Možno ste si už aj vy sami na sebe všimli, že pri niektorých činnostiach, ktoré robíte počas bežného dňa, uvažujete ináč ako pred rokmi. Možno ste už aj vy dospeli do štádia, že nechcete škodiť našej planéte. A možno premýšľate nad tým, že úplne zmeníte aj svoj životný štýl. Možno máte túto túžbu už hlboko zakorenenú vo svojej duši, ale okolie, reklama či život iných ľudí vás od radikálneho kroku odvádza iným smerom. Bojíte sa, že vás budú vnímať ako blázna. Vy ale hlboko v srdci cítite, prečo chcete túto zmenu urobiť. Možno začnete tým, že sa uspokojíte s menším a ekologickejším autom a možno tým, že si postavíte maličký ekologický domček. Nech sú už vaše predstavy akékoľvek, nenechajte sa odradiť. Budúcnosť planéty záleží hlavne od takých ľudí, akými ste aj vy. Možno vám pri motivácii k plánovaným zmenám pomôže aj nasledujúci prehľad trendov, ktoré sa síce pomaly, ale isto udomácňujú v tomto svete.
Prírodná kozmetika
Pekné obaly a super značky veľmi lákajú každú ženu. Keď sa však na zloženie niektorých luxusných krémov pozrie chemik, tak len pokrúti hlavou a pomyslí si, že ako je to vôbec možné, že si ženy dávajú na tvár zmes takého silného chemického koktailu. Našťastie ľudia sa už cielene začínajú zaujímať o zloženie kozmetických výrobkov. Niektorí sa pri nakupovaní kozmetiky riadia heslom, že to, čo by nedali do úst, nedajú ani na svoju pleť a telo. Dnes už existuje množstvo výrobcov prírodnej kozmetiky, ktorých výrobky si môžete kúpiť. A na internete nájdete aj množstvo návodov na výrobu svojej vlastnej kozmetiky. Ak máte čas a chuť, môžete to skúsiť. A možno vám táto záľuba učaruje až tak, že sa výrobou kozmetiky začnete zaoberať viac a vyrobíte ju aj pre kamarátky. Ľudia chcú stále viac kupovať prírodnú kozmetiku, a to je dobre. Znižuje sa tak záťaž na životné prostredie a tiež na ľudský organizmus.
Zero waste
„Pokračovanie v tom, čo nefunguje nespôsobí, že to bude fungovať lepšie.“ (Charles J.Givens)
Hnutie Zero-waste (bez odpadu) má za cieľ znížiť množstvo vyprodukovaného odpadu zapojených ľudí až na pol kilogramu za rok. Niektorí ľudia žijú bez toho, aby za sebou zanechávali odpad. Jednoducho neprijímajú jednorazové obaly a výrobky, kupujú veci z druhej ruky a to, čo ostane, skompostujú, posunú ďalej alebo zrecyklujú. Hnutie zero waste je na svete stále populárnejšie. Dnes žijeme v systéme takzvanej lineárnej ekonomiky. Niečo kúpime, použijeme a vyhodíme. Neuvedomujeme si však, že s tým vyhadzujeme jednak cenné surovinové zdroje a aj naše peniaze. V priemere 15 percent ceny výrobku tvorí cena za obal, ktorý vo väčšine prípadov skončí v kontajneri.
Slow food
V roku 1989 vzniklo aj medzinárodné hnutie SLOW FOOD®, ktoré sa vytvorilo ako protiváha voči masívne sa šíriacej globalizácii v stravovaní v štýle fast foodu, priemyslovej výrobe potravín a medzinárodnej štandartizácie ich chuti a stále sa zrýchľujúcemu tempu života. Hnutie vzniklo ako reakcia na zanikanie miestnych gastronomomických tradícií a záujmu ľudí o to, čo jeme, odkiaľ jedlo pochádza, ako chutí a ako náš výber potravín ovplyvňuje okolitý svet. K presadzovaniu svojich myšlienok spojil Slow Food jedlo s potešením a zároveň so zodpovednosťou. Dnes sa k hnutiu SLOW FOOD® hlási viac ako 100 000 členov v 150 krajinách sveta, zapojených do viac ako 1300 miestnych pobočiek nazývaných konvíviá, ktoré sa spoločne snažia o zachovanie a ochranu miestnych kultúrnych a kulinárskych tradícií. K hnutiu patrí aj sieť, ktorú tvorí 2000 komunít produkujúcich potraviny trvalo udržateľným spôsobom a kladúc dôraz na kvalitu.
Slow life
„Väčšina ľudí neuspeje nie preto, že im chýbajú zručnosti a schopnosti dosiahnuť ciele, ale jednoducho preto, že neveria, že ciele dosiahnu.“ (Tim Ferris)Filozofia hnutia nabáda ľudí k tomu, aby svoj život robili bohatším, aby viac premýšľali nad tým, čo každý deň robia, zbavovali sa zbytočných činností a vychutnávali si tie, ktoré život človeka pozitívne rozvíjajú. Vedie tiež k tomu, aby sme si uvedomovali, že pôžitok z toho, čo robíme, je veľa razy silnejší ako pôžitok z dôvodu, z cieľa, pre ktorý to robíme. Človek má právo oslobodiť sa od vnucovaného konzumného životného rytmu a môže si vytvoriť svoj vlastný, pohodlný, ktorý vyviera priamo z neho samého. Ak človek robí naozaj len to, čo potrebuje robiť a čo cíti, že má robiť, často dosiahne viac výborných výsledkov ako v opačnom prípade. A čo je tiež dôležité, z takejto práce má aj skutočnú radosť. Podstatná je totiž vnútorná harmónia. Keď ju cítime, náš život sa stáva krásnym.
Možno si poviete, že žiť po svojom je veľmi ťažké a že ste nútení do činností, ktoré sú jednoducho nevyhnutné. Na začiatok možno stačí málo. Vstaňte ráno o 15 minút skôr, nezahlcujte si myseľ zbytočnými informáciami, riešte veci, ktoré sa vás len bezprostredne dotýkajú, radujte sa aj z každej maličkosti a predovšetkým, neporovnávajte sa s ostatnými.
Slow fashion
Slow fashion predstavuje akýsi nový fenomén, priam revolúciu vo vnímaní módy. Vyznávači slow fashion bojkotujú masovú produkciu, medzinárodné reťazce a sezónne módne kúsky, ktoré môžu o rok vyhodiť do koša. Pomalá móda dbá na kvalitu a ohľaduplnosť k životnému prostrediu. Predstavuje lokálne značky, miestnych dizajnérov, ktorí vlastnoručne šijú kvalitné kúsky oblečenia, ktoré naozaj niečo vydržia. To samozrejme o čosi viac stojí, takže za kvalitu si budete musieť priplatiť. Kvalitné materiály a nadčasové vzory, či strihy vám však vydržia viac ako len jednu sezónu a nikdy nevýjdu z módy.
Debničky a miestni farmári
Už aj na Slovensku existuje možnosť objedanať si potraviny priamo od framárov, ktorí vám všetko prinesú až domov. Tým, že začnete jesť produkty z vášho okolia, prispejete jednak svojmu zdraviu, ale podporíte aj zamestnanosť ľudí vo vašom regióne. Nemusíte si len objednávať debničky, môžete nakupovať aj na farmárskych trhoch, ktoré sú takmer v každom väčšom meste. Tento systém stravovania a nakupovania má z roka na rok väčšiu popularitu.
Minimalizmus ako životný štýl
Určite ste už počuli o minimalizme v architektúre, v móde či v dizajne. Možno ste však nepočuli o minimalizme ako životnom štýle budúcnosti. Jedným z poslaní pokroku je, aby robil náš život jednoduchším. Ale skutočnosť je taká, že máme okolo seba stále viac noviniek, ktoré „musíme“ vlastniť, aby sme prežili. Takto sa nám to totiž snaží nahovoriť reklama a my tomu väčšinou uveríme. Sme však skutočne šťastnejší? Naozaj potrebujeme dvadsať takmer rovnakých tričiek, dvojposchodový dom, chatu, chalupu a dve autá? Ak nechceme úplne stratiť svoju vlastnú podstatu a vychutnať si život naplno, mali by sme sa zamerať na úplne iné hodnoty, ako je konzum. A presne o tom je minimalizmus. Minimalizmus sa čoskoro začne šíriť svetom ako nutnosť. Ľudia budú musieť zredukovať svoje výdavky, ak budú chcieť zachovať planétu Zem aj pre ďalšie generácie. Samozrejme, nebudú sa musieť zbaviť úplne všetkého, ale budú sa musieť uskromniť, obmedziť svoj majetok iba na veci, ktoré naozaj potrebujú a robia ich šťastnými z dlhodobého hľadiska. Minimalizmus je zbavenie sa závislosti od potreby vlastnenia, nakupovania a nekonečného naháňania sa za všetkými novinkami. Minimalista si užíva jednoduchosť a menej vecí a vie, že vlastnenie vecí ho neurobí šťastným. Vie, že zarábať viac a vlastniť viac je nezmyselné. Minimalizmus je život bez stresu a náhlenia sa. Minimalista má v živote dôležitejšie veci, ktoré ho robia šťastným. Ak sa aj my v našom živote zbavíme nepotrebných vecí a budeme vlastniť len to, čo bežne používame, minimalizmus nám môže priniesť mnoho výhod.
Mindfulness
Čo je všímavý stav mysle (mindfulness)? Ide o jednoduchú, ale efektívnu meditáciu, ktorá pomáha získať kontrolu nad rozlietanými myšlienkami a správaním. Mindfulness je proces aktívneho registrovania nových vecí. Dostáva človeka do prítomnosti. Všímavosť znamená udržanie vedomia v prebiehajúcom momente v súlade s našimi myšlienkami, citmi, telesnými pocitmi a okolitým prostredím. Všímavosť je tiež schopnosť rozvíjať si uvedomenie prítomného momentu, zatiaľ čo odsunieme bokom svoje naprogramované predsudky. Byť všímavý, znamená byť v spojení s priamou skúsenosťou momentu prítomnosti, tu a teraz s otvorenosťou, zvedavosťou a bez posudzovania. Vďaka tomuto sústredeniu na prítomnosť sa stávame citlivejší k prebiehajúcim súvislostiam. Byť všímavý, znamená byť v spojení s priamou skúsenosťou momentu prítomnosti, tu a teraz s otvorenosťou, zvedavosťou a bez posudzovania. Táto technika obmedzuje obavy a strach z toho, že narazíme na niečo, čo nebudeme schopní riešiť. Práve tento strach a obavy nás vyčerpávajú. Samotné premýšľanie nás nevyčerpáva.
Ľudia, ktorí mindfulness trénujú, sú sústredenejší ako tí, ktorí sa tomuto nevenujú. Je to tiež výborná technika na obmedzenie stresu, jedným slovom, táto metóda pomáha ľuďom prežívať rušný deň pokojným a produktívnym spôsobom.
Program MBSR (mindfulness based stress reduction) vytvoril v roku 1979 molekulárny biológ Prof. Dr. Jon Kabat-Zinn na lekárskej fakulte University v Massachusetts. Svojím programom inšpiruje mnohé školy, väznice, nemocnice a psychologické centrá.
