http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Nepodceňujte u detí riziká spojené s internetom

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Jiří Palyza tvrdí, že k mnohým problémom u detí dochádza hlavne preto, lebo vstupujú do internetového priestoru nepripravené. / Foto: Bigstock

Internet sa stal prirodzenou súčasťou života takmer každého človeka. Ani deti si už nevedia bez internetu predstaviť svoj život. Kedy a za akých podmienok sa stáva internet rizikovým? Čo by si mali rodičia na svojich deťoch všímať? Na tieto, ale aj na mnoho ďalších otázok odpovedal v Českom rozhlase výkonný riaditeľ Národného centra bezpečnejšieho internetu Jiří Palyza.

V dnešnej dobe každý už vie, že internet je pre deti zdrojom mnohých poznatkov, ale za určitých podmienok môže byť pre ne aj nebezpečný. Jiří Palyza uviedol, že k mnohým problémom dochádza hlavne preto, lebo deti vstupujú do internetového priestoru nepripravené. Vstupujú doň jednak v skorom veku a tiež nevedia komunikovať na sociálnych sieťach, ale aj napriek tomu do komunikácie vstupujú. To môže spôsobiť veľa problémov, pretože nevedia rozpoznať veľké množstvo foriem manipulácie. Ďalší problém je aj v tom, že si deti neuvedomujú hodnotu citlivých informácií a hodnotu súkromného prostredia jednak svojho, ale i rodičov. Deti si často vôbec neuvedomujú, akú veľkú cenu majú tieto informácie. Nevážia si ich a dokážu ich povedať komukoľvek,  lebo si neuvedomujú dôsledky takéhoto šírenia informácií. Tým, že deti nemajú veľa skúseností, sú veľmi náchylné uveriť komukoľvek čokolvek.

Tiež je dôležité uvedomiť si to, že ak dáme štvororočnému dieťaťu tablet, musíme ho neustále kontrolovať, lebo vedci prišli na to, že dieťa v tomto veku sa už vie veľmi rýchlo orientovať v prostredí internetu.

Textová forma komunikácie je iná ako reálna komunikácia. Prostredie internetu je virtuálnym priestorom, prináša nezávislosť a slobodu, stratu sociálnych obmedzení, predstavuje inú dimenziu komunikácie medzi ľuďmi. Pomáha odstraňovať pri komunikácii úzkosť, stiera spoločenské rozdiely,  prináša značnú anonymitu. Vedci  zistili, že reálna komunikácia, pri ktorej sa človek stretáva s človekom, funguje na iných princípoch ako virtuálna. Pri digitálnej komunikácii je naša sebakontrola znížená a ľahko môžeme povedať aj tie informácie, ktoré by sme ináč nepovedali. Nemáme bezprostrednú možnosť sledovať reakcie druhých, nie sme v dostatočne blízkom kontakte, aby sme si uvedomili, ako naše slová na ľudí pôsobia. Keď napríklad hovoríme o negatívnych emóciách, osobný kontakt, slová, gestá alebo mimika ich môžu upokojiť. Virtuálna komunikácia takto vôbec fungovať nemusí. Podceňujeme skutočnosť, že ktokoľvek na sociálnych sieťach sa môže stať obeťou zneužitia a kyberšikany. Hlavne deti a dospievajúca mládež si neuvedomujú, že ľudia v rôznych fórach môžu byť niekým úplne iným, ako sa na internete prezentujú.

 

Na čo by mali rodičia deti upozorniť?

  • upozornite deti na to, že akúkoľvek informáciu, ktorú umiestnia na internet, môže ktokoľvek kedykoľvek vidieť, nešíriť fotografie zo svojho bytu alebo domu,
  • že informácie, ktoré umiestnia na internet, sa môžu dostať nielen k spolužiakom, ale aj k babičkám, tetám, učiteľom, susedom a podobne,
  • že na internete neexistuje priestor, ktorý by bol absolútne bezpečný,
  • povedzte deťom, že nikdy nemôžu vedieť, kto je na druhej strane, a preto je dobré v nich pestovať zdravú nedôveru na internete,
  • upozornite deti, aby nikomu neposkytovali, telefónne čísla, adresu, rodné čísla.

 

Aké chyby robia rodičia?

„Mnoho rodičov v dnešnej dobe dáva na sociálne siete fotografie svojich detí nielen hneď po narodení, ale aj pred narodením. Potom v tom pokračujú aj v ďalších rokoch a často to robia bez vedomia dieťaťa a v období, keď sa dieťa nedokáže proti tomu brániť a v podstate si to ani poriadne neuvedomuje. V dospelosti toto môže dieťaťu veľmi prekážať a môžu kvôli tomu nastať v rodine určité problémy,“ upozorňuje Jiří Palyza.

Problém môže nastať aj vtedy, keď rôzni devianti fotografie zneužijú na rôzne protizákonné veci. Tým, že sú na internete, sú voľne prístupné a dajú sa využiť naozaj rôznym spôsobom.

Jiří Palyza tiež upozorňuje rodičov na to, že by mali so svojimi deťmi intenzívne  prežívať veľmi veľa času. Mnoho odborníkov totiž prišlo na to, že deti sa uzatvárajú do kyberpriestoru hlavne preto, lebo sa cítia osamotené, nevypočuté a nevnímané okolím. Deti technológie milujú a niekedy je naozaj ťažké presvedčiť ich, aby robili inú aktivitu. Rodičia sa však môžu spolu s deťmi  hrať rôzne hry aj na počítači. So stašími deťmi si môžu založiť napríklad spoločný účet na sociálnej sieti a občas si ho poprezerať a porozprávať sa o tom, čo na ňom vidia. „Nie je dobré počítač deťom úplne zakazovať, pretože sa môžu stať obeťami šikanovania v škole,“ upozorňuje rodičov Jiří Palyza.

 

Kedy môže ísť dieťa na Facebook?

Legálny vek na založenie účtu je 13 rokov. Americkí psychológovia zistili, že práve 13 rokov predstavuje vek, keď si dieťa uvedomuje svoje správanie a konanie a môže zaň byť aj čiastočne zodpovedné. Realita je však taká, že deti vo veku 8-9 rokov fungujú na Facebooku. Keď si chce dieťa takýto účet vytvoriť, pri dátume narodenia musí klamať. Ak už dieťa v tomto veku účet má urobený, rodič už môže dieťa len kontrolovať v tom, čo na sociálnej sieti robí a rozprávať sa s ním o tom. Ideálna situácia je, že keď rodič vie, že si dieťa chce účet založiť, tak mu to nezakazovať, lebo by to aj tak bez vedomia rodiča urobilo, ale stanoviť si nejaké pravidlá. Napríklad:

  • založiť si účet spoločne,
  • nastaviť určité bezpečnostné nastavenia,
  • stanoviť si intervaly počas týždňa, keď sa rodič s dieťaťom bude rozprávať o tom, čo tam dieťa robí a kto ho kontaktuje,
  • rodič dovolí dieťaťu, aby ho v niečom poučilo, pretože sa tak vytvára dôvera.

 

Pozor na kyberšikanu. Je horšia ako šikana v reálnom svete

Keď je dieťa šikanované napríklad v škole, môže ísť za učiteľkou alebo o tom povie rodičom, pretože presne vie, kto mu znepríjemňuje život. V kybersvete dieťa často ani nevie, kto na neho útočí, nevie, kto je agresorom. Táto forma šikanovania má vyššiu intenzitu. Kyberšikanu si na dieťati môžete všimnúť tak, že zrazu začne odmietať počítač, tablet, mobil a stále sa utieka k rodičom, pretože sa len pri nich cíti v bezpečí. Môže sa mu tiež zrazu zhoršiť prospech alebo je nesústredené. Môžete si tiež všimnúť prejavy sebapoškodzovania.

 

Čo je to kybergrooming?

Ako kybergrooming se označuje správanie, keď  si páchateľ na internete vytipuje obeť, snaží sa získať jej dôveru, vybuduje si s ňou  blízky vzťah a vyláka ju ju na osobné stretnutie. Cieľom stretnutia je obeť nejakým spôsobom zneužiť.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Technológie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.