Deti väčšinou navštevujú školy, v ktorých domáce úlohy dostávajú. Učitelia by mali zadávať také úlohy, ktoré sú v súlade s osnovami a práve preberaným učivom. Mali by dbať na to, aby úlohy boli jasne a dôkladne vysvetlené.
Od rodičov sa očakáva, že dohliadnu na to, aby dieťa úlohu vypracovalo. Domáca úloha nie je zodpovednosť, o ktorú sa s dieťaťom delíte, je to výhradne jeho zodpovednosť. Vy by ste mali svojmu dieťaťu predovšetkým poskytovať optimálne prostredie, povzbudzovať ho, príležitostne vysvetliť nejakú nejasnosť a prípadne mu na požiadanie povedať svoj názor na určitú vec.
Deti by mali úlohu vypracovať samostatne a skontrolovať si ju. Je potrebné si uvedomiť, že schopnosť dôkladne vypracovať domáce úlohy sa u každého dieťaťa mení v závislosti na jeho veku a triedy, ktorú navštevuje a tiež súvisí s ďalšími okolnosťami, ako je zdravotný stav, rodinná situácia, príslušnosť ku skupine vrstovníkov alebo i to, či dieťa učiteľa má rado. Ak to vyžaduje určitá situácia, môžete výnimočne dieťa v škole ospravedlniť, ak si nenapísalo domácu úlohu.
Existujú štyri základné typy domácich úloh. Ak si uvedomíte povahu jednotlivých typov, budú vám jasnejšie dôvody ich zadávania a tiež vám to uľahčí posudzovanie hotovej úlohy.
- Cvičné domáce úlohy. Také úlohy prispievajú k tomu, aby sa deti naučili základné zručnosti, ako je pravopis, základné matematické úkony a základné pojmy z oblasti prírodných vied. Pritom sa nie je možné vyhnúť určitému rozsahu učenia naspamäť a drilu. Inak by si deti nikdy nezapamätali, ako sa správne píše slovo rizoto, koľko je 9 x 9 alebo čo znamená slovo fotosyntéza.
- Prípravné domáce úlohy. Učiteľka prvého stupňa základnej školy môže pripraviť svoju triedu na nasledujúcu hodinu, pre ktorú si naplánovala vyučovanie témy o zvieratách a ich životnom prostredí tak, že žiakom prikáže zistiť z populárnej detskej literatúry, čo dospelé zvieratá potrebujú k tomu, aby sa mohli riadne starať o svoje mláďatá. Ako prípravu na podobnú hodinu na druhom stupni základnej školy alebo na strednej škole môže učiteľ uložiť čítanie beletrie s prírodnou tematikou alebo prikáže pripraviť referát.
- Rozširujúce domáce úlohy. Vaše dieťa si môže rozšíriť svoje vedomosti napríklad tak, že porovná svoje v škole získané vedomosti o SNP s inými zdrojmi, napríklad na internete alebo v odbornej literatúre.
- Tvorivé domáce úlohy. Tu ide o náročné zadanie, ktoré vyžaduje zapojenie najrôznejších zručností. Pri tomto type práce žiaci integrujú, rozširujú a aplikujú to, čo sa predtým naučili.
Posledné dva typy bývajú väčšinou zadávané na druhom stupni a na stredných školách.
Pre mnohých rodičov je dosť náročné motivovať svoje deti k písaniu domácich úloh. Je to hlavne preto, lebo deti nevidia zmysel v písaní domácich úloh. A preto je potrebné nájsť na písaní úloh niečo, čo im prinesie uspokojenie. Ako na to? Mnohí odborníci na výchovu detí odporúčajú rodičom, aby im vysvetlili, že písanie domácich úloh majú považovať za jednu zo svojich každodenných domácich povinností a po zvládnutí ktorej môžu byť na seba patrične hrdé. Ako u dieťaťa docieliť tento pocit?
1. Pýtajte sa, získavajte informácie
Každý deň sa detí pýtajte, či majú niečo na domácu úlohu. Deťom nepripadajú domáce úlohy ako zaujímavé, ak sa rodičia na ne nepýtajú. Občas potrebujú vašu pomoc, aby pochopili zadanie. Na úlohy sa pýtajte popoludní a nie večer. Ak by bolo potrebné úlohu prepísať, vyhnete sa tak zbytočne večernému stresu. Ak sa často na úlohy pýtate, deti sa od vás učia stanoviť si priority.
2. Vnímajte domáce úlohy ako každodennú povinnosť
Písaním domácich úloh sa dieťa prinajmenšom učí zvládať i nepríjemné povinnosti. A ako u všetkých návykov, je užitočné stanoviť si každý deň rovnaký čas na ich plnenie. Pretože aktívny pobyt na čerstvom vzduchu zvyšuje prúdenie krvi v mozgu, dovoľte vášmu dieťaťu si aspoň hodinku pobehať vonku a potom začnite písať úlohy. Ak má dieťa problém zvládnuť problém so zmenou činnosti, tak najprv nech napíše úlohy a až potom nech ide von. Nedovoľte deťom písať úlohy neskoro večer, lebo v tej dobe sú už unavené.
3. Zostaňte deťom nablízku, keď si píšu úlohy
Nie je dobré, keď je dieťa osamotené v izbe pri písaní úloh. Keď sedíte blízko neho, pomáha mu to sústrediť sa. Buďte deťom k dispozícii, keby sa vás chceli niečo opýtať, ale nerušte ich tým, že sa ich budete niečo zbytočne pýtať. Nie je vhodné v ich blízkosti telefonovať alebo pracovať na počítači. To deti ruší.
4. Eliminujte médiá
Okrem už spomínanej práce na počítači a telefonovania je potrebné vypnúť aj rádio a televízor.
5. Poskytnite dieťaťu čo najviac podpory, ale nerobte prácu za neho
Nerobte domáce úlohy za dieťa, môžete mu však pomôcť pri učení. Napríklad ho môžete vyskúšať násobilku, slovíčka, vybrané slová. Občas mu môžete nadiktovať diktát alebo napísať niekoľko príkladov z matematiky. Takto si dieťa postupne zvyká na učenie a čoskoro vašu pomoc nebude ani potrebovať.
Úlohou rodičov je poskytnúť dieťaťu oporu aj v tom, aby samo seba začalo vnímať ako úspešeného človeka. Deti chcú byť úspešné, ale keď ich v tom nepodporíte, často to vzdajú a dospejú k presvedčeniu, že na to proste nemajú.
Ak dodržíte aspoň niektoré zo spomínaných zásad, vaše deti postupne dokážu vnímať domáce úlohy ako každodennú povinnosť a väčšinou si ich napíšu bez zbytočného odkladania či zbytočných sĺz.
Zdroje: Michael Martin, Cynthie Waltmanová-Greenwoodová.: Jak řešit problémy dětí se školou – lexikon pro rodiče Tereza Beníšková: První třídou bez pláče Koenig, Larry J.: Múdra výchova