapiro vo svojej knihe Emoční inteligence dítěte a její rozvoj uvádza, že väčšina emocionálnych schopností sa s pribúdajúcim vekom zlepšuje, ale neplatí to pre úprimnosť. Výskum zistil, ako sa s vekom mení napríklad detské vnímanie klamstva. 92 percent päťročných detí povedalo, že klamstvo je vždy zlé a 75 percent povedalo, že nikdy neklamali. Keď skúmali jedenásťročné deti, prišli na to, že že už len 28 percent z nich povedalo, že klamstvo je vždy zlé a už ani jedno dieťa nepovedalo, že nikdy neklamalo. Ako deti rastú, začínajú odlišovať jednotlivé typy klamstiev. Niektoré považujú za ospravedlniteľné, iné nie.

Podľa Paula Ekmana, autora knihy Prečo deti klamú, existuje množstvo dôvodov, prečo deti klamú a správajú sa neúprimne. Malé deti väčšinou klamú preto, aby sa vyhli trestu, aby dosiahli to, čo chcú alebo aby získali obdiv kamarátov. Dospievajúci si klamstvom chránia svoje súkromie, skúšajú autoritu rodičov alebo sa chcú vyhnúť rozpakom. Ekman upozorňuje tiež na to, že klamstvo sa stáva problémom nielen preto, že sťažuje rodičom výchovu detí, ale aj preto, že nahlodáva blízkosť, dôvernosť vzťahov, plodí nedôveru a zrádza dôveru. Klamstvo vzbudzuje neúctu k oklamanému človeku. Často sa stáva, že deti, ktoré klamú, prejavujú sa aj ďalšími formami asociálneho správania. Väčšinou je to krádež, podvádzanie a agresivita.

Paul Ekman tiež zistil, že deti z rozvedených rodín sú náchylnejšie  na problémy, ktoré súvisia s čestnosťou a úprimnosťou. Keď rodičia od seba odídu, deti často klamú kamarátom o dôvodoch rozvodu preto, aby popreli, čo sa stalo, aby sa vyhli rozpakom alebo aby živili v sebe  ilúzie o tom, že rodičia sa zase dajú dokopy. Čím je rozvod tragickejší, tým pravdepodobnejšie si deti zvyknú na sebaobranné klamstvá.

 

Ako vysvetliť deťom, že je úprimnosť dôležitá?

Väčšinou je to tak, že deti, ktoré klamú, pochádzajú z rodín, kde sa tiež bežne klame. Odborníci odporúčajú rodičom, aby deťom zámerne neklamali. Ak nechcú rozprávať o niektorých súkromných veciach, tak nech radšej povedia dôvody, kvôli ktorým o chúlostivej záležitosti nechcú hovoriť. Keby sme sa ľudí spýtali, ktorú vlastnosť si u človeka najviac vážia, väčšina by odpovedala, že úprimnosť. A je to pravda. Úprimnosť je veľká cnosť. Slovo úprimný v latinčine sincerus znamená doslova „bez vosku“ (sine = bez, cera = vosk). Je to zvýraznenie  pravosti, nefalšovanosti, pravdivosi, čistoty, priamosti. Zrejme vosk poukazoval na maskovanie alebo na prikrášľovanie. Tam, kde sa neprikrášľovalo, bolo len to, čo bolo. A to, čo bolo, nemuselo byť práve to, čo si človek želal, aby sa videlo. Preto použil na prikrášlenie skutočnosti, či na jej zmenu, vosk.

Človek, na ktorom vidno úprimnosť v tomto zmysle, je veľmi príťažlivým človekom. Človeka, ktorý vlastní tento druh otvorenosti, spoľahlivosti a spontánnosti, máme radi a v jeho prítomnosti sa cítime dobre a bezpečne. Pri úprimnom človeku nemáme strach. Je tam zhoda medzi tým, čo hovorí, a tým, čo si myslí. Medzi tým, ako žije a tým, o čom je presvedčený. Každý poznáme asi človeka, v ktorého prítomnosti sa cítime dobre. Keby sme skúmali, prečo sa v jeho prítomnosti cítime dobre, naisto by záver bol ten, že je to tak preto, lebo sme si istí, že z neho „nevylezie“ niečo, s čím sme nepočítali alebo že od neho nedostaneme nečakanú ranu pod pás. Úprimný človek je človek transparentný, priehľadný. Vopred vieme, ako zareaguje a čo sa v ňom nachádza. A o tomto by mali vedieť aj deti, aby mali motiváciu takýmito ľuďmi sa stať.

Doma by ste mali deťom stále rozprávať o tom, aké je veľmi dôležité hovoriť pravdu a byť úprimným človekom. Môžete im čítať príbehy o mravnom a čestnom správaní, môžete si pozrieť spoločne vhodný film. Môžete využiť napríklad niektoré príbehy zo série kníh Slepačia polievka pre dušu. Vyšlo už niekoľko dielov týchto kníh.

 

Ako naučiť deti budovať dôveru?

Tak ako je dôležité hovoriť o  mravnosti a čestnosti, tiež je dôležité rozprávať sa o budovaní dôvery. Na budovanie dôvery môžete využiť aj nasledujúce hry.

 

Hra Vedenie slepého

Toto je veľmi známa hra na budovanie dôvery. Urobte dvojice. Na oči dieťaťu uviažte šatku. Povedzte mu, že ho budete vy sprevádzať po dome. Choďte okolo nábytku, vyhýbajte sa prekážkam. Vaše dieťa sa musí spoliehať len na vás. Najprv sa možno bude brániť pocitu bezmocnosti a závislosti, ale postupne hru začne prijímať a bude ho baviť. Potom si vymeňte role a vaše dieťa začne doprevádzať vás po izbe. Základom tejto hry je hlavne to, že sa porozprávate o svojich pocitoch, ktoré ste počas hry prežívali.

 

Hra Pád nazad

Postavte sa za vaše dieťa a povedzte mu, aby padalo dozadu. Pri padaní ho chytajte do náručia. Potom si vymeňte úlohy. Ak je vaše dieťa ešte malé a neudržalo by vás, tak mu to ukážte s partenrom/partnerkou. Deťom sa to páči a je to pre ne poučné, keď vidia, že si rodičia dôverujú.

 

Hra na tajomstvo

Začneme tým, že každého člena rodiny poprosíme, aby sa zveril s niečím dôležitým. Napíše to na papier. Zloží ho  a napíše naň svoje meno. Vloží ho do misky. Každý hráč vytiahne papierik s tajomstvom niekoho iného. Všetci hráči potom chodia po miestnosti s neotvoreným tajomstvom niekoho iného a navzájom si hovoria, kedy sa naposledy zverili niekomu s niečím dôležitým. Potom chodia znovu po miestnosti a každý musí povedať, kto a kedy ich tajomstvo prezradil. Keď sa hráči vyjadria, dostanú jeden bod. Ak sa nechcú vyjadriť, môžu mlčať. V treťom kole požiadajú osobu, ktorá tajomstvo napísala, či ho môžu prečítať. Osoba, ktorá povie nie, dostane naspäť neotvorený lístok. Keď osoba povie áno, tajomstvo sa prečíta a osoba, ktorá tajomstvo dovolila prečítať, dostane ďalší bod za to, že dovolila o tajomstve rozprávať.

 

Rešpektujte súkromie svojho dieťaťa

Jedno z najväčších napätí medzi rodičmi a deťmi vzniká s narastajúcou potrebou nezávislosti, a teda túžby mať svoje tajomstvá, na strane dieťaťa a rodičmi, ktorí naďalej túžia svoje dieťa viesť, ochraňovať a ovládať. Rodičia by si mali urobiť zoznam toho, čo naozaj potrebujú vedieť a čo aj môžu nevedieť. Tento zoznam môžu meniť v súvislosti s pribúdajúcim vekom dieťaťa. Keď rodičia zoznam píšu, môžu sa zároveň s dieťaťom o jednotlivých položkách rozprávať. Čím budú deti z vašej strany cítiť viac dôvery a otvorenosti, tým budú mať menšiu potrebu vás podvádzať.

 


Zdroj:Lawrence E. Shapiro: Emoční inteligence dítěte a její rozvoj
Čítajte viac o téme: Klamanie
Zdieľať na facebooku