Články: Pre študentov
O projekte

 

Rozdiely medzi reálnou a virtuálnou komunikáciou

Jaroslava Koníčková
Autor článku

  

Nedávno sa mi staršia pani posťažovala: „Moji vnuci chodia ku mne čoraz menej a keď aj prídu, nevedia sa so mnou porozprávať. Ich pozornosť odo mňa sústavne odpútavajú buď   mobil, alebo notebook. Stále odbiehajú telefonovať, neustále píšu smsky alebo hľadia na obrazovku počítača. Niekedy na moje otázky  len podráždene odvrknú.“

Aj takáto je realita dnešných dní. Nielen na návštevách sme svedkami toho, že hostia držia v ruke mobil alebo si nevyberajú slúchadlá z uší. Podobná situácia je aj na uliciach, v nákupných centrách,  autobusoch či v školách. Virtuálna komunikácia nás pohltila viac, ako si myslíme. Už si nevieme predstaviť život bez najmodernejších výdobytkov vedy a techniky, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou nášho života. A tak sa radšej  dotýkame  tlačidiel najmodernejších prístrojov, prostredníctvom ktorých odovzdávame rodine a známym  informácie o svojom živote. Takto si vytvárame ilúziu krásnych vzťahov a myslíme si, že sme naozaj šťastní.

Je prirodzené, že ak chceme normálne fungovať vo vyspelej spoločnosti, nemôžeme sa spomínaných výrobkov vzdať úplne.  Informačné technológie a internet zaznamenávajú v posledných rokoch obrovský rozmach. Odstraňujú fyzické hranice, uľahčujú prácu, zrýchľujú náročné a zdĺhavé procesy. Internet, ktorý môžeme považovať za novodobý komunikačný nástroj, zahŕňa všetky tieto charakteristiky, okrem toho však prináša zmeny v oblasti sociálnych vzťahov ako aj v oblasti komunikácie.

Prostredie internetu je virtuálnym priestorom, prináša nezávislosť a slobodu, stratu sociálnych obmedzení, predstavuje inú dimenziu komunikácie medzi ľuďmi. Pomáha odstraňovať pri komunikácii úzkosť, stiera spoločenské rozdiely,  prináša značnú anonymitu, ponúka však aj  priestor na rôzne podvody a manipulácie.  Vedci však  zistili, že reálna komunikácia, pri ktorej sa človek stretáva s človekom funguje na iných princípoch ako virtuálna.

 

1. Keď sa rozprávame s druhým človekom v reálnom čase, je náš mozog evolučne nastavený na komunikáciu tvárou k tvári.  Podvedome túžime po tom, aby sa informácie nešírili  ďalej. V elektronickej komunikácii sa ale môže veľmi ľahko stať, že informácie sa dostanú aj k tým, kto o nich nemal vedieť.

 

2. Pri digitálnej komunikácii je naša sebakontrola znížená a ľahko môžeme povedať aj tie informácie, ktoré by sme ináč nepovedali. Nemáme bezprostrednú možnosť sledovať reakcie druhých, nie sme v dostatočne blízkom kontakte, aby sme si uvedomili, ako naše slová na ľudí pôsobia.

 

3. Výmena správ o pocitoch sa môže nechcene zveličiť alebo podceniť. Keď napríklad hovoríme o negatívnych emóciách, osobný kontakt, slová, gestá alebo mimika ich môžu upokojiť. Virtuálna komunikácia takto vôbec fungovať nemusí.

 

4. Prostredie vlastnej izby zvyšuje pocit intimity a súkromia, takže oveľa skôr povieme aj veľmi osobné informácie, ktoré by sme za iných okolností nepovedali. Človek často nemyslí na to, kde všade a u koho môžu skončiť. Keby sme toto isté hovorili kamarátke v kaviarni, tak si dáme veľký pozor, aby to nikto iný nepočul.

 

5.  Aj napriek mnohým dostupným informáciám podceňujeme skutočnosť, že ktokoľvek na sociálnych sieťach sa môže stať obeťou zneužitia a kyberšikany. Hlavne deti a dospievajúca mládež si neuvedomujú, že ľudia v rôznych fórach môžu byť niekým úplne iným, ako sa na internete prezentuje.

 

Niektorí psychológovia uvádzajú, že nebezpečným sa môže javiť fakt, keď ľudia komunikujú on-line tri a viac hodín denne a potom vtedy, keď menia svoju identitu alebo súbežne používajú viac identít. Táto skutočnosť môže byť veľmi nebezpečná až patologická.

Internet úplne zmenil model komunikácie medzi ľuďmi, a preto jeho význam mnohí porovnávajú s významom Gutenbergovho vynálezu kníhtlače. Internet čoraz výraznejšie zasahuje predovšetkým do života mladých ľudí. Sú prvou generáciou, pre ktorú je už internet úplnou samozrejmosťou, považujú ho za úplne prirodzenú súčasť svojho života a mnohí si už ani nedokážu predstaviť dobu, keď neexistovalo pripojenie k sieti. Bez preháňania možno povedať, že ide on-line generáciu, ktorá čoraz viac času trávi v digitálnom svete, nadväzuje v ňom nové priateľstvá, realizuje svoje záľuby, získava, triedi, ale aj distribuuje informácie, komunikuje najrôznejšími kanálmi, zdieľa svoje myšlienky, buduje svoju identitu. Samozrejme, cesta naspäť neexistuje, internet je súčasťou vývoja civilizácie. Podstatné však je to, aby sme nezabúdali popri jeho pozitívach aj na negatíva, ktoré po presiahnutí určitej hranice môžu viac škodiť, ako pomáhať. A nezabúdajme tiež na krásu a neopakovateľnosť reálnych stretnutí.  Veď pohľad do očí, úsmev a jas v očiach sa dokáže zapísať do našej duše na dlhú dobu a často  povzbudí práve vtedy, keď to možno najmenej čakáme. Brian Tracy, svetoznáma legenda na poli motivácie, sebavedomia a celkového osobného rozvoja, povedal: „Komunikácia je schopnosť, ktorá sa dá naučiť. Je to ako jazda na bicykli alebo písanie. Ak na nej zapracujete, môžete rázne zmeniť každý aspekt  života.“


 

Odporúčaná literatúra:

ŠMAHEL, D. Psychologie a internet. Děti dospělými, dospělí dětmi.

DUŠKOVÁ, M. – VACULÍK, M. Psychologické aspekty on-line komunikácie prostřednictvím internetu na tzv. chatech.

Foto: Shutterstock

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si stredoškolák? Prihlás sa do nášho newslettru pre stredoškolákov a žiadna novinka ti neunikne.