http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Keď sa deti za rodičov hanbia

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Hlavne v čase puberty sa môže stať, že deti sa za svojich rodičov hanbia. Pocit hanby môže pretrvávať kratšiu, ale i dlhšiu dobu a niekedy sa prenáša až do obdobia dospelosti. / Foto: Bigstock

Rodičia, netrápte sa preto, že sa vaše deti občas za vás hanbia. Je to dôkaz ich zdravého vývoja.
- Barbora Downes

Hlavne v čase puberty sa môže stať, že deti sa za svojich rodičov hanbia. Pocit hanby môže pretrvávať kratšiu, ale i dlhšiu dobu a niekedy sa prenáša až do obdobia dospelosti. Mnoho odborníkov sa zhoduje v tom, že pocit hanby za rodičov môže súvisieť s často problémovým obdobím dospievania a vyskytuje sa  hlavne v západnej civilizácii. Prečo práve v západnej civilizácii? Je to  preto, lebo v čase dospievania sú deti  veľmi fixované na vrstovníkov a tí sú pre nich  často viac ako rodičia. Na jednej strane sa chcú veľmi od rodičov oddeliť, prijať hodnoty kamarátov,  ale na druhej strane si uvedomujú, že sú na rodičoch emocionálne i finančne závislé. A totov deťoch vyvoláva rozpor.  U iných národov sa tento problém vyskytuje menej, pretože vo viacerých  spoločenstvách sa uskutočňujú rituály súvisiace s prechodom z detstva do dospelosti. V týchto komunitách dieťa presne vie, že detstvo končí. V západnej kultúre si v tomto procese musia deti hľadať svoju vlastnú cestu a tá je niekedy veľmi zložitá a prináša so sebou aj problémové situácie.

O tom, ako sa vyrovnať s tým, že sa deti hanbia za rodičov, porozprávala v Českom rozhlase psychologička  Barbora Downes.

„Najčastejší dôvod, prečo sa dieťa za rodičov hanbí, súvisí s procesom osamostatňovania. Je to teda väčšinou problém dieťaťa, ktoré sa potrebuje v období puberty individualizovať, oddeľovať, ktoré hľadá samo seba. Je to súčasť jeho vlastného procesu, ako nájsť svoju vlastnú identitu. A k tomuto procesu občas patrí aj to, že sa za svojich rodičov hanbí. Keď si práve túto skutočnosť rodičia uvedomia, neberú to veľmi osobne a nemyslia si hneď, že ich dieťa nemá rado,“ upozorňuje rodičov Barbora Downes.

Tiež je potrebné si uvedomiť, že pocit hanby dieťa väčšinou prejde a v dospelosti sa už máloktoré dieťa za svojich rodičov hanbí.

 

Čo deťom na rodičoch najviac vadí?

 

1. Zhadzovanie detí na verejnosti

Barbora Downes na základe svojich skúseností prišla na to, že deťom v puberte najviac prekáža to, keď rodičia do nich na verejnosti kričia, nadávajú im, kritizujú ich alebo zosmiešňujú pred kamarátmi. Deti toto prežívajú veľmi ťažko. Takéto správanie útočí na pocit bezpečia a dôvery dieťaťa k rodičovi a  väčšinou poškodzuje vzťahy medzi deťmi a rodičmi. Dobrá správa je však tá, že keď si to rodičia uvedomia, môžu svoje správanie zmeniť a časom sa všetko môže upraviť.

 

2. Oblečenie rodičov

Možno sa to zdá až nepravdepodbné, ale v dnešnej dobe mnohým  deťom vadí, ako sa ich rodičia obliekajú a mnohé sa kvôli tomu za rodičov hanbia. Niektorým deťom vadí, keď sa ich rodič oblieka príliš mladistvo. Barbora Downes uviedla napríklad túto situáciu: „Keď matka nosí minisukňu a má tetovanie na členku, dcéra má pocit, že je to predsa jej doména, symbol jej veku, a tak s matkou podvedome súperí a zároveň ju to rozčuľuje.“ Toto je jeden z dôvodov. Ďalší spočíva zase v tom, že rodič nie je dostatočne moderne oblečený. Rodičia by mali v tejto oblasti nachádzať zlatú strednú cestu, aby deti zbytočne ničím výrazne nerozčuľovali. Barbora Downes však upozorňuje, že rodič by sa nemal nechať úplne manipulovať a pri hľadaní kompromisov by si mal uchovať svoju vlastnú tvár.

 

3. Keď rodič na verejnosti priťahuje na seba pozornosť

Deti sa za rodičov hanbia aj vtedy, keď sa hádajú v obchode alebo keď sa snažia rozprávať vtipy napríklad v dopravnom prostriedku. Hanbia sa za všetko, čo je extrentrické a čo priťahuje pozornosť. Dieťa má v takejto situácii pocit, že ľudia sa nepozerajú len na rodiča, ale aj na na neho. V tejto situácii nemôže nič urobiť, lebo situáciu nemá pod kontrolou a toto ho veľmi rozčuľuje.

 

4. Keď rodič  výrazne prejavuje city na verejnosti

Deti od určitého veku neznášajú, keď ich pobozkáte pred školou alebo keď sa rozplačete pred spolužiakmi, keď trinásťročná dcéra odchádza na lyžiarsky výcvik.

 

5. Keď je rodič akýmkoľvek iným spôsobom nápadný

Deťom niekedy vadí, keď sa rodič o seba nestará. Môže sa to týkať účesu, obezity, nevhodných okuliarov a podobne.

 

6. Keď sa rodič správa amorálne

To, čo vie dieťa najviac raniť, je to, keď verejnosť a hlavne kamaráti či spolužiaci vidia rodiča opitého a nadrogovaného. Veľkou ranou pre dieťa je aj to, keď jeho rodič má za sebou nejakú kriminálnu činnosť alebo je vo väzení. Tieto problémy väčšinou dieťa spracúva až do dospelosti a ťažko sa s nimi vyrovnáva.

 

Čo môže rodič urobiť preto, aby získal späť dôveru a lásku dieťaťa?

Najťažšie sa rodičom získava dôvera dieťaťa vtedy, keď majú za sebou kriminálnu minulosť alebo majú problémy s rôznymi závislosťami. Barbora Downes odporúča, že najlepšie zo všetkého, čo môže rodič urobiť, je otvorene sa o svojich problémoch s dieťaťom porozprávať. Môže napríklad povedať: „Mám problém s alkoholom, bojujem s tým, je to pre mňa ťažké, ale to neznamená, že ťa nemám rád.“ Otvorenosť v komunikácii prispieva k tomu, aby sa vzťah dal udržať aj napriek tomu, že je v ňom veľa problémov. Ak sa s dieťaťom o probléme rodič nerozpráva, pocit hanby narastá stále viac. V prípade potreby je veľmi vhodné, aby sa rodič dieťaťu aj ospravedlnil.

Čím je dieťa staršie, približne po 18 roku, sa postupne prestáva za svojich rodičov hanbiť, pretože jednak má už  lepšie vyvinutú empatiu a tiež už lepšie vníma svet. Vidí, že život prináša rôznorodé situácie, a tak dokáže lepšie pochopiť aj správanie rodičov, ktorí často museli konať určitým spôsobom práve kvôli dôvodom, ktoré v puberte ešte dieťa nevedelo pochopiť, ale v dospelosti ich už chápe. Barbora Downes tvrdí, že keď rodičia aj o tomto úskalí dospievania vedia a vnímajú ho ako prirodzenú súčasť vývinu dieťaťa, lepšie svoje dieťa chápu. Informovaný rodič je potom menej zraňovaný a neberie si niektoré útoky dieťaťa príliš osobne. Vďaka informáciám obdobie puberty môže celá rodina prežiť šťastnejšie a v menšom napätí.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Dospievanie | Tínedžeri
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.